V prípade oddlženia fyzických osôb konkurzom zákon umožnil, aby sa aj dlžník disponujúci minimálnym majetkom v priebehu týždňov oddlžil (zbavil dlhov v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze speňažením jeho marginálneho majetku) aj pri marginálnom (2-3%) uspokojení nezabezpečených veriteľov, a vylúčil tak exekučnú postihnuteľnosť svojich budúcich mzdových/podnikateľských príjmov (ktoré by teoreticky mohli byť postačujúce na uspokojenie pohľadávok veriteľov v priebehu niekoľkých rokov). Pri tomto koncepčnom riešení je zvláštne, že zatiaľ čo exekutíva označila reštrukturalizácie s 3% mierou uspokojenia nezabezpečených veriteľov za škandalózne, tou istou novelou ZKR, ktorou zaviedla povinnú minimálnu mieru uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizáciách na úrovni 50%, umožnila oddlženie fyz.osôb konkurzom s možnosťou konečného marginálneho 2-3% uspokojenia ich nezabezpečených veriteľov. Alebo inak, výsledok, ktorý pred novelou dosahovali reštrukturalizované subjekty sofistikovanými postupmi na úkor nezabezpečených veriteľov, ZKR legalizuje a štandardizuje voči nezabezpečeným veriteľom fyzických osôb v konkurze.  

Zákonodarca mocensky zasahuje do vymožiteľnosti súkromnoprávnych nárokov a narušuje konštituované legitímne očakávania splnenia judikovaných pohľadávok. Výsledok takéhoto oddlženia fyzických osôb konkurzom s marginálnym uspokojením prihlásených pohľadávok (pri absolútnej nepostihnuteľnosti budúcich mzdových/podnikateľských príjmov dlžníka) má pre veriteľov účinky núteného obmedzenia, resp. faktického vyvlastnenia ich majetku, a to bez náhrady. V ústavnej rovine dochádza k zásahu do základného práva veriteľov vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy), do práva na pokojné užívanie majetku a nebyť zbavený majetku (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd),  a práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy).

Súlad predmetnej úpravy s Ústavou musí byť vyhodnocovaný v kontexte garancií rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, t.zn. tak dlžníkov ako aj veriteľov  (negatívna odpoveď), v kontexte posúdenia zachovania spravodlivej rovnováhy medzi potrebami všeobecného záujmu a ochranou základných práv veriteľov (negatívna odpoveď), pri verifikácii poskytnutia primeranej náhrady zo strany štátu obmedzením vlastníckeho práva dotknutým veriteľom (negatívna odpoveď), pri aplikácii testu proporcionality (negatívna odpoveď pri subteste primeranosti - norma nie je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu), a v kontexte zákazu reštrikcie základného práva takým spôsobom a v takom rozsahu, aby bola popretá jeho samotná podstata (negatívna odpoveď). Vo svetle uvedených skutočností a judikatúry ÚS SR a ESĽP norma vykazuje znaky neudržateľnosti v teste ústavnosti, a teda rozporu s ust. č. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,  a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.     

Prípadová štúdia z praxe zneužitia oddlženia konkurzom dlžníkom s nepoctivým zámerom

Ako advokát som zastupoval obchodnú spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) v súdnom spore o náhradu škody spôsobenej spoločnosti jej vlastným konateľom v dôsledku uzatvorenia nevýhodného a excesívneho obchodného kontraktu (na neprimerane dlhé obdobie, s nesplniteľnými objemami zmluvných odberov a neadekvátnymi zmluvnými pokutami) s dodávateľom spoločnosti (ďalej len „dodávateľ“). V skratke, konateľ tajne uzatvoril menom spoločnosti obchodný kontrakt s nesplniteľnými záväzkami,  ktorý spoločnosť pod jeho obchodným vedením nesplnila, v dôsledku čoho bola dodávateľom voči spoločnosti uplatnená zmluvná pokuta vzhľadom na  nerealizovanie zmluvných odberov. Konateľ o existencii zmluvy, jej neplnení či uplatnení zmluvnej pokuty zamestnancov ani majoritného spoločníka spoločnosti neinformoval, proti platobnému rozkazu, ktorým bola súdom spoločnosti uložená povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty dodávateľovi nepodal odpor (napriek existencii relevantných skutkových a právnych dôvodov pre podanie odporu) s následkom vzniku exekučného titulu voči spoločnosti na sumu v desiatkach tisíc EUR, pričom predmetný záväzok ani nezaúčtoval do účtovníctva spoločnosti. Pol roka po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu voči spoločnosti a ukončení pôsobenia konateľa v spoločnosti sa jedinou spoločníčkou a konateľkou dodávateľa (evidujúceho predmetnú pohľadávku voči spoločnosti) stala manželka bývalého konateľa na základe zmluvy o bezodplatnom prevode obchodného podielu v spoločnosti dodávateľa, o dva roky neskôr sa konateľom dodávateľa stal samotný bývalý konateľ, ktorý následne už ako konateľ dodávateľa podal návrh na vykonanie exekúcie voči spoločnosti (ktorá do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie netušila o existencii predmetnej zmluvy a existencii exekučného titulu), s koncovkou exekučného vymoženia desiatok tisíc EUR v prospech dodávateľa. Bývalý konateľ navyše už ako konateľ dodávateľa upozornil spoločnosť na neplnenie zmluvy aj v ďalších rokoch (počas ktorých spoločnosť, žiaden z jej konateľov ani z jej zamestnancov netušili o existencii zmluvy a záväzkoch z nej vyplývajúcich), vyzval ju na zaplatenie ďalších zmluvných pokút vzťahujúcich sa k ďalšiemu obdobiu neplnenia, pričom bývalý konateľ spoločnosti sa navyše stal jediným spoločníkom dodávateľa a podal novú žalobu na spoločnosť na zaplatenie ďalších zmluvných pokút.

V tejto situácii sme prevzali právne zastúpenie spoločnosti a v následnom súdnom spore o náhradu škody spôsobenej spoločnosti konateľom v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich mu z ust. § 135a zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník  v znení neskorších predpisov bol konateľ zaviazaný na náhradu celej spôsobenej škody. Konateľ však nezaháľal, v čase nášho vstupu do zastúpenia už nedisponoval žiadnym ani spätne postihnuteľným majetkom a zrušil si v priebehu sporu  BSM (na základe čoho majetok nadobúdaný jeho manželkou po zrušení BSM nebol postihnuteľný veriteľmi konateľa). Následne si jeho manželka založila obchodnú spoločnosť s hlavným predmetom činnosti nezodpovedajúcim jej kvalifikácii a vzdelaniu dovtedy vykonávaným bývalým konateľom ako SZČO, podnikateľskú činnosť ním dovtedy vykonávanú v celom rozsahu preniesol na túto spoločnosť, v prospech ktorej vykonáva túto činnosť v zmluvnom vzťahu s minimálnou odmenou eliminujúcou postihnuteľnosť jeho príjmu v exekúcii. V doterajšom priebehu exekúcie spoločnosť nedosiahla žiadne uspokojenie, riešenie trestnoprávnej roviny bolo stratou času nakoľko v SR OČTK neriešia obchodnoprávne spory...

Napriek tomu, že v prípade tohto dlžníka ide o exemplárny prípad, v ktorom by zákon mal ex ante eliminovať možnosť oddlženía, v júni 2017 súd vyhlásil konkurz, v novembri správca klienta vyzval, aby mu oznámil účet, kam mu môže poukázať úhradu predstavujúcu definitívne 2,2%-né uspokojenie jeho prihlásenej pohľadávky pri celkovom výťažku konkurzu 2137,-EUR....  Prípadné zrušenie oddlženia tohto dlžníka (bez ohľadu na právnu povahu klientovej pohľadávky), na ktorom môžu mať záujem ďalší jeho veritelia, vyžaduje ďalšiu procesnú aktivitu a náklady  zo strany veriteľov.    

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka

Ust. § 166f ZKR umožňuje, aby sa veriteľ dotknutý oddlžením domáhal zrušenia oddlženia návrhom na súde ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Súd poctivý zámer dlžníka v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára neskúma, skúma ho až ex post na návrh. Zrušením oddlženia sa stáva oddlženie voči všetkým veriteľom neúčinné. Dlžník nemá poctivý zámer napr. ak (i) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel, (ii) v návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, (iii) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, (iv) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, (v) zo správania sa dlžníka možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, (vi) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

Koncepčné legislatívne riešenie ex post napadnuteľnosti oddlženia veriteľmi v praktickej rovine znamená, že aj v aj exemplárnych prípadoch nepoctivého zámeru dlžníka existujúceho už pred oddlžením je veriteľ obťažovaný povinnosťou prihlasovať svoju pohľadávku do konkurzného konania, v prípade popretia prihlásenej pohľadávky je nútený viesť incidenčný spor, vynakladať náklady s tým spojené, a napokon podávať na súd návrh na zrušenie oddlženia (teda opätovne vynakladať náklady a čas), aby nakoniec dospel do pôvodného východiskového stavu (samozrejme s tým, že počas celého medziobdobia sú dlžníkove mzdové/podnikateľské príjmy nepostihnuteľné). Schopnosť zákonodarcu reflektovať legitímne záujmy veriteľov by v tomto smere mala viesť k novelizácii ZKR umožňujúcej ex ante namietanie nepoctivého zámeru veriteľmi z dôvodov im známym už pred oddlžením a jeho posúdenie súdom pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu alebo určení splátkového kalendára (napr. na základe predbežného oznámenia v obchodnom vestníku o doručení návrhu dlžníka na oddlženie s výzvou veriteľom na vznášanie námietok nepoctivého zámeru v stanovenej lehote). Možnosť ex post zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer by mala byť súbežne zachovaná, a to z dôvodov meritórne neposudzovaných v rámci ex ante kontroly poctivého zámeru.

V rámci druhého kritéria testu proporcionality (kritéria nevyhnutnosti) sa posudzuje, či príslušné legislatívne opatrenie spôsobujúce obmedzenie ústavou garantovaných práv bolo v okolnostiach posudzovanej veci naozaj nevyhnutné, a či na dosiahnutie legitímneho cieľa nebol k dispozícii aj menej obmedzujúci, resp. menej invazívny právny prostriedok. V podmienkach materiálneho právneho štátu právna norma nemôže obmedzovať základné právo alebo  slobodu viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ňou sledovaného, resp. právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým spôsobom.  Nakoľko identifikáciu existujúceho nepoctivého zámeru dlžníka vo vzťahu k niektorým zo zákonných dôvodov (§166g ods.2  písm. e), f), g), h) ZKR) je možné realizovať už aj v rámci ex ante kontroly (v prípade jej legislatívneho zakotvenia) a vylúčiť tak zásah do práva veriteľov na pokojné užívanie majetku vyplývajúci z oddlženia dlžníka s nepoctivým zámerom preukázateľným na základe skutočností existujúcich už pred oddlžením dlžníka, vykazuje ZKR aj v ust. §166f ods. 1 znaky ústavného nesúladu s ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko (i) v situácii existencie dôvodov vylučujúcich existenciu poctivého zámeru dlžníka už pred oddlžením neexistuje legitímny dôvod umožnenia oddlženia takéhoto dlžníka, (ii) umožnenie oddlženia dlžníka pri existencii zjavných dôvodov následnej nutnosti zrušenia oddlženia takéhoto dlžníka známych jeho veriteľovi už v období pred oddlžením postráda hmotnoprávny a procesný zmysel a odporuje princípu právnej istoty, a napokon (iii)  nakoľko ex ante kontrola poctivého zámeru dlžníka je legitímnym, realizovateľným a menej invazívnym prostriedkom eliminovania oddlžení dlžníkov s nepoctivým zámerom ako zákonodarcom zvolené riešenie ex post kontroly, v situácii, kedy dlžník je v právnej pozícii subjektu zasahujúceho do práv veriteľa v dôsledku neplnenia svojich záväzkov, je na dosiahnutie zákonodarcom sledovaných cieľov dostupný prostriedok menej obmedzujúci základné práva veriteľa. Samozrejme ne nutné aj ponechanie ex post kontroly poctivého zámeru dlžníka vo vzťahu k dôvodom, ktorých vznik predpokladá až počas procesu oddlženia, resp. po jeho realizácii.  

Nespochybňujem legitimitu zámeru umožnenia reštartu fyzickým osobám, ktoré sa z rôznych dôvodov dostali do dlhovej pasce. Riešenie cieľa sledovaného zákonodarcom však nemožno realizovať mimo rámca  spravodlivej rovnováhy a proporcionality medzi sledovaným cieľom a garanciami ochrany majetku veriteľov zvolenou formou umožňujúcou štátnomocenským zásahom do prevažne súkromnoprávnych vzťahov v mnohých prípadoch reálny kompletný odpis dlhov fyzických osôb na úkor veriteľov v dôsledku excesívneho a neproporcionálneho vylúčenia postihnuteľnosti budúcich mzdových/podnikateľských príjmov dlžníka v období po oddlžení.  


Rastislav Skovajsa,
advokát a partner


MST PARTNERS, s. r. o.

Laurinská 3
811 01  Bratislava

Tel.:    +421 2 59 30 80 86
e-mail:    recepcia@mstpartners.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk