Návrh novely Civilného mimosporového poriadku, ktorý predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, je zároveň ďalším záväzkom z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorý plníme.

Zmeny, ktoré ministerstvo spravodlivosti v novele navrhuje, vychádzajú najmä z existujúcich problémov v rodinnoprávnych konaniach – prieťahy v konaní, nedostatočná špecializácia sudcov v rodinnoprávnej agende, alebo aj nízke využívanie novších, multidisciplinárnych prístupov.

„Rozumiem nespokojnosti rodičov, ktorí sa chcú starať o svoje dieťa a nie je im to umožnené. Či už je to z dôvodu nedohody s druhým rodičom, alebo z dôvodu, že zlyhal štát, pretože rozhodnutie nebolo včas, prípadne z nejakého dôvodu nebolo správne. To, čo vnímam, že je mojou  úlohou ako ministerky spravodlivosti, je urobiť všetko pre to, aby systém fungoval. Aby sme našli nedostatky v rámci právnej úpravy, tie sme čo najskôr odstránili a zorganizovali súdy tak, aby boli schopné čo najskôr rozhodovať s plnou vedomosťou všetkého, čo by mali vedieť o situácii v rodine. Vládou schválený návrh je z tohto pohľadu dôležitým krokom k riešeniu viacerých problémov, s ktorými sa potýkame v praxi,“ povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Hlavné navrhované zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku:

Jeden poručenský sudca na všetky konania

V predloženej novele navrhujeme upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Tento sudca bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie.

Obligatórnosť pojednávania

Navrhujeme explicitne ustanoviť zásadu, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd na prejednanie veci obligatórne nariadi pojednávanie. Platná právna úprava, podľa ktorej pojednávanie netreba nariaďovať, môže nabádať sudcu k tzv. rozhodovaniu od stola bez nariadenia pojednávania. Uskutočnenie pojednávania pred nariadením výkonu rozhodnutia sa javí byť efektívny spôsob riešenia vzniknutej konfliktnej situácie. Pozícia sudcu reprezentuje vo vnímaní spoločnosti úradnú autoritu. Sudca má rôzne možnosti, vie výchovne pôsobiť na účastníkov a dohovorom ich viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutím uložených povinností. Výsledkom pojednávania môže byť tiež uloženie povinnej mediácie rodičom, či uloženie povinnosti absolvovať psychologické poradenstvo.

Stanovenie lehoty pre rozhodnutie súdu o nariadení výkonu

V záujme odstránenia stavu právnej neistoty, v ktorom sa môže dieťaťa v rámci jednotlivých fáz vykonávacieho konania nachádzať až do doby, kým súd nerozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, je žiadúce, aby súdy rozhodovali bez zbytočného odkladu. Navrhujeme preto ustanoviť šesťmesačnú lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Lehota začína plynúť od začatia konania.

Výkon rozhodnutia v prítomnosti sudcu

Navrhujeme,  aby sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval vždy v prítomnosti sudcu. Obligatórna prítomnosť sudcu na odnímaní maloletého dieťaťa sa navrhuje pri takom výkone, kedy má pravidelne dochádzať k výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s tým rodičom resp. osobou, ktorý maloletého nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Rešpekt, ktorý by mala budiť osoba sudcu (funkcia), má psychologický vplyv a môže pozitívne ovplyvniť riešenie konfliktných situácií, ktoré počas odnímania nastávajú.

Zamedziť neadekvátnemu predlžovaniu konaní

Navrhujeme zákonne zamedziť aplikácii takého postupu súdu, kedy vo vykonávacom konaní súd nekoná a vyčkáva na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného  titulu (úprava práv a povinností). V praxi nastávajú situácie, keď súd nepokračuje vo výkone, ak má vedomosť, že prebieha konanie o zmene exekučného titulu, resp. zisťuje stav tohto konania a nepriamo čaká na právoplatnosť  nového rozhodnutia, čo v prípade, ak prebieha aj odvolacie konanie, môže trvať dlhší čas. Práve rýchlosť je pri tomto type exekúcie veľmi dôležitá. Predchádza sa tak odlúčeniu dieťaťa od druhého rodiča na niekoľko mesiacov. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť exaktnejším spôsobom postup súdu v prípadoch, ak je počas vykonávacieho konania paralelne vedené konanie o zmenu exekučného titulu (napríklad zmena úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu). Cieľom navrhovanej zmeny je odstrániť častý jav, kedy niektoré súdy v prípade akejkoľvek zmeny exekučného titulu automaticky zastavujú konanie.

Veľkou zmenou je aj explicitné ukotvenie novej formy starostlivosti o dieťa, a to spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Navrhovaná zmena platí aj pre rodičov, tzv. nezosobášené páry, ako aj v prípade rozhodovania súdu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Novelizácia Civilného mimosporového poriadku vychádza z aplikačnej praxe a skúseností. Návrh bol konzultovaný s niekoľkými poručenskými sudcami, Asociáciou rodinných sudcov Slovenska ako aj poslancami a poslankyňami NR SR zaujímajúcimi sa o problematiku.

Navrhovaná účinnosť zmien je od 1. decembra 2022 (s výnimkou jedného ustanovenia, ktoré sa týka príslušnosti súdov na konanie o návrat maloletého a ktoré s ohľadom na účinnosť novej súdnej mapy bude účinné od 1.1.2023).

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR