Spoločnosť v kríze
Dňa 23. apríla 2015 sa Národná rada SR uzniesla na zákone (č. 87/2015 Z. z.), ktorým sa prijala séria opatrení na obmedzenie poškodzovania veriteľov v rámci procesu konkurzu a reštrukturalizácie a ako ochranu postavenia veriteľov vo vzťahu k obchodným spoločnostiam. Interpretácia jednotlivých zákonov, ktoré sa týmto novelizovali sa bude vyvíjať, avšak chceme zhrnúť aspoň niektoré podstatné oblasti zmien, ktoré sa týkajú obchodných spoločností.
Novelou Obchodného zákonníka sa od 1. januára 2016 takto definuje spoločnosť (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je fyzická osoba), ktorej hrozí úpadok. Pôjde o spoločnosť, ktorej pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 4:100 v roku 2016, 6:100 v roku 2017 a 8:100 od roku 2018 a následne. To znamená, že keď bude vlastné imanie tvoriť menej ako 8% (6% alebo 4%) záväzkov spoločnosti, spoločnosti bude hroziť úpadok. Spoločnosť, ktorej hrozí úpadok alebo ktorá v úpadku už je (v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii), bude tzv. spoločnosťou v kríze. V zmysle zákona je štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, povinný v súlade s požiadavkami odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení.
Takéto vymedzenie povinnosti pre štatutára je neurčité, ale zákonodarca zrejme nechcel a snáď ani nemohol predpisovať manažmentu spoločnosti aké kroky má urobiť, aby spoločnosť zachránil. Bude zodpovednosťou štatutárov spoločnosti, aby prijali účinné opatrenia na prekonanie krízy, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov spoločnosti, ktorá je v kríze. Upozorňujeme, že pri spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ sa veriteľ nie je schopný uspokojiť z majetku spoločnosti, je oprávnený v mene spoločnosti uplatňovať svoje nároky voči konateľom spoločnosti. V dôsledku skutočnosti, že vlastné imanie spoločnosti v kríze je výrazne nižšie ako jej záväzky, zvyšuje sa aj riziko, že spoločnosť nebude vyplácať zisky a preto motivácia spoločníka poskytovať vklady do spoločnosti je nízka. Obchodný zákonník však túto situáciu koriguje, keď úvery alebo podobné plnenia poskytnuté počas krízy (resp. ktorých splatnosť je počas krízy odložená) manažmentom spoločnosti, spoločníkom spoločnosti, ktorý má minimálne 5% podiel, alebo ich blízkymi osobami prípadne osobami konajúcimi na ich účet, kvalifikuje ako plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Počas obdobia, keď je spoločnosť v kríze nie je možné takéto plnenia vrátiť. To zjednodušene znamená, že spoločnosť v kríze nemôže splatiť úvery poskytnuté spoločníkmi a ostatnými uvedenými osobami. Ak spoločník poskytol počas krízy spoločnosti úver, nebude schopný, kým kríza trvá, žiadať o jeho splatenie.
Podobne, ak vyššie uvedené spriaznené osoby poskytnú spoločnosti zábezpeku vo forme ručenia, záložného práva alebo inak, budú musieť strpieť, že veriteľ je oprávnený sa zo zábezpeky uspokojiť bez toho, aby svoje právo uplatňoval voči spoločnosti - dlžníkovi.
Pokiaľ veriteľ o skutočnosti, že je spoločnosť v kríze vedel, môže svoj nárok zabezpečený spriaznenou osobou uspokojiť len do výšky rozdielu medzi výškou pohľadávky a hodnotou zábezpeky.
Odporúčanie: Od 1.1.2016 bude potrebné, aby štatutári sledovali, či finančné ukazovatele spoločnosti (vývoj jej záväzkov) nenasvedčujú, že spoločnosti hrozí úpadok. Na druhej strane, každý kto poskytuje plnenie spoločnosti v skupine, by si mal preveriť, či sa spoločnosť nenachádza v kríze, a to napr. z účtovnej závierky spoločnosti.
Zákaz vrátenia vkladov
Základným princípom fungovania obchodných spoločností je, že spoločníci vkladajú do spoločnosti kapitál vo forme vkladu a majú nárok na dividendu podľa hospodárskych výsledkov spoločnosti. „Vyťahovanie“ finančných prostriedkov zo spoločnosti spoločníkmi je preto zakázané a toto pravidlo je odzrkadlené v ustanoveniach o zákaze vrátenia vkladov Kým takéto ustanovenia boli súčasťou právnej úpravy Obchodného zákonníka aj doteraz, novela tieto ustanovenia precizuje. Zdôrazňuje najmä, že za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.
Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia „je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“
Vyššie uvedené pravidlá vyjadrujú bežne akceptovanú avšak doposiaľ zákonom dôsledne nezakotvenú zásadu, že transakcie medzi spoločnosťou a jej spoločníkom by mali byť uzavreté za trhových podmienok. Zníženie základného imania nie je vrátením vkladu spoločníkovi.
Odporúčanie: Posudzovanie primeranosti protiplnenia bude vhodné podporiť odborným posúdením. Nemáme na mysli nutne formálny znalecký posudok, ale expertné posúdenie renomovaným odborníkom. Takýto materiál môže značne podporiť a ochrániť manažment spoločnosti pri uzavieraní transakcie so spriaznenou osobou.
Rozhodnutie o vylúčení
S účinnosťou od 1. januára 2016 bude môcť súd určiť, že po určitú dobu (resp. po dobu troch rokov) nebude môcť fyzická osoba vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky alebo prokuristu. Právoplatnosťou rozhodnutia potom pozícia vylúčenej osoby v orgánoch spoločnosti zaniká.
Zásadnou otázkou je, v ktorých prípadoch môže súd prijať takéto rozhodnutie. Pôjde len o také prípady, ktoré presne definujú právne predpisy, a to Trestný zákon (pri uložení trestu zákazu činnosti) a zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Register diskvalifikácii, ktorý bude súčasťou centrálneho informačného systému a bude vedený Okresným súdom Žilina pre územie celej Slovenskej republiky, bude obsahovať údaje o osobách, ktoré nesmú vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky alebo prokuristu.
Odporúčanie: Pred vymenovaním určitej osoby do funkcie bude potrebné preveriť, či nie je evidovaná v registri diskvalifikácií. Okresný súd Žilina bude vydávať osvedčenie, či je v registri diskvalifikácii o žiadateľovi záznam.
Mgr. Petra Starková,
advokátka
Ružička Csekes in association with members of CMS
Vysoká 2/B
811 06 Bratislava 1
Tel.: +421 2 32 33 34 22
Fax: +421 2 32 33 34 43
e-mail: petra.starková@rc-cms.sk
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk