Aktuálna úprava hroziaceho úpadku

V súčasnosti právne predpisy riešia hroziaci úpadok len okrajovo. Obchodný zákonník  v ustanoveniach upravujúcich spoločnosť v kríze hovorí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Hroziaci úpadok dlžníka rieši aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze. Definícia nie je jednoznačná a riešenie tejto situácie taktiež nie. Zákon ukladá dlžníkovi povinnosť prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Nástrojom na riešenie hroziaceho úpadku je možnosť dlžníka poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ktorý určí, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Správca môže následne odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka a na základe tohto odporúčania má dlžník možnosť podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Čo mení navrhovaný zákon

Jedným z hlavných cieľov navrhovanej úpravy je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní, ktorá musí byť zakomponovaná do nášho právneho poriadku do 17. júla 2022. Legislatívny návrh, okrem samotného zákona o riešení hroziaceho úpadku, prináša aj návrh vykonávacej vyhlášky a návrhy na novelizáciu niekoľkých ďalších predpisov vrátane Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ riešiť situáciu podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, a to v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Zákon rozoznáva dva druhy preventívneho konania – verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Obe formy preventívneho konania majú byť  novým typom formulárového konania, ktoré bude prebiehať primárne elektronicky a pojednávanie súd nariadi len vtedy, ak to považuje za potrebné.

Verejná preventívna reštrukturalizácia a dočasná ochrana

Podať návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie súdom je oprávnený, nie však povinný, dlžník. Súčasťou návrhu je koncept plánu, ktorý okrem iného obsahuje podrobný opis ekonomickej situácie dlžníka, doposiaľ prijatých opatrení, dotknutých veriteľov a podrobný plán peňažných tokov na obdobie minimálne nasledujúcich šiestich mesiacov. Verejný plán obsahuje aj časť, ktorá bude pre dlžníka záväzná a v ktorej bude špecifikovaný najmä opis spôsobu nakladania s právami dotknutých veriteľov, označenie osôb, ktoré majú byť ustanovené do funkcie štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu dlžníka a ktoré majú byť z takej funkcie odvolané, označenie subjektu, ktorý poskytuje nový kapitál alebo financovanie dlžníkovi a opis iných právnych vzťahov, ktoré majú podľa verejného plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.

Stojí za zmienku, že podmienkou schválenia verejnej preventívnej reštrukturalizácia je, že dlžník je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Vlastnícka a riadiaca štruktúra, ako aj koneční užívatelia výhod dlžníka, budú teda transparentne zverejnené. Výhodou pre dlžníka je, že v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie mu bude poskytnutá dočasná ochrana na obdobie troch mesiacov, ak s tým vyjadrí súhlas kvalifikovaná väčšina veriteľov. Dočasnú ochranu je potrebné vnímať ako typ špecifického neodkladného opatrenia, ktoré má za cieľ poskytnúť dlžníkovi časovo obmedzenú ochranu na vyriešenie hroziaceho úpadku. Účinky dočasnej ochrany pôsobia všeobecne voči všetkým veriteľom dlžníka. Dočasná ochrana poskytne dlžníkovi tieto najdôležitejšie výhody:

1. Aktívna konkurzná imunita

Dlžník nemá počas poskytnutej dočasnej ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu upravenú zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Štatutárny orgán dlžníka má však naďalej povinnosť informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, inak nesie zodpovednosť rovnako ako pri oneskorenom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

2. Pasívna konkurzná imunita

Poskytnutá dočasná ochrana bráni vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka alebo povoleniu jeho reštrukturalizácie. Tento účinok však nebráni súdu začať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ale v začatom konkurzom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní nemožno pokračovať – konanie sa ex lege prerušuje a súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť.

3. Relatívna exekučná imunita

Dočasná ochrana ďalej bráni viesť a realizovať voči dlžníkovi exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Aj v tomto prípade sa začaté konania ex lege prerušujú. Exekučná imunita sa nevzťahuje na existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky súčasných alebo bývalých zamestnancov, pohľadávky vzniknuté pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, plnenia priznané rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie a vymáhanie daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov.

Medzi ďalšie následky poskytnutia dočasnej ochrany patrí, že dlžníkovi sa dáva možnosť plniť prednostne nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom, a to za účelom posilnenia prevádzkyschopnosti podniku dlžníka. Počas dočasnej ochrany nie je možné započítať voči dlžníkovi spriaznenú pohľadávku, a to ani jednostranne, ani dohodou. Nie je možné začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať. Zaujímavým následkom je spočívanie plynutia niektorých lehôt na uplatnenie práva voči dlžníkovi (najmä premlčacia doba) vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov, ktoré počas trvania dočasnej ochrany neplynú.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je určená pre dlžníkov, ktorí nespĺňajú podmienky verejnej preventívnej reštrukturalizácie a jej subjektom je okrem dlžníka aj aspoň jeden veriteľ regulovaný Národnou bankou Slovenska alebo obdobnou zahraničnou inštitúciou, ktorý je zvyčajne aj najväčším veriteľom dlžníka, t. j. predovšetkým banky. Jedinou podmienkou realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je absencia úpadku dlžníka, nesmú teda voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Toto preventívne konanie sa vykonáva na základe neverejného plánu, ktorý musí byť potvrdený súdom a jediným dôvodom na jeho zamietnutie, ak dlžník nie je v úpadku, je, že plán by mohol poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu. Neverejný plán zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas.

Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii

V súvislosti s návrhom zákona o riešení hroziaceho úpadku sa navrhuje aj zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa naplnil účel transponovanej smernice. Prijíma sa nová definícia hroziaceho úpadku, podľa ktorej je dlžník v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť; zároveň sa vypúšťa pôvodná definícia hroziaceho úpadku z Obchodného zákonníka. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Pôvodná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby, a síce že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok, zostáva nedotknutá. Definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby sa ale upravuje na menej prísnu, podľa ktorej právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (namiesto pôvodných 30 dní). Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

S hroziacim úpadkom dlžníka je spojených niekoľko povinností dlžníka. Dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť hroziaci úpadok a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

Navrhovaný balík zákonov, vyhlášok a noviel má za cieľ okrem transpozícii smernice riešiť situáciu hroziaceho úpadku preventívnou cestou tak, aby boli v čo najväčšej miere ochránené práva veriteľov, pracovné miesta a aj samotný dlžník. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že väčšina dlžníkov v tejto fáze ekonomické problémy nerieši dostatočne a má ambíciu poskytnúť im stimul a priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok hrozí. V prípade schválenia má nový zákon byť účinný od 17. júla 2022.

Mgr. Andrea Mochorovská,
advokátsky koncipient