Čo je to obchodné tajomstvo?

Obchodné tajomstvo predstavuje oceniteľnú majetkovú hodnotu patriacu do podniku a ktorá prislúcha podnikateľovi. Svojou povahou tak ide o skutočnosť, ktorú podnikateľ pred verejnosťou cielene utajuje a ktorú môže využiť pri svojej podnikateľskej činnosti.[1] Môžeme ho zaradiť medzi duševné práva v oblasti hospodárstva. Svojou povahou ide o právo chránené erga omnes, teda voči všetkým. Ohrozenia alebo porušenia obchodného tajomstva sa tak môže dopustiť ktokoľvek.

Charakteristickým znakom obchodného tajomstva je, že po naplnení všetkých jeho zákonných znakov vzniká jeho právna ochrana, a to bez toho, aby podliehalo akejkoľvek osobitnej registrácii. Vznik obchodného tajomstva je založený na neformálnom princípe,[2] preto nie je možné zistiť jeho obsah, ani rozsah práv z neho vyplývajúcich. Tým sa obchodné tajomstvo odlišuje od iných priemyselných práv. Vo vzťahu ku viac formalizovaným predmetom ochrany tak bude často plniť iba doplnkovú funkciu.

Legálne vymedzenie obchodného tajomstva nachádzame v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka, pričom samotná legálna definícia v sebe zahŕňa základné definičné znaky obchodného tajomstva. Na to, aby určité informácie mohli tvoriť predmet obchodného tajomstva, musia byť splnené zároveň (kumulatívne) nasledujúce podmienky:

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodným tajomstvom sú:

1. všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,
2. skutočnosti musia mať skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
3. nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, a
4. majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.

Právna úprava obchodného tajomstva vychádza z toho, že určité schopnosti a bežne nedostupné informácie sú potenciálne využiteľné pri podnikaní a môžu podnikateľovi zabezpečiť súťažnú výhodu v podnikateľskom prostredí oproti jeho konkurencii. Preto tak možno konštatovať, že ako obchodné tajomstvo nie sú chránené informácie, ktoré nespĺňajú podmienky podľa ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka.[3]

Čo môže byť predmetom obchodného tajomstva?

Pod obchodné tajomstvo nemožno subsumovať akékoľvek informácie. Skutočnosti obchodnej, výrobnej a technickej povahy by mali obsiahnuť všetko, čo má hodnotu a je podnikateľsky využiteľné.
Za skutočnosti obchodnej povahy je možné považovať napr. cenové kalkulácie, zoznamy zákazníkov alebo akékoľvek stratégie, ktoré sa uplatňujú v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam je možné zaradiť napr. poznatky o technologických procesoch, o výbere vstupov do výroby, ale rovnako tak aj špecifické schopnosti či zručnosti podnikateľa. K skutočnostiam technickej povahy možno zaradiť najmä zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky, rôzne technologické znalosti alebo nové poznatky, ktoré by mohli byť v budúcnosti patentovateľné. V praxi sa však môže stať to, že nebude dostatočne dobre možné rozlíšiť, či v rámci obchodného tajomstva ide o skutočnosť obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. Svojou povahou tak bude určitá skutočnosť alebo informácia častokrát spĺňať všetky tri vlastnosti súčasne.

Z judikatúry vyplýva, že aj obchodné kontakty (akými sú napr. dodávatelia, odberatelia, zákazníci), podnikateľské plány, obchodné zmluvy, spôsob financovania, výrobné a technické podklady (výrobné programy, technologické postupy, technické podmienky), sú chránené zákonom podľa ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka a súd im v rozhodnutí priznal právnu ochranu obchodného tajomstva.[4]

S účinnosťou od 1. januára 2018 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, a to transpozíciou smernice o obchodnom tajomstve.[5] Vymedzenie obchodného tajomstva v zmysle smernice podstatne presahuje doterajšie vymedzenie obchodného tajomstva v zákone.[6] Dôležitou zmenou, ktorá nastala transpozíciou smernice, je najmä to, že obchodným tajomstvom nie sú len informácie utajované podnikateľom, ale aj akékoľvek informácie utajované kýmkoľvek, ak majú obchodnú povahu.

Ochrana dôverných informácií vs. obchodné tajomstvo

V podnikateľskej praxi veľmi často nastáva situácia, pri ktorej dochádza k zámene obchodného tajomstva s dôvernou informáciou. Ide o prípad rokovania o uzavretí zmluvy a s ňou súvisiacu ochranu dôverných informácií. Zákon v ustanovení § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť každej zmluvnej strane, ktorá sa zúčastňuje na rokovaní o uzavretí zmluvy, chrániť informácie, ktoré sa pri rokovaní dozvedela. Obchodný zákonník poskytuje ochranu obchodným partnerom už pri rokovaní o uzavretí zmluvy ohľadne dôverných informácií, ktoré sa spravidla musia druhej strane poskytnúť, a to ako podklad pre budúcu zmluvu.[7] Zákon zabezpečuje zmluvným stranám ochranu už v štádiu uzatvárania zmluvy najmä z toho dôvodu, že zmluva v konečnom dôsledku medzi budúcimi obchodnými partnermi vôbec nemusí byť uzavretá. Veľmi často sa stáva to, že takéto uzavretie zmluvy sa len predstiera, a to z dôvodu získania informácií o inom podnikateľovi alebo o jeho podniku. Predpokladom poskytnutia právnej ochrany preto je, aby rokujúca strana označila poskytnuté informácie za dôverné. Platí ale, že označenie informácií za dôverné je v dispozícii zmluvnej strany.

Dôverné informácie sú pojmom širším ako obchodné tajomstvo, a to najmä z toho dôvodu, že dôverná informácia ide nad rámec obchodného tajomstva vymedzeného v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka. Dôverné informácie tak nemusia mať charakter obchodného tajomstva, no nie je však možné vylúčiť, že v určitých prípadoch sa môžu buď celkom alebo sčasti prekrývať s obchodným tajomstvom.[8]

Zmluvné strany si môžu pri rokovaní o uzavretí zmluvy medzi sebou dohodnúť výmenu dôverných informácií. Takáto dohoda však ešte nepredstavuje dohodu o rozsahu obchodného tajomstva, ale len dohodu o vzájomných právach a povinnostiach pri nakladaní s dôvernými informáciami, ktoré nemusia mať povahu obchodného tajomstva. Rozdiel tak spočíva v tom, že ochrana pred porušením dohody o dôverných informáciách pôsobí na rozdiel od ochrany obchodného tajomstva len inter partes, t. j. medzi zmluvnými stranami. Na porušenie povinnosti neprezradiť a ani nezneužiť dôverné informácie sa viaže zodpovednosť za vzniknutú škodu.[9]

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí[10] uviedol, že „dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nespĺňajú pojmové znaky vymedzené v ustanovení § 17 Obchodného zákonníka.“

Vzhľadom aj na vyššie uvedené je tak možné konštatovať základný rozdiel medzi dôvernou informáciou a obchodným tajomstvom. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že obchodné tajomstvo (i) musí byť obchodnou informáciou takého charakteru, ktorá je hodnotná, (ii) vyplýva z jej utajenia a (iii) v podnikateľskom prostredí poskytuje jej vlastníkovi konkurenčnú výhodu. Preto napr. zoznamy zákazníkov alebo zápisnica z rokovania predstavenstva spoločnosti môžu byť síce dôvernými informáciami, no na druhej strane ide o informácie, ktoré neposkytujú danému podnikateľovi konkurenčnú výhodu na podnikateľskom trhu. Avšak, produkty, ktoré sa používajú na výrobu konečného produktu alebo samotný výrobný postup na výrobu produktu, ktorý je hodnotný z dôvodu jeho utajenia a ktorý takto poskytuje jeho majiteľovi konkurenčnú výhodu v podnikateľskom prostredí, by už mal byť považovaný za obchodné tajomstvo.

V tejto súvislosti by tak bolo vhodné ustanoviť do Obchodného zákonníka jasnú formuláciu toho, čo je možné považovať za dôvernú informáciu a v akom rozsahu, a tým ju odlíšiť od obchodného tajomstva. Dokonca je namieste sa zamyslieť aj nad tým, či by nebolo vhodné do ustanovenia § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka doplniť ďalší definičný znak obchodného tajomstva, ktorým je to, že ide o utajenú informáciu, ktorá poskytuje jej majiteľovi v podnikateľskom prostredí istú konkurenčnú výhodu oproti iným súťažiteľom na trhu. Tým by sa v praxi zamedzila častá zámena medzi obchodným tajomstvom a dôvernou informáciou, a to najmä v predzmluvných vzťahoch medzi budúcimi zmluvnými partnermi. Posilnilo by sa tak postavenie obchodného tajomstva a zároveň by v praxi vznikalo menej aplikačných problémov.

Dispozícia s obchodným tajomstvom

Zo zákona vyplýva, že práva k obchodnému tajomstvu má podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo. Ide o právo k nehmotnému statku, ktoré má absolútnu povahu – teda erga omnes.[11] Účelom ustanovenia § 18 Obchodného zákonníka je tak nielen zvýrazniť absolútny charakter práva na obchodné tajomstvo, ale aj potvrdiť, že obchodné tajomstvo je spôsobilým predmetom právnych vzťahov, ktorý môže byť prevoditeľný.[12]

Majiteľ obchodného tajomstva môže poskytnúť iným osobám práva k obchodnému tajomstvu a tým „speňažovať“ jeho hodnotu. Zákon tak poukazuje na to, že obchodné tajomstvo ako spôsobilý predmet právnych vzťahov môže byť prevoditeľný. Dôležité je poukázať na to, že obchodné tajomstvo nie je registrovaným predmetom právnych vzťahov. Na vznik s ním nie je potrebná akákoľvek registrácia. Dojednanie o práve využívať obchodné tajomstvo alebo jeho časť budú spravidla súčasťou licenčných zmlúv s užívateľom.[13] V podnikateľskej praxi k takémuto kroku dochádza najmä vtedy, ak majiteľ obchodného tajomstva má záujem komercionalizovať svoje obchodné tajomstvo bez toho, aby stratil k tomu zodpovedajúce oprávnenia. Rovnako tak sa často uzatvárajú aj franchisingové zmluvy.

Pokiaľ ide o trvanie práva k obchodnému tajomstvu, platí, že právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, kým trvá samotný ideálny objekt, ktorý je zo zákona vymedzený pojmovými znakmi.[14] Jednoznačné časové určenie nie je zákonom vopred presne určené. Možno konštatovať, že pokiaľ trvajú všetky skutočnosti vyžadované zákonom, majiteľ obchodného tajomstva môže s obchodným tajomstvom nakladať bez obmedzenia. Akonáhle ale prestanú byť niektoré
zo zákonných podmienok splnené, môže dôjsť k trvalému zániku spôsobilosti určitej informácie byť chránená ako obchodné tajomstvo.[15]

Aké sú právne prostriedky ochrany pri porušení obchodného tajomstva?

Všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži sú uvedené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka a vzťahujú sa aj na obchodné tajomstvo. Špeciálne ustanovenia právnych prostriedkov ochrany sú následne vymedzené v ustanoveniach § 55b až 55d Obchodného zákonníka, ktoré boli do zákona včlenené transpozíciou smernice o obchodnom tajomstve. Ide tak o vzťah lex generalis a lex specialis.[16]

1. Právne prostriedky ochrany lex generalis podľa ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka:

• Zdržanie sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho obchodné tajomstvo – majiteľ obchodného tajomstva sa ho môže domáhať iba v tom prípade, že konanie rozporné so zákonom stále trvá alebo hrozí.[17] Tento prostriedok ochrany obchodného tajomstva neprichádza do úvahy v prípadoch tzv. „reprobovaného konania“ – teda konania, ktoré už skončilo a nie je pri ňom obava z toho, že by k nemu ešte niekedy v budúcnosti mohlo prísť. V tomto prípade má podanie žaloby na zdržanie sa konania primárne preventívnu úlohu. Platí ale, že požiadavka na zdržanie sa konania musí byť v žalobe uplatnená a naformulovaná čo najpresnejšie.

• Odstránenie závadného stavu – cieľom je odstránenie následkov nekalosúťažného konania. Ide tak o prostriedok ochrany, ktorý smeruje do minulosti a svoje uplatnenie nachádza v tých prípadoch, kedy nekalosúťažným konaním boli spôsobené nepriaznivé účinky majiteľovi obchodného tajomstva. Odstránenie závadného stavu je možné podaním tzv. „reštitučnej žaloby“, ktorá smeruje k tomu, aby súd uložil rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť odstrániť následky jeho nekalosúťažného konania. Preto sa o nej často hovorí aj ako o odstraňovacej žalobe. V praxi môže ísť napr. o likvidáciu výrobkov, o stiahnutie reklamných letákov z obehu a pod.

• Poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a to aj v peniazoch – ide o nástroj na odstránenie ujmy nemateriálneho charakteru – teda na prípady, kedy sa nekalosúťažné konanie dotýka nehmotných hodnôt. Tým je najčastejšie povesť podnikateľa na trhu. Samotný pojem „zadosťučinenie“ v sebe skrýva satisfakčný charakter tohto inštitútu. Zadosťučinenie môže mať najčastejšie formu ospravedlnenia.[18] Ak je ale ujma tak rozsiahla, že nemateriálne zadosťučinenie nemôže pôsobiť satisfakčne, prichádza do úvahy zadosťučinenie v peniazoch. V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR[19] nájdeme náhľad na určenie výšky primeranosti zadosťučinenia, ktorú súd odvíja od rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku rušiteľa v roku, v ktorom došlo k nekalosúťažnému konaniu. Požadovať zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak poškodenej osobe vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jej nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie.[20] Netreba ale zabúdať aj na to, že primerané zadosťučinenie nemá len satisfakčný, ale aj preventívny účinok. Prevencia spočíva v tom, že pôsobí aj na tie subjekty, ktoré sa nekalosúťažného konania nedopustili, a to tým spôsobom, že im vytvára povedomie o prítomnosti takejto sankcie. Cieľom je tak pôsobiť na ďalšie subjekty a odradiť ich tak od nekalosúťažného konania, aby sa mu vyhýbali.
• Náhrada škody – nárok na náhradu škody sa uplatňuje v prípadoch, kedy je potrebné nahradiť vzniknutú materiálnu ujmu osobe dotknutej nekalosúťažným konaním. Má tak svojou povahou reparačnú funkciu. Zodpovednosť za škodu je ale založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že na konanie rušiteľa obchodného tajomstva sa nevyžaduje zavinenie. Rušiteľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže existenciu okolnosti vylučujúcej jeho zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka. Ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Predmetom náhrady škody je skutočne spôsobená škoda a ušlý zisk.[21] Platí však, že pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť.
• Vydanie bezdôvodného obohatenia – v prípade vydania bezdôvodného obohatenia z nekalosúťažného konania sa bude postupovať v intenciách Občianskeho zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník úpravu bezdôvodného obohatenia neobsahuje. Preto sa v prípade vydania bezdôvodného obohatenia budeme riadiť ustanoveniami § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatou bezdôvodného obohatenia je majetkové obohatenie sa jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Hlavnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.[22] V rámci bezdôvodného obohatenia pri obchodnom tajomstve do úvahy prichádza vydanie prospechu z nepoctivých zdrojov. Nepoctivé zdroje môžeme vo vzťahu k právu nekalej súťaže chápať ako „právom nedovolené zdroje“. Právna úprava Občianskeho zákonníka ale pojem „nepoctivé zdroje“ nijako bližšie nedefinuje. Najčastejšie však pôjde o trestnú činnosť.[23] Výška bezdôvodného obohatenia bude zodpovedať tomu, o čo sa rušiteľ obchodného tajomstva obohatil, a to na úkor jeho majiteľa.
• Podanie trestného oznámenia – v rovine trestného práva je možné podať trestné oznámenie, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa ustanovenia § 264 Trestného zákona. Spáchanie tohto trestného činu, konkrétne ohrozenia obchodného tajomstva, spočíva v jeho vyzvedaní v úmysle ho vyzradiť alebo jeho úmyselné vyzradenie nepovolanej osobe. Tým sa má docieliť najmä ochrana záujmov podnikateľov pred vyzvedaním, neoprávneným vyzradením a následným zneužitím obchodného tajomstva aj prostredníctvom trestno-právnych prostriedkov.[24] Dôležité je to, že sa obchodné tajomstvo dostane do dispozície nepovolanej osoby. Nepovolanou osobou je v tomto prípade každá osoba, ktorá nie je oprávnená sa oboznamovať s obchodným tajomstvom.

V tomto prípade platí, že voľba konkrétneho prostriedku ochrany v prípade nekalej súťaže je plne v dispozícií majiteľa obchodného tajomstva. Vo výlučnej právomoci súdu je však posúdenie toho, či v danom prípade skutočne prišlo k porušeniu práv žalobcu nekalosúťažným konaním rušiteľa a či tak bude žalobcovi aj priznaný ním žalovaný prostriedok ochrany.[25]

2. Právne prostriedky ochrany lex specialis podľa ustanovení § 55b až 55d Obchodného zákonníka:

• Neodkladné opatrenia – ide o predbežnú právnu ochranu obchodného tajomstva. Súd ich môže nariadiť len na návrh majiteľa obchodného tajomstva, ktorý ale musí tvrdiť existenciu obchodného tajomstva, jeho porušenie a ohrozenie.[26] Súd v tomto prípade dôkazy nevyhľadáva, a ani ich sám nevykonáva. Jeho úlohou je vždy vyzývať majiteľa obchodného tajomstva na preukázanie uvedených skutočností. Rovnako tak je dôležité upriamiť pozornosť na skutočnosť, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí súd dodržiavať primeranosť a potrebnosť jeho nariadenia. Súd podľa zákona musí pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prihliadať napr. na hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva, na oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb, na verejný záujem a pod. Neodkladným opatrením môže byť napr. návrh, ktorým sa navrhovateľ (majiteľ obchodného tajomstva) domáha toho, aby sa rušiteľ zdržal protiprávneho konania.
• Nápravné opatrenia – ukladajú sa nimi určité povinnosti, ktoré súd ukladá rušiteľovi obchodného tajomstva. Po vecnej stránke sú špecifikáciou nároku majiteľa obchodného tajomstva na zdržanie sa protiprávneho konania a na odstránenie protiprávneho stavu rušiteľom. Platí, že majiteľ obchodného tajomstva sa môže domáhať uloženia viacerých nápravných opatrení naraz.[27] V praxi sa tak môže majiteľ nápravným opatrením domáhať napr. toho, aby boli zničené informačné nosiče obsahujúce obchodné tajomstvo, prípadne stiahnutie tovaru z trhu a pod. Nápravné opatrenie je však len jedným z viacerých prostriedkov ochrany, nakoľko aj naďalej má k dispozícii ostatné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva. Takým je napr. nárok na primerané zadosťučinenie, nárok na náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre nápravné opatrenie je ale špecifické to, že súd môže v konaní uložiť žalovanému (rušiteľovi obchodného tajomstva) povinnosť plniť peňažnú náhradu. Tá ale nie je nárokom na náhradu škody a preto je tak možné, aby bol popri peňažnej náhrade prípustný aj nárok na náhradu škody, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva. Peňažná náhrada tak len nahrádza uloženie nápravného opatrenia a má fakultatívnu povahu, t. j. súd ju môže, ale nemusí uložiť. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady, tá je zákonom limitovaná, a skladá sa z dvoch premenných: (i) výškou licenčných poplatkov za oprávnené užívanie obchodného tajomstva, a (ii) časom trvania porušenia obchodného tajomstva.
• Zverejňovanie súdnych rozhodnutí – tento právny prostriedok ochrany má podobný účinok ako primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Ukladá sa ním povinnosť neúspešnej strany v spore zverejniť súdne rozhodnutie. Platí však, že súd môže uložiť povinnosť zverejniť rozhodnutie alebo jeho časť len na návrh žalobcu (majiteľa obchodného tajomstva). Z vlastného podnetu tak súd konať nemôže. Avšak, na rozdiel od primeraného zadosťučinenia, v prípade zverejnenia súdneho rozhodnutia ide o text, ktorý je formulovaný samotným súdom. Zákon ale neobmedzuje rozsah, a rovnako tak ani spôsob či formu zverejnenia súdneho rozhodnutia. Tým je daný priestor a dispozícia pre súd a aj pre žalobcu, akým spôsobom a v akom rozsahu sa súdne rozhodnutie zverejní. Rozhodnutie sa najčastejšie zverejňuje prostredníctvom informačných kanálov, ako je napr. rozhlasová reklama, novinové články alebo zverejnenie na internete.[28]

Záver:

Pojem „obchodné tajomstvo“ má vo svete podnikania dôležitú úlohu, avšak jeho správne pochopenie a ochrana sú kľúčové. Nie každá dôverná informácia je obchodným tajomstvom, a preto je dôležité, aby sme poznali jeho zákonné znaky. Obchodné tajomstvo je chránené právo, ktoré vzniká automaticky a nevyžaduje osobitnú registráciu. Jeho porušenie môže mať závažné právne následky.

Podnikateľ musí mať na pamäti, že obchodné tajomstvo nie je rovnaké ako dôverná informácia, a to aj napriek tomu, že sa často môžu prekrývať. Rozdiel spočíva najmä v tom, že obchodné tajomstvo má význam pre podnikateľa v jeho obchodnom prostredí a poskytuje mu konkurenčnú výhodu.

V prípade porušenia obchodného tajomstva existujú právne prostriedky ochrany, ktoré smerujú k zastaveniu nekalosúťažného konania, odstráneniu jeho následkov, poskytnutiu zadosťučinenia a náhrade škody. Súčasná právna úprava je výzvou pre správne identifikovanie obchodného tajomstva a odlišovanie ho od iných dôverných informácií. Možným riešením by bolo presnejšie vymedzenie pojmu dôvernej informácie a doplnenie Obchodného zákonníka o dodatočné definičné znaky obchodného tajomstva.

Celkovo je ochrana obchodného tajomstva nevyhnutná pre zachovanie spravodlivej súťaže a podporenie inovácií v podnikateľskom prostredí. Podnikatelia by mali mať na pamäti svoje povinnosti týkajúce sa obchodného tajomstva a zodpovedného nakladania s ním, aby si udržali svoju konkurenčnú výhodu a práva v rámci obchodného prostredia.

Bc. Daniel Letko,
paralegal

FALATH & PARTNERS

Pribinova 28
811 09 Bratislava

mobil: +421 905 866 438
e-mail: office@falathpartners.sk