19. novembra 2003 začal Úrad správne konanie vo veci možného zosúladeného postupu súťažiteľov na trhu pekárenských výrobkov, ktorý mal spočívať v dohode súťažiteľov o predajných cenách jednotlivých výrobkov. Úrad v tejto veci vykonal niekoľko inšpekcií v obchodných priestoroch súťažiteľov, vrátane priestorov spoločnosti DELTA PEKÁRNY, a.s. („Sťažovateľ“). Súťažitelia, vrátane Sťažovateľa, obdržali oznámenie o začatí správneho konania vo vyššie uvedenej veci spolu s poverením na vykonanie inšpekcie v deň a v čase, kedy sa mala uskutočniť.

V rámci inšpekcie Úrad, okrem iného, preveroval elektronickú korešpondenciu zamestnancov Sťažovateľa, ktorí mu uviedli, že vzhľadom na to, že v počítačoch môže byť súkromná korešpondencia podliehajúca listovému tajomstvu, nie je možné túto pracovníkom Úradu sprístupniť. Výkonný riaditeľ Sťažovateľa umožnil pracovníkom Úradu nahliadnuť len do korešpondencie, ktorú označil ako inej než osobnej povahy, pričom súčasne odoprel prístup k trom e-mailom, ktoré adresovali riaditeľ pre rozvoj, personálna riaditeľka a jeden ďalší zamestnanec Sťažovateľovi. Pracovníci Úradu počas inšpekcie taktiež vyhotovili sedem kópií dokumentov, z ktorých dve si jeden zo zamestnancov Sťažovateľa následne vzal späť s odôvodnením, že sa jedná o súkromnú korešpondenciu nesúvisiacu s predmetom správneho konania a súčasne, že kópie týchto dokumentov boli vyhotovené nezákonne, bez súhlasu Sťažovateľa a osôb, ktorým boli určené.

Konanie o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti počas výkonu inšpekcie

Úrad po vykonaní inšpekcie uložil Sťažovateľovi pokutu (približne 11 500 Eur) za to, že bránil Úradu v preverení elektronickej korešpondencie a taktiež vo vykonaní inšpekcie tým, že si vzal späť dva z vyhotovených dokumentov. Po podaní rozkladu Sťažovateľom predseda Úradu rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil, proti ktorému však Sťažovateľ podal správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Brne vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil pre nedostatočné odôvodnenie vytýkaných skutočností. Úrad vydal nové rozhodnutie o uložení pokuty, ktorú Sťažovateľ zaplatil, avšak proti rozhodnutiu o jej uložení podal správnu žalobu, v ktorej namietal, že ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže („ZOHS“) nespĺňajú požiadavky predchádzajúcej judikatúry ESĽP, osobitne predchádzajúci súdny príkaz a dohľad nezávislého orgánu. Krajský súd v Brne správnej žalobe nevyhovel, pričom konštatoval, že priebeh inšpekcie, ktorá je súčasťou správneho prieskumu sa nevymyká súdnemu prieskumu, čo je zárukou proti svojvôli Úradu. Sťažovateľ podal voči uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší kasačný súd zamietol ako nedôvodnú. Následná ústavná sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Z odôvodnenia súdu

ESĽP sa vo svojom rozhodnutí vyslovil, že vykonaním inšpekcie v obchodným priestoroch Sťažovateľa nepochybne došlo k zásahu do jeho práva na rešpektovanie „obydlia“, ktoré zahŕňa aj „korešpondenciu“ a dokonca v určitej miere aj súkromnú korešpondenciu jeho zamestnancov. (bod 78) S prihliadnutím na uvedené ESĽP uskutočnil trojkrokový test, ktorý pozostával z posúdenia (i) zákonnosti zásahu, (ii) legitímnosti cieľa a (iii) nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. ESĽP konštatoval, že inšpekcia prestavovala zákonný zásah sledujúci legitímny cieľ, avšak vo vzťahu k tretiemu kroku uviedol, že pokiaľ v oblasti ochrany hospodárskej súťaže môžu správne orgány považovať za nevyhnutné použiť opatrenia, akými sú inšpekcie, na zabezpečenie dôkazov protisúťažného konania za účelom stíhania jeho pôvodcu, je potrebné, aby právny poriadok a prax v tejto oblasti stanovili dostatočné záruky obmedzujúce svojvoľné zásahy do práva na rešpektovanie „obydlia“. (bod 84) V tejto súvislosti ESĽP potvrdil, že nedostatok súdneho príkazu je možné vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosti inšpekcie ex post facto (t.j. následnou súdnou kontrolou)(bod 87) a taktiež uviedol, že v prejednávanej veci bola súdna kontrola zákonnosti a nevyhnutnosti o to potrebnejšia, že pred vykonaním inšpekcie nebolo v žiadnom okamihu upresnené, aké dokumenty týkajúce sa správneho konania mal Úrad počas inšpekcie v obchodných priestoroch Sťažovateľa nájsť. (bod 88)

Za spornú považoval ESĽP najmä otázku, či bola uvedená súdna kontrola uskutočnená či už v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže alebo v konaní o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti počas výkonu inšpekcie, pričom doplnil, že ani jedno z týchto konaní sa priamo netýkalo priebehu inšpekcie a teda neexistoval opravný prostriedok, ktorým by bolo možné jej priebeh napadnúť. (bod 91) Sťažovateľ uvádzal, že súdy sa v prejednávanej veci obmedzili na posudzovanie zákonnosti inšpekcie, ale nezaoberali sa postupom Úradu, dôvodmi, účelom ani rozsahom inšpekcie, prípadne jej nevyhnutnosťou alebo primeranosťou. (bod 90) Súd priznal, že tvrdenia Sťažovateľa sú skôr teoretickej povahy a uznal, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov vychádzajú z judikatúry ESĽP, uviedol však, že tieto sa nezaoberajú skutkovými okolnosťami, ktoré viedli Úrad k vykonaniu inšpekcie, v dôsledku čoho nebol výkon právomoci Úradu posúdiť vhodnosť, dĺžku a rozsah inšpekcie predmetom súdnej kontroly. (bod 91) S prihliadnutím na uvedené sa ESĽP domnieva, že bez predchádzajúceho povolenia súdu alebo následnej (ex post facto) súdnej kontroly nevyhnutnosti inšpekcie a tiež v dôsledku nedostatku právnej úpravy týkajúcej sa zničenia získaných kópií dokumentov, nie sú dostatočne zachované procesné záruky na zamedzenie rizika zneužitia právomoci Úradu. (bod 92) Záverom ESĽP zhrnul, že súdna kontrola ex post facto v prejednávanej veci neposkytla Sťažovateľovi dostatočnú záruku proti svojvôli Úradu a zásah do jeho práv nie je možné považovať za primeraný legitímnemu cieľu.

Dopad rozhodnutia na inšpekcie vykonávané v Slovenskej republike a súvisiace odporúčania

Keďže Slovenská republika patrí medzi členské štáty Európskej únie, v ktorých sa na vykonanie inšpekcie v obchodných priestoroch súťažiteľov nevyžaduje predchádzajúci súdny príkaz, rozhodnutie ESĽP môže mať potenciálne nepriame dopady aj na výkon inšpekcií Protimonopolným úradom Slovenskej republiky. Na tomto mieste je dôležité upozorniť, že ESĽP uviedol, že súdna kontrola ex post facto sama o sebe nemá za následok automatický zásah do práva na rešpektovanie „obydlia“, no predmetné rozhodnutie môže napriek tomu ovplyvniť výkon inšpekcií zo strany PMÚ a to osobitne s prihliadnutím na priamu použiteľnosť článkov Dohovoru v Slovenskej republike.

Odopretie prístupu pracovníkov Úradu do obchodných priestorov počas inšpekcie však nemožno v žiadnom prípade odporúčať, keďže uvedené môže vzhľadom na súčasnú právnu úpravu znamenať uloženie pokuty až vo výške do 5% a pri neposkytnutí súčinnosti vo výške do 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. V konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Úrad udelil Sťažovateľovi pokutu 2,1 mil. Eur neskôr zníženú na polovicu, ktorú však odvolací súd zrušil pre nezákonnosť a vec vrátil Úradu na ďalšie konanie. V dobe, kedy účastníci predložili ESĽP svoje stanoviská nebolo rozhodnuté o kasačnej sťažnosti, v ktorej Sťažovateľ namieta nedostatok dôkazov preukazujúcich protisúťažné konanie.

Mgr. Juraj Vivoda LL.M.,
advokátsky koncipient

Winton s. r. o.
advokátska kancelária

Šoltésovej 12
811 08 Bratislava

Tel.: +421 2 502 19 100
Fax: +421 2 502 19 101
e-mail: winton@winton.sk

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Delta Pekárny a.s. proti Českej republike, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 2. októbra, sťažnosť č. 97/11. Rozsudok je publikovaný v autentickom francúzskom znení v databáze HUDOC ( Dostupné na www, k dispozícii >>> tu ). Príspevok vychádza z úradného prekladu do českého jazyka, ktorý nie je jeho autentickým znením ( Dostupné na www, k dispozícii >>> tu ).

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk