Ochrana pred nezákonným zásahom v novej úprave

Nedávna rekodifikácia civilného procesného práva uskutočnená vo forme prijatia troch nových procesných kódexov predstavuje všeobecne známu a široko medializovanú udalosť, ktorú nie je určite potrebné ďalej predstavovať. V rámci procesu rekodifikácie došlo okrem zásadných koncepčných zmien aj k väčším či menším zmenám vo veľkom množstve procesných inštitútov. Po prijatí príslušných kódexov sa už všeobecné a koncepčné otázky o novej procesnej úprave presúvajú viac do roviny teoretickej diskusie. Z praktického hľadiska je práve teraz, v čase legisvakancie, vhodná príležitosť zamerať sa na konkrétnu úpravu nových či pozmenených inštitútov a pripraviť sa na to aké konkrétne zmeny nás v novej procesnej úprave čakajú.

Tento článok sa sústredí na zmeny, ktoré nastanú v rámci inštitútu poskytnutia súdnej ochrany pred (nezákonným) zásahom orgánov verejnej správy.

V súčasnosti je takáto súdna ochrana poskytovaná fyzickým či právnickým osobám v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Celá úprava tohto konania je momentálne pomerne stručná a je obsiahnutá len v ôsmich odsekoch jedného paragrafu.

Nová úprava tohto inštitútu je zakotvená v § 252 až 263 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a to v rámci samostatnej druhej hlavy štvrtej časti SSP pod názvom „Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy“. Už na prvý pohľad je zrejmé, že oproti súčasnej úprave v OSP je nová právna úprava tohto inštitútu rozsiahlejšia a obsahuje aj viaceré terminologické zmeny. Nová právna úprava však prináša aj ďalšie zmeny.

Terminologické zmeny

Prvou zmenou je už samotná zmena názvu tohto inštitútu. Kým podľa OSP súdy poskytovali súdnu ochranu pred „nezákonným“ zásahom, v zmysle SSP budú súdy poskytovať ochranu pred „iným“ zásahom. Dôvodová správa k SSP k tejto zmene uvádza, že „Oproti doterajšej právnej úprave sa v pomenovaní upustilo od prívlastku "nezákonný", ktorý evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.“

Ďalej je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že na rozdiel od OSP, novoprijatý SSP už obsahuje v § 3 ods. 1 písm. e) legálnu definíciu iného zásahu. Doteraz bolo pojmové vymedzenie nezákonného zásahu ponechané primárne na judikatúru, ktorá sa vyjadrovala k tejto otázke hlavne vo vzťahu ku konkrétnym prípadom. Je preto potrebné privítať zavedenie jednej všeobecnej zákonnej definície v SSP, ktorá nepochybne prinesie viac právnej istoty, a to najmä v štádiu posudzovania, či v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu je možné identifikovať iný zásah orgánu verejnej správy alebo nie. Osobitne je potrebné uvítať, že nové SSP už výslovne ustanovuje, že iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podmienky prípustnosti

Nová právna úprava prináša zmenu aj v otázkach podmienok prípustnosti podania tejto žaloby. V zmysle doterajšej právnej úpravy v OSP bolo možné návrh na ochranu pred nezákonným zásahom podať, okrem iného, aj za splnenia nasledujúcich dvoch podmienok:

(i) Navrhovateľ musel vyčerpať prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (zväčša súdy vyžadovali minimálne podanie sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach) a zároveň;
(ii) Návrh musel byť podaný v subjektívnej a objektívnej lehote.

Nová právna úprava v SSP už nevyžaduje vyčerpanie prostriedkov nápravy pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Túto zmenu treba hodnotiť pomerne pozitívne, pretože v praxi sa ukázalo podávanie sťažnosti proti nezákonným zásahom častokrát ako zbytočne formálny krok. Orgány verejnej správy, ktoré o nich rozhodovali mali tendenciu vybavovať tieto sťažnosti formalisticky a častokrát ich dokonca odmietali z dôvodu, že údajne podľa obsahu nešlo o sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.

Ďalej sa podľa novej úpravy predlžujú obidve lehoty. Subjektívna lehota na podanie príslušnej žaloby bude dvojmesačná (v zmysle OSP má terajšia subjektívna lehota dĺžku 30 dní), a začne plynúť odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela.

Objektívna lehota bude dvojročná (v súčasnosti je objektívna lehota podľa OSP jednoročná) a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Predĺženie príslušných lehôt nepochybne prispeje k rozšíreniu možnosti pre fyzické alebo právnické osoby domáhať sa ochrany pred konkrétnymi inými zásahmi orgánov verejnej správy.

Žaloba proti skončenému zásahu

Súčasná práva úprava konania o ochrane pred nezákonným zásahom uvedená v OSP kategoricky vylučuje, aby bol podaný príslušný návrh na ochranu proti skončenému nezákonnému zásahu. V tejto súvislosti OSP pre prípustnosť podania návrhu vyžadoval, aby takýto zásah (prípadne jeho dôsledky) trval alebo minimálne hrozilo jeho opakovanie.

Nová úprava v SSP umožní podať žalobu proti trvajúcemu inému zásahu ale aj proti skončenému inému zásahu. Súdny prieskum už skončeného iného zásahu bude podmienený tým, že žalobu nebolo možné podať počas trvania tohto iného zásahu a rozhodnutie súdu bude dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Dôvodová správa k SSP v tejto súvislosti uvádza, že pod nemožnosťou podania žaloby počas trvania iného zásahu treba rozumieť najmä objektívnu nemožnosť spočívajúcu v dĺžke a okolnostiach zásahu.

Odkladný účinok

Nový SSP už výslovne rieši aj otázku možnosti priznať žalobe proti inému zásahu odkladný účinok. Súd tak bude môcť na návrh žalobcu priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom (musí však ísť o trvajúci zásah, odkladný účinok nie je možné priznať žalobe proti skončenému inému zásahu) hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Rozhodovanie podľa novej úpravy

Pomerne veľká zmena nastane pri rozhodovaní súdu o žalobe proti inému zásahu. V zmysle doterajšej úpravy podľa OSP príslušný súd rozhodoval o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom rozsudkom. V prípade ak súd návrhu vyhovel, tak vo výroku rozsudku zakázal správnemu orgánu pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a prikázal mu, ak to bolo možné, obnoviť stav pred zásahom. Vydaním takéhoto rozsudku sa celé súdne konanie skončilo.

Podľa novej právnej úpravy bude súd rozhodovať v tomto konaní len uznesením.

Nový SSP ustanovuje, že ak žalovaný po podaní žaloby proti trvajúcemu inému zásahu upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

V prípade ak bude žaloba proti trvajúcemu inému zásahu dôvodná, súd uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nebude končiť a žalovaný bude povinný súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom.

Dôležitou zmenou bude, že súd bude môcť uložiť žalovanému pokutu, ak tento po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne pokračoval v inom zásahu alebo bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. Uložiť takúto pokutu bude môcť súd aj bez návrhu, pričom ak bude rozhodovať na návrh, tak nebude viazaný navrhovanou výškou pokuty. Pri rozhodovaní o pokute bude súd posudzovať najmä relevanciu dôvodov, ktoré žalovanému zabránili v splnení povinnosti uloženej mu súdnym rozhodnutím, pričom si môže vyžiadať aj stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Ak príslušný orgán verejnej správy súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, súd konanie uznesením zastaví.

V prípade, ak žaloba proti už skončenému inému zásahu orgánu verejnej správy bude dôvodná, tak súd určí, že napadnutý iný zásah bol nezákonný. Na rozdiel od uznesenia súdu, v prípade dôvodnosti žaloby proti trvajúcemu zásahu, súd v tomto prípade v uznesení súčasne skončí aj konanie vo veci.

Záver

Na záver možno skonštatovať, že nová úprava naznačuje viaceré zmeny, ktoré dávajú prísľub zabezpečenia zvýšenej ochrany fyzických a právnických osôb pred nezákonným (respektíve inými) zásahmi orgánov verejnej správy. Novú úpravu tak treba jednoznačne privítať. Samozrejme, až aplikácia nových ustanovení v konkrétnych súdnych konaniach ukáže či bude uvedený cieľ zabezpečenia zvýšenej ochrany aj realizovaný v praxi.