Začíname u výrobcov. Výrobcovia, budú povinní uhrádzať všetky finančné náklady spojené so zberom a zhodnotením/zneškodnením odpadov, ktorého sú výrobcami. Ďalej sú povinní zabezpečiť zhodnotenie/recykláciu odpadov, ktoré produkujú, a to minimálne v rozsahu stanovenom Zákonom o odpadoch. Napríklad v prípade odpadov z obalov, výrobca musí dosiahnuť mieru zhodnotenia odpadov vo výške aspoň 60% z hmotnosti odpadov z obalov, ktoré uvádza na trh. Povedzme, že výrobca výrobkov, ktoré sa balia do papiera, uvedie na trh 100 ton obalového papiera. Je logické a správne, aby takýto výrobca mal povinnosť zhodnotiť 60 ton tohto papiera a uhradiť náklady na ich zber a zhodnotenie a nie uskladniť takýto odpad na skládkach.

Aby výrobca splnil tieto limity, musí zabezpečiť zber odpadu z obalov. Výrobca môže vyzbierať potrebné množstvo odpadu v princípe v rámci „priemyselného odpadu“ alebo „komunálneho odpadu“. Pre výrobcu je výhodnejšie, ak odpad (napríklad obalové papiere) vyzbiera v priemyselných prevádzkach. Na rozdiel od komunálneho odpadového papiera produkovaného napríklad domácnosťami, priemyselný odpadový papier je v princípe čistejší a vyžaduje si menšie náklady na zhodnotenie. Zákon o odpadoch zber „čistého“ odpadu na úkor „špinavého“ komunálneho odpadu prirodzene nepodporuje a stanovuje pomer, v akom je potrebné zhodnotiť/recyklovať „čistý“ priemyselný odpad z obalov ale aj „špinavý“ komunálny odpad z obalov tak, aby výrobca zabezpečil zber odpadového papiere aj z komunálneho odpadu. Toto je však významné pravidlo. Výrobca musí zabezpečiť zber aj papiera z komunálneho odpadu a to v pomere, ktorý stanovuje Zákon o odpadoch.

Ako si výrobca splní svoju povinnosť vyzbierať a zhodnotiť odpady z obalov? Kolektívne alebo individuálne. V prvom prípade, si plní povinnosti kolektívne s ostatnými výrobcami, prostredníctvom jednej z OZV, ktorá zabezpečuje zber a zhodnotenie pre svojich členov a uhrádza náklady s tým spojené (OZV však nemusí sama „fyzicky“ vykonávať zber a zhodnotenie), tzv. združené nakladanie. Alebo bude zbierať a zhodnocovať odpady individuálne, vytvorením vlastného systému individuálneho nakladania.

Skúsenosť ukazuje, že systém individuálneho nakladania je vhodný skôr na limitovanom počte ľahko identifikovateľných miest (napr. spracovanie priemyselných obalov z hypermarketov), t.j. na jednom -  dvoch miestach sa vyzbiera dostatočné množstvo relatívne čistého odpadu. Analýza trhu nakladania s odpadmi Protimonopolného úradu SR ukazuje, že individuálne nakladanie nie je vhodné pre nakladanie s komunálnym odpadom z obalov; pre nakladanie s komunálnym odpadom je vhodnejšie združené nakladanie. Okrem toho pre individuálne nakladanie Zákon o odpadoch stanovuje celý rad povinností pre udelenie autorizácie a niektoré je dosť náročné splniť. Na základe toho môžeme očakávať, že výrobcovia skôr využijú združené nakladanie ako individuálne nakladanie.

V systéme združeného nakladanie je kľúčové postavenie OZV. OZV, ako združenie výrobcov, tvorí dušu a telo združeného nakladania s odpadmi.

Aké bude mať OZV postavenie v systéme nakladania s odpadmi? Veľmi dôležité.

Zákon o odpadoch významným spôsobom posilňuje postavenie OZV voči obciam a zberovým spoločnostiam.

Obec v súvislosti s odpadmi z obalov môže mať uzatvorenú zmluvu len s jednou OZV,  a to na obdobie minimálne jedného roka. Obec sa môže rozhodnúť neuzavrieť zmluvu so žiadnou OZV. Zákon o odpadoch na to pamätá a rieši „neochotnú“ obec tak, že špeciálna entita, tzv. koordinačné centrum zložené z viacerých OZV, určí obci OZV zlosovaním, a takto určená OZV bude mať právo kontrolovať zber odpadov v obci. Čo je zaujímavé, v prípade, ak určená OZV nie je spokojná s tým, ako obec alebo zberová spoločnosť triedi odpad, uhradí obci len obvyklé náklady a náklady, ktoré prevyšujú tieto náklady si obec musí hradiť z vlastných zdrojov. Čo to znamená? Možno špekulovať, že OZV bude mať detailné informácie týkajúce sa zberu odpadov a čo je dôležité, bude si vedieť presadiť svoje nazeranie na nakladanie s odpadmi buď na základe zmluvy, ktorú uzatvorí s obcou alebo cez kontrolu nákladov spojených so zberom odpadov.

Silné postavenie má OZV aj voči zberovým spoločnostiam. Ak obec uzatvorí zmluvu s OZV, aj zberová spoločnosť spolupracujúca s touto obcou musí mať uzatvorenú zmluvu s OZV, či sa jej podmienky spolupráce s OZV pozdávajú alebo nie. Navyše, ak do 30. júna 2016 zberová spoločnosť neuzavrie zmluvu s OZV alebo s výrobcom a bude pokračovať v zbere bez týchto zmlúv, bude porušovať Zákon o odpadoch a činnosť zberu sa bude považovať za činnosť v rozpore so Zákonom o odpadoch. Aj v tomto prípade si myslíme, že OZV bude mať detailné informácie o zbere odpadu zberovej spoločnosti a bude si určovať podmienky.

Čo z toho vyplýva? OZV môže zásadným spôsobom ovplyvňovať nakladanie s odpadmi v štádiu zberu odpadov, rozhoduje o tom, s ktorými zberovými spoločnosťami zmluvy uzavrie a s ktorými nie a za akých podmienok, aké podmienky určia obciam, s ktorými uzatvoria zmluvu a ako často a aké kontroly budú vykonávať v obciach, ktoré nebudú ochotné uzatvoriť zmluvy s OZV atď.. Zdá sa nám, že OZV budú mať možnosť význame ovplyvňovať zber odpadov a limitovať prístup zberovým spoločnostiam na trh zberu odpadu.

Toto by možno nebol výraznejší problém, ak by existovala efektívna konkurencia v rámci OZV, teda ak by členmi mohli byť výrobcovia, zberové spoločnosti, spracovatelia a obce, alebo ak by existovalo viac OZV, ktoré by si vzájomne konkurovali.

Konkurencia v rámci OZV nebude; OZV môže byť založená, vlastnená a prevádzkovaná len výrobcami vyhradených výrobkov. Výrobcovia budú určovať politiku v nakladaní s odpadmi v OZV a nie obce, zberové spoločnosti alebo spracovatelia.

Konkurencia medzi OZV je taktiež otázna. Existujúce OZV majú významný podiel na trhu. Nové OZV majú podľa nás sťažený prístup na trh z dôvodu administratívnych povinností, ktoré je OZV pri vzniku povinná splniť a ktoré sa nám javia ako neprimerane prísne a ťažko splniteľné. Napríklad OZV je povinná už pri podaní samotnej žiadosti o udelenie autorizácie predložiť zmluvy o budúcej zmluve s toľkými obcami, ktoré musia garantovať, že OZV a jej členovia si splnia povinnosť zhodnotiť určité percento odpadov, ktoré produkujú; splnenie tejto podmienky vzhľadom na významné postavenie existujúcich OZV na trhu je otázne. Berúc do úvahy, že jedna OZV má (podľa neoficiálnych štatistík) podstatný podiel zazmluvnených obcí (cca 50%), vstup pre novú OZV je ťažko predstaviteľný. Túto námietku v rámci pripomienkového konania vzniesol Protimonopolný úrad SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní, podľa ktorého podmienky stanovené zákonom pre udelenie autorizácie „vytvárajú vysoké  administratívne prekážky vstupu na trh, čo tento systém uzatvára, najmä pre novovznikajúce OZV.“ 

Podľa tvrdení Ministerstva životného prostredia, zámerom bolo vytvoriť zákon, ktorý vytvorí rovnaké štartovacie podmienky pre všetkých zúčastnených na trhu.

Myslíme si, že Zákon o odpadoch nevytvára podmienky podporujúce súťaž a skôr trh uzatvára. V prostredí, kde neexistuje konkurencia a súťaž, subjekt s monopolným postavením môže mať tendenciu k jeho zneužívaniu. Čo je dôležité, OZV, ktoré majú mať silné postavenie, sú tvorené výhradne výrobcami. Môžeme špekulovať, či výrobcovia nebudú mať záujem o minimalizáciu nákladov na nakladanie s odpadmi a či takýto prístup výrobcov nebude v konflikte so spoločenským záujmom na nakladaní s odpadmi, ktoré predovšetkým berie ohľad na ochranu životného prostredia.

Katarína Zápražná,
advokátska koncipientka

Jozef Semančín,
partner a konateľ

SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.
Advokátska kancelária

Polus Tower I
Vajnorská 100/A
831 04 Bratislava

Tel.: +421 910 909 919
e-mail: jsemancin@semancinpolacek.sk

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk