Ochrana spotrebiteľa na slovenský spôsob

Príchod leta nepriniesol na Slovensko len pekné počasie, ale aj prietrž noviniek v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôvodom na prijatie novej právnej úpravy bolo, okrem implementácie smernice Európskej únie, aj naplnenie spoločenskej požiadavky poskytnúť zvýšenú ochranu pri poskytovaní finančných prostriedkov spotrebiteľom nebankovými inštitúciami. Výsledkom nie je len nový zákon upravujúci predaj na diaľku, ktorý vyústil do potreby zmien (nielen) obchodných podmienok internetových predajcov, ale aj niekoľko zaujímavostí, ktoré niekedy hraničia až s absurditou.

Internetový predaj po novom

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov úplne nahrádza doteraz platný zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Jeho účinnosť nastala dňa 13. júna 2014.

Za účelom zvýšenia právnej istoty spotrebiteľov sa vo významnej miere rozširujú informácie, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy. Pôvodne deväť poskytovaných informácií sa rozšírilo na dvadsať. Ide napríklad o povinnosť poskytnúť (i) kontaktné údaje, kde spotrebiteľ reálne môže uplatniť reklamáciu tovaru, (ii) informáciu o nemožnosti alebo strate možnosti odstúpenia od zmluvy, (iii) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru, (iv) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad ako ustanovuje Občiansky zákonník, atď. Poskytnuté informácie musí predávajúci zahrnúť aj do potvrdenia o uzatvorení zmluvy, ktoré musí spotrebiteľovi vydať na trvanlivom nosiči po uzatvorení zmluvy, prípadne pri dodaní tovaru. Tieto informácie sa budú považovať za súčasť zmluvy a na ich zmenu sa bude vyžadovať výslovný súhlas spotrebiteľa. V prípade sporu bude dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia informačných povinností a preukázania súhlasu so zmenou zmluvy znášať predávajúci.

Zákon prináša zmeny aj v prípade objednávky tovaru. Predávajúci musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ potvrdil, že bol oboznámený s tým, že objednaním tovaru mu vzniká povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Ak si odoslanie objednávky vyžaduje stlačenie osobitného tlačidla alebo aktivovanie funkcie, musia byť tieto označené „objednávka s povinnosťou platby“, prípadne iným obdobným spôsobom. Ak by tomu tak nebolo, spotrebiteľ nebude povinný za tovar zaplatiť.

Zmeny neobišli ani možnosť odstúpenia od zmluvy. Namiesto 7 pracovných dní môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa dodania tovaru alebo uzatvorenia zmluvy na poskytnutie služby. Na zachovanie lehoty stačí, ak spotrebiteľ v posledný deň lehoty odošle odstúpenie od zmluvy predávajúcemu (t.j. nie je potrebné, aby odstúpenie od zmluvy bolo predávajúcemu v štrnásťdňovej lehote reálne doručené). Po obsahovej stránke stačí, aby spotrebiteľ jednoznačne formuloval svoju vôľu odstúpiť, pričom môže využiť vzorový formulár. Po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy je predávajúci povinný najneskôr do 14 dní vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal, teda aj náklady na dodanie tovaru, prípadne iné poplatky. Upozorňujeme, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa nového zákona sa uplatní aj na tie zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 13. júnom 2014.

Ochrana spotrebiteľa na prvom mieste

V ochrane spotrebiteľa ide ešte ďalej novela zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorá od 1. mája 2014 obmedzuje využitie zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu so spotrebiteľom.

Za neprípustné sa považuje zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zmenky alebo šeku. Ďalšími obmedzeniami v tomto smere je neplatnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorých spotrebiteľ uznáva svoj dlh pre prípad nesplnenia svojich záväzkov zo zmluvy alebo umožní tretej osobe, aby za neho takýto dlh uznala. Zákonodarca ide ešte ďalej a pod hrozbou neplatnosti úplne znemožňuje spotrebiteľovi splnomocniť inú osobu na uzavretie dohody o zabezpečení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Novela sa jasne stavia aj k využívaniu audiotextových čísiel v komunikácii so spotrebiteľom, a zakazuje telefónne čísla so zvýšenou tarifou.

Krátko k novele Občianskeho zákonníka

Novelou Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júna 2014, došlo k zavedeniu pojmu úžera aj do oblasti civilného práva. Za neplatný sa totiž nepovažuje taký právny úkon urobený spotrebiteľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú nevyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Nedá nám nepoznamenať, že akýkoľvek účastník bude mať stále právo odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pričom pod tiesňou sa rozumie hospodársky alebo sociálny stav, kvôli ktorému urobí právny úkon za nápadne nevýhodných podmienok. Aj vám sa zdá, že zavedením úžery sa nám pojem tieseň objavuje hneď dvakrát? Čo sa nám však nezdá je skutočnosť, že nám týmto vzniká chaos v právnych následkoch, ktoré sú s tiesňou ako takou a úžerou v podobe tiesne spojené. Zatiaľ čo v prípade úžery, ktorá je spôsobená zneužitím tiesne, je zmluva považovaná za neplatnú, v prípade tiesne ako takej je možné od zmluvy len odstúpiť. Nezávidíme teda sudcom, ktorí budú rozhodovať, kedy ide o vzájomné plnenie v hrubom nepomere a kedy nápadne nevýhodné podmienky, a teda kedy vlastne ide o úžeru a kedy o tieseň.

Novela sa dotkla aj poskytovania peňazí spotrebiteľom. Odplata, teda úrok, poplatky a akékoľvek iné plnenia spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo iné náklady a plnenia za takéto služby, nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu. Tá predstavuje dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne za prvý kalendárny mesiac štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V tomto období je výška tejto odplaty (pred tým známej ako sadzba RPMN) od cca 17% do cca 26%, v závislosti od dĺžky poskytovaného spotrebiteľského úveru. Len pre ilustráciu dodávame, že pred zavedením tejto novely mohla výška RPMN dosahovať aj 70% (v závislosti od dĺžky poskytovaného spotrebiteľského úveru).

Ak ide o poplatky zo spotrebiteľských zmlúv, pribudli nové, pre podnikateľov nie veľmi prijateľné, podmienky. Od spotrebiteľa je zakázané požadovať plnenia za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa ani plnenia, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, resp. ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. V skratke, ak nebudete spotrebiteľa informovať o odplate (pred tým výške RPMN) a táto informácia nebude uvedená aj v zmluve, poskytnete mu úver zadarmo.

Osobitne dôležitý tovar

Ak ste doteraz poznali iba VIP osoby, je čas, aby ste si zvykli aj na VIP tovar (t.j. osobitne dôležitý tovar). Od 1. mája 2014 platí, že pri kúpnej zmluve uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka má kupujúci možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade, ak mu predávajúci nedodá v stanovenej lehote alebo v určený deň tovar, ktorý je pre kupujúceho osobitne dôležitý. V otázke, aký tovar je osobitne dôležitý má (aspoň) Občiansky zákonník jasno. No predsa taký tovar, ktorého dodanie v určený deň alebo v lehote je, vzhľadom na všetky okolnosti, pre kupujúceho osobitne dôležité alebo o dôležitosti objednaného tovaru kupujúci informuje predávajúceho. V povianočnom čase tak môžeme očakávať masové odstupovanie od zmlúv, ak Ježiško nedorazí včas.

Novinkou pri kúpnej zmluve je aj stanovenie maximálne 30 dňovej dodacej lehoty, ak sa predávajúci s kupujúcim nedohodol inak. Ak by to predávajúci nestihol, kupujúci môže odstúpiť od zmluvy po uplynutí dodatočnej lehoty na dodanie tovaru. Akékoľvek plnenia z kúpnej zmluvy, ktoré predávajúci prijal pred odstúpením od zmluvy bude musieť v oboch prípadoch bezodkladne vrátiť kupujúcemu.

Vtip na záver (?)

Možno nasledujúce riadky vyznejú ako pokus o odľahčenie témy, ale žiaľ sú realitou. Používanie drobného písma v obchodných podmienkach vyústilo do toho, že pod hrozbou absolútnej neplatnosti musí byť zmluva, obchodné podmienky a akékoľvek iné zmluvné dokumenty vyhotovené iba písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Zákonodarca tak upustil od svojho pôvodného zámeru, aby uvedené dokumenty boli písané výlučne Times New Roman s minimálnou veľkosťou 12. Bez ohľadu nato si my právnici môžeme pripraviť pravítka a tešiť na spory, ktorých predmetom dokazovania bude to, či písmo obchodných podmienok nie je podozrivo malé.

JUDr. Lucia Regecová