Podľa Zmlúv Únie majú Únia, ako aj členské štáty povinnosť dbať na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí. V tejto súvislosti normotvorca Únie podrobne upravil prostredníctvom nariadenia ochranu zvierat počas prepravy.[1] Toto nariadenie vychádza jednak zo zásady, podľa ktorej zvieratá nemožno prepravovať spôsobom, ktorý by im mohol spôsobiť zranenie alebo nadmerné utrpenie, a jednak z úvahy, že na účely dobrých životných podmienok zvierat je potrebné, aby sa preprava zvierat na dlhých cestách obmedzila čo najviac.

Nemecký súd, Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Bavorský správny súd)[2], sa pýta, či sa požiadavky týkajúce sa plánu prepravy, ako aj oprávnenie príslušného orgánu miesta odoslania vyžadovať prípadne vykonanie zmien uplatňujú v prípade prepravy z členského štátu do tretieho štátu aj na úsek cesty, ktorý sa uskutočňuje mimo územia Únie.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa odpovedá na túto otázku kladne.

Na to, aby mohol príslušný orgán miesta odoslania povoliť prepravu koní, hovädzieho dobytku, ošípaných, oviec a kôz[3] na dlhej ceste, musí organizátor cesty predložiť plán prepravy, ktorý je pravdivý a preukazuje, že ustanovenia tohto nariadenia budú dodržané, vrátane úseku cesty, ktorý sa uskutoční mimo územia Únie. Z plánovania cesty vyplývajúceho z plánu prepravy musí byť zrejmé, že plánovaná preprava bude v súlade najmä s technickými pravidlami týkajúcimi sa intervalov napájania a kŕmenia, ako aj dĺžky trvania cesty a času odpočinku.[4] Príslušný orgán je v prípade, že by plán prepravy nevyhovoval týmto požiadavkám, oprávnený vyžadovať zmenu zamýšľaného plánu.

Nariadenie tak nepodriaďuje prepravy zvierat z územia Únie do tretích krajín osobitnému režimu povolenia, ktorý by sa odlišoval od režimu uplatniteľného na prepravu, ktorá sa uskutočňuje v rámci Únie. Na tento účel je organizátor dlhej cesty povinný predložiť príslušnému orgánu miesta odoslania riadne vyplnenú kópiu oddielu 1 plánu prepravy, ktorý sa týka plánovania cesty.

Údaje uvedené v tomto oddiele týkajúce sa najmä plánovaných oddychových miest, miest preloženia alebo miest výstupu musia zahŕňať celú plánovanú prepravu z miesta odoslania do miesta určenia. Plán prepravy tak v prípade dlhej cesty do tretích krajín musí obsahovať nevyhnutné údaje týkajúce sa intervalov napájania a kŕmenia, ako aj dĺžky trvania cesty a času odpočinku tak pre úsek cesty, ktorý sa uskutočňuje na území Únie, ako aj úsek cesty, ktorý sa uskutočňuje na území tretích krajín.

Súdny dvor usúdil, že príslušný orgán disponuje v rámci kontroly plánu prepravy pred uskutočnením cesty určitou mierou voľnej úvahy, ktorá mu umožňuje primeraným spôsobom zohľadniť neistoty, ktoré prináša dlhá cesta, ktorej časť sa uskutoční na území tretích krajín.

Príslušný orgán miesta odoslania je za predpokladu, že by právo alebo správna prax tretej krajiny, ktorej sa týka cesta, overiteľným a konečným spôsobom bránili tomu, aby boli niektoré technické pravidlá podľa nariadenia v celom rozsahu dodržané, tiež oprávnený schváliť v rámci svojej voľnej úvahy pravdivé plánovanie prepravy, ktoré vzhľadom najmä na úpravu prepravných prostriedkov a zamýšľaný plán cesty preukazuje, že plánovaná preprava zabezpečí pohodu zvierat na úrovni, ktorá je rovnocenná s uvedenými technickými pravidlami.

V každom prípade je príslušný orgán oprávnený vyžadovať najmä zmenu plánovania dotknutej prepravy, aby sa zabezpečilo, že preprava bude zahrnovať dostatočný počet oddychových miest a prekladísk, na základe čoho bude možné prijať záver, že preprava bude v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa intervalu napájania a kŕmenia, ako aj dĺžky trvania cesty a času odpočinku.

________________________________________________________
[1] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 2005, s. 1).
[2] Bayerischer Verwaltungsgerichtshof rozhoduje o spore medzi nemeckým podnikom Zuchtvieh-Export GmbH a mestom Kempten (Nemecko). Mesto Kempten ako príslušný orgán miesta odoslania odmietlo colne vybaviť zásielku hovädzieho dobytka, ktorá mala byť prepravená z Kemptenu do Andižanu (Uzbekistan), a požadovalo, aby plánovanie cesty bolo pozmenené. Mesto Kempten sa totiž domnievalo, že plán prepravy pre trasu dlhú 7 000 km (cez Poľsko, Bielorusko, Rusko a Kazachstan) nespĺňa požiadavky nariadenia, keďže neuvádza nijaké oddychové miesto ani prekladisko, pokiaľ ide o úsek cesty, ktorý sa mal uskutočniť počas približne 146 hodín na území tretích krajín medzi Brestom (Bielorusko) a Karagandou (Kazachstan).
[3] Konkrétne dotknutými zvieratami sú iné ako registrované domáce nepárnokopytníky, domáci hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané.
[4] Pokiaľ ide o hovädzí dobytok, dlhé cesty pri cestnej preprave tak môžu za určitých podmienok trvať aj 14 hodín, po uplynutí ktorých je potrebné dodržať čas na odpočinok v dĺžke najmenej jednej hodiny, počas ktorého musí byť hovädzí dobytok napojený a v prípade potreby nakŕmený. Následne môže preprava pokračovať maximálne 14 hodín, po uplynutí ktorých sa zvieratá musia vyložiť, nakŕmiť, napojiť a musí im byť poskytnutý odpočinok v dĺžke najmenej 24 hodín.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
Tlačové komuniké č. 43/15, 23. apríla 2015
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
Rozsudok vo veci C-424/13 Zuchtvieh-Export GmbH/Stadt Kempten

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk