V auguste 2011 si manželia Radlingerovci vzali spotrebiteľský úver od spoločnosti Smart Hypo, vo výške 1 170 000 CZK (cca 43 300 eur). Zaviazali sa zaplatiť veriteľovi sumu 2 958 000 CZK (cca 109 500 eur) v 120 mesačných splátkach (RPMN[1] úveru predstavovala 28,9 %) a tiež zaplatiť vysoké pokuty v prípade, že nesplnia svoje zmluvné povinnosti.

V septembri 2011 spoločnosť Finway, ktorej spoločnosť Smart Hypo postúpila pohľadávky voči manželom Radlingerovcom, vyzvala manželov Radlingerovcov na okamžitú úhradu celého dlhu aj s úrokmi, poplatkami a sankciami. Dôvodom pre tento postup bola okolnosť, že ju manželia po uzavretí zmluvy neinformovali o tom, že na ich majetok bola nariadená exekúcia vo výške 4 285 CZK (cca 160 eur).

V apríli 2013 Krajský soud v Prahe zistil úpadok manželov Radlingerovcov a začal insolvenčné konanie. V tomto konaní manželia popreli výšku pohľadávok prihlásených spoločnosťou Finway (4 405 531 CZK, t. j. cca 163 000 eur).

Krajský soud v Prahe sa za týchto okolností pýta Súdneho dvora, či pravidlá práva Únie na ochranu spotrebiteľa bránia českej právnej úprave, ktorá neumožňuje insolvenčnému súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky dojednanú v spotrebiteľskej zmluve. Český súd chce ďalej zistiť, či musí vnútroštátny súd overiť ex offo, či boli informácie o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa v nich musia uvádzať, uvedené jasne a výstižne.

V dnešnom rozsudku Súdny dvor konštatoval, že povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo, či predajca alebo dodávateľ dodržal pravidlá práva Únie na ochranu spotrebiteľa,[2] sa vzťahuje na insolvenčné konanie a platí tiež pre úpravu v oblasti zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

Súdny dvor tak rozhodol, že smernica o nekalých podmienkach[3] bráni českej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu v insolvenčnom konaní skúmať ex offo nekalú povahu podmienky dojednanú v spotrebiteľskej zmluve, napriek tomu, že na tento účel má k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach. Táto smernica ďalej bráni predmetnej právnej úprave z dôvodu, že umožňuje popierať niektoré pohľadávky len z obmedzeného počtu dôvodov (premlčanie a zánik).

Súdny dvor ďalej uvádza, že podľa smernice o spotrebiteľskom úvere[4] vnútroštátny súd, ktorému bol predložený spor týkajúci sa pohľadávok z takej zmluvy, musí skúmať ex offo aj to, či boli informácie o úvere (ako napr. RPMN), ktoré sa musia uvádzať v týchto zmluvách, uvedené jasne a výstižne. Má ďalej povinnosť vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia informačnej povinnosti (sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce).

Súdny dvor ďalej spresňuje, že podľa poslednej uvedenej smernice nemôže, „celková výška úveru“ zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do „celkových nákladov na úver“, t. j. sumy slúžiace ako odmena za záväzky dojednané z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a všetky ďalšie poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie týchto súm do celkovej výšky úveru vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru a ovplyvňuje tak aj správnosť informácií, ktoré sa musia uvádzať v zmluve.

Pokiaľ ide o posúdenie nekalej povahy sankcií uložených spotrebiteľovi, ktorý si neplní svoje záväzky, Súdny dvor konštatuje, že vnútroštátny súd musí hodnotiť kumulatívny účinok všetkých podmienok v zmluve a v prípade, že zistí, že niektoré z nich sú nekalé, vylúčiť všetky nekalé podmienky (a nielen niektoré z nich). 

________________________________
[1] Ročná percentuálna miera nákladov.
[2] Súdny dvor už uznal existenciu takej povinnosti vo vzťahu k niektorým ustanoveniam práva Únie v oblasti nekalých podmienok dojednaných v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv uzatvorených mimo obchodných priestorov a pri predajoch spotrebného tovaru a záruk na tento tovar.
[3] Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66 a korigendá Ú. v. EÚ L 207, 2009, s. 14, Ú. v. EÚ L 199, 2010, s. 40, Ú. v. EÚ L 234, 2011, s. 46).

Zdroj:

Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 43/16
V Luxemburgu 21. apríla 2016
Rozsudok vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová/Finway a.s.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie návrhov sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň ich prednesu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk