Jednou z týchto smerníc je aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb[2] („Smernica“) a práve vďaka nej sa do slovenského právneho poriadku dostane nový zmluvný typ, ktorý v ňom dodnes absentoval a to (spotrebiteľská) zmluva s digitálnym plnením.

Spotrebiteľská zmluva s digitálnym plnením

Spotrebiteľská zmluva s digitálnym plnením je osobitný zmluvný typ definovaný v § 852a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník („Občiansky zákonník“). Ide o každú zmluvu uzatvorenú medzi obchodníkom a spotrebiteľom, predmetom ktorej je dodanie digitálneho plnenie zo strany obchodníka, za ktoré spotrebiteľ obchodníkovi zaplatí určitú cenu, prípadne poskytne inú digitálne vyjadrenú hodnotu[3] alebo osobné údaje.

Prvým znakom tejto zmluvy je dodanie digitálneho plnenia. Digitálnym plnením je pritom podľa Návrhu (i) digitálny obsah a (ii) digitálna služba.

Digitálnym obsahom sú „údaje vytvárané a dodávané v digitálnej forme“[4], napríklad film nahraný na DVD[5] alebo dodaný prostredníctvom digitálnej služby akou je napríklad streaming[6].

Digitálnou službou naproti tomu je „služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby”[7]. Ako uvádza aj navrhovateľ v dôvodovej správe, digitálnou službou je napríklad prístup do streamovacej služby, kde si používateľ môže pozrieť spomínaný film.

Druhým znakom spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnení je jej odplatnosť. Z toho implicitne vyplýva, že pokiaľ by obchodník poskytol spotrebiteľovi digitálne plnenie bezodplatne, nešlo by o zmluvu s digitálnym plnením. Smernica a po jej implementácii aj Občiansky zákonník však rozšíria to čo možno na účely tejto zmluvy považovať za odplatu. Odplata preto nemusí byť vyjadrená len peňažne, ale môžu ňou byť aj osobné údaje, čím Smernica reflektuje na skutočnosť, že v súčasnosti viaceré služby sú poskytované zdanlivo bezodplatne (alebo s nižšom cenou), ale v skutočnosti za ne spotrebiteľ platí svojimi osobnými údajmi[8].

Čo nie je spotrebiteľskou zmluvou s digitálnym plnením

Nakoľko definícia digitálneho plnenia je pomerne široká, zákonodarca taxatívne vymenúva kedy sa neuplatní úprava zmluvy s digitálnym plnením. O zmluvu s digitálnym plnením preto nepôjde napríklad ak služby poskytované na jaj základe sú predmetom vybraných osobitných právnych predpisov ako napr. hazardné hry, finančné služby, elektronické komunikačné služby či služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Vylúčená je aj služba, ktorá síce bola poskytnutá digitálne, avšak môže byť poskytnutá aj nedigitálnou formou. Týmto sa vylučujú služby, ktoré sa poskytujú digitálne len z dôvodu, že to je tak praktické, avšak z dôvodu povahy služieb to nie je nevyhnutné, ako napríklad právne či konzultačné služby.

Zaujímavou je situácia v prípade, že digitálne plnenie je súčasťou veci, ako napríklad pri mobilnom telefóne, kde je nevyhnutné dodanie nielen software ako digitálneho plnenia, ale aj hardware. V takomto prípade nepôjde o zmluvu s digitálnym plnením, ale o tzv. vec s digitálnymi prvkami, ktorá sa bude spravovať režimom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy a nie novej spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnením.

Zmena digitálneho plnenia

Jednou z noviniek je aj úprava situácie kedy počas trvania zmluvy dochádza k zmenám plnenia[9]. K takýmto zmenám dochádza v praxi pomerne často, nakoľko obchodníci sa neustále snažia vyvíjať svoje (digitálne) služby. Nová právna úprava samozrejme zmeny digitálneho plnenia nezakazuje, ale určuje im jasné pravidlá. Obchodník je v tejto súvislosti v prvom rade povinný vopred spotrebiteľa informovať v rámci zmluvy o možnosti zmien ako aj o dôvodoch takýchto prípadných zmien. Každá zmena pritom musí byť spotrebiteľovi jasne a zrozumiteľne oznámená a zároveň by nemala pre spotrebiteľa znamenať vznik ďalších nákladov. Chybou môže byť, že zákonodarca pritom nevysvetľuje akým spôsobom by mala byť zmena spotrebiteľovi oznámená ani čo možno považovať za vznik ďalších nákladov. Ak napríklad streamovacia služba pridá do svojej služby veľké množstvo nového obsahu a s ohľadom nato zvýši cenu predplatného, zrejme by takáto zmena nemala byť a priori zakázaná, avšak mohla by byť považovaná za zmenu s negatívnymi dopadmi na spotrebiteľa.

Zmeny s negatívnymi dopadmi na spotrebiteľa pritom taktiež nie sú vylúčené, avšak spotrebiteľ o nich musí byť dostatočne vopred informovaný a zároveň mu musí byť umožnené buď (i) odstúpiť od zmluvy do 30 dní od oznámenia o zmene či od samotnej zmeny (čo nastane neskôr), alebo (ii) si službu ponechať bez zmeny a bez dodatočných nákladov.

Všeobecne k úprave spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnením

Zákonodarca si zrejme uvedomoval, že môže existovať veľké množstvo rôznych typov zmlúv s digitálnym plnením, na ktoré by bolo pomerne zložité pripraviť jednotnú a nemennú právnu úpravu, a preto vo viacerých ustanoveniach umožňuje aby si obchodník a spotrebiteľ dohodli odlišné či osobitné zmluvné podmienky. Tu však treba mať na pamäti, že s ohľadom na ochrannú funkciu spotrebiteľskej právnej úpravy, tam kde zákonodarca takúto odchýlku či bližšiu špecifikáciu výslovne neumožní, bude úprava zmluvy s digitálnym plnením záväzná (v právnickom žargóne „kogentná“).

To je pomerne významné aj v kontexte cezhraničných spotrebiteľských zmlúv (o digitálnom plnení), nakoľko voľba práva v spotrebiteľských zmluvách býva zväčša limitovaná tým, že spotrebiteľovi nemožno odňať ochranu, ktorú mu priznáva domovské právo, ak je pre neho výhodnejšie[10].

Z tohto dôvodu odporúčame aby nielen slovenskí, ale aj zahraniční obchodníci ponúkajúci digitálne služby slovenským spotrebiteľom, zosúladili svoje zmluvy so slovenskou úpravou, nakoľko ani voľba zahraničného práva nemusí úplne vylúčiť aplikáciu slovenskej úpravy zmluvy o digitálnom plnení.

Ak by ste mali záujem dozvedieť sa viac o úprave zmluvy o digitálnom plnení odporúčame Vám aj jeden z našich starších článkov, týkajúci sa novej úpravy zodpovednosti za vady, vrátane zodpovednosti za vady pri zmluve o digitálnom plnení, ktorý je dostupný >>> TU.

Miroslav Ondáš,
advokát

Simon Šufliarsky,
advokát