Všeobecne k právoplatnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí

Na úvod tohto príspevku je potrebné ozrejmiť, čo sa rozumie pojmami „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ súdnych rozhodnutí.

Pojem „právoplatnosť“ označuje vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. [2]

Právna teória rozoznáva tzv. formálnu právoplatnosť, ktorá sa prejavuje v tom, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a tzv. materiálnu právoplatnosť, ktorá spočíva v nemožnosti druhý krát rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP – tzv. prekážka res iudicata).

Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania. Ak proti rozhodnutiu vôbec nemožno podať odvolanie – napr. ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo sa strana vzdá práva podať odvolanie – rozhodnutie sa stáva právoplatným momentom jeho doručenia. [3]

Pojem „vykonateľnosť“ zákon spája iba s takými rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).

Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle § 232 ods. 3 CSP 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti – vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. [4]

Inak je tomu v prípade uznesenia, ktorého vykonateľnosť nie je naviazaná na jeho právoplatnosť.

To znamená, že pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia. Po márnom uplynutí lehoty na plnenie sa uznesenie stáva vykonateľné – bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právoplatné.

Odkladný účinok sa najčastejšie spája s procesným inštitútom odvolania ako riadneho opravného prostriedku – odvolanie podané včas a oprávnenou osobou má za následok, že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, a to až pokiaľ odvolací súd o odvolaní nerozhodne.

V prípade rozsudkov, kde – so zákonom stanovenými výnimkami – je vykonateľnosť naviazaná na právoplatnosť, podaním odvolania nastane automaticky aj odloženie vykonateľnosti rozsudku.

Naproti tomu, odvolanie alebo sťažnosť podané proti uzneseniu na plnenie nespôsobí odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ale iba jeho právoplatnosti.

Takéto uznesenie teda môže nadobudnúť vykonateľnosť aj v prípade, ak je napadnuté odvolaním alebo sťažnosťou, a teda jeho splnenie môže byť vynútené zákonnými prostriedkami.

Špecifiká odkladného účinku v dovolacom konaní

Dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, a to v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch.

Mimoriadnosť dovolania spočíva v tom, že sa ním dovolateľ domáha prieskumu už právoplatného (prípadne aj vykonateľného) rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci – teda po tom, ako bola dovolateľova vec už posúdená dvomi súdnymi inštanciami.

Prieskum rozhodnutia dovolacím súdom preto prichádza do úvahy iba pri tých najzávažnejších pochybeniach súdov nižších inštancií, ktoré sú vymedzené v CSP.

Podané dovolanie – na rozdiel od odvolania – vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním spravidla zostane právoplatné (prípadne aj vykonateľné), až pokiaľ dovolací súd nerozhodne o dovolaní.

V určitých výnimočných prípadoch však môže nastať situácia, kedy právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu stratí vlastnosť právoplatnosti alebo vykonateľnosti aj počas konania o dovolaní.

K tomu môže dôjsť vtedy, ak dovolací súd vyhovie návrhu dovolateľa na odloženie právoplatnosti alebo vykonateľnosti napádaného rozhodnutia, prípadne vtedy, ak má dovolanie zo zákona odkladný účinok.

V zmysle § 444 CSP platí nasledovné:

• „Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
• Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
• Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.
• Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.“

CSP teda rozlišuje

• odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na návrh dovolateľa;
• odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na návrh dovolateľa; a
• zákonný odkladný účinok dovolania podaného proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
  

Odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti na návrh – spoločné črty

Účelom inštitútu odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia – napríklad vznikom škody.

Dovolací súd môže odložiť právoplatnosť alebo vykonateľnosť vtedy,

• keď dovolateľ podá návrh na odklad,
• ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
  

Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti spočíva v tom, že ak  napadnuté rozhodnutie ukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho vykonateľnosť – a naopak, ak napadnuté rozhodnutie neukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho právoplatnosť.

V oboch prípadoch je základnou podmienkou odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti podanie návrhu zo strany dovolateľa. Dovolateľ môže tento návrh podať v priebehu celého konania – teda aj súčasne s dovolaním, najneskôr však do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní.

Odklad právoplatnosti aj odklad vykonateľnosti majú aj ďalšieho spoločného menovateľa, a to že pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Preto sa im budeme v tomto príspevku venovať pred tým, ako sa budeme venovať jednotlivým druhom odkladu.

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Keďže odložením právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia dochádza k vážnemu zásahu do právnej istoty strany, v ktorej prospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, musí dovolací súd starostlivo zvážiť, či existujú dostatočne závažné dôvody na to, aby toto svoje oprávnenie využil – pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“.

Zákonodarca tento pojem výslovne nešpecifikuje. Podľa právnej doktríny najčastejšie dôvody, pre ktoré je možné žiadať odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti, sú nasledovné (dovolateľ však, samozrejme, môže uviesť aj iné dôvody pre odklad):

• výsledky doterajšieho konania o dovolaní, alebo dovolanie samotné, osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania;
  

O tento dôvod pôjde napríklad vtedy, ak je zo spisu zrejmé, že napadnuté rozhodnutie trpí zmätočnosťou.
 

• existuje hrozba nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy;

Pôjde o prípady, kedy bude pravdepodobné, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené, pričom následky tohto rozhodnutia nebude možné zvrátiť. [5]

Pri tomto dôvode musí dovolací súd zároveň aj preskúmať, či ujma, ktorá hrozí dovolateľovi (povinnému) v prípade núteného výkonu rozhodnutia je väčšia, ako ujma hroziaca oprávnenému v prípade odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. [6]

• výkonom rozhodnutia by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. [7]

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR však platí, že dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti napadnutého rozhodnutia „iba v prípadoch, keď predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby zabránil jeho realizácii, a tým aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého rozhodnutia.“ [8]

Osobitosti odkladu vykonateľnosti na návrh dovolateľa

Ako sme už uviedli, vlastnosť vykonateľnosti sa spája iba s rozhodnutiami, ktoré znejú na plnenie. Ak nútený výkon (exekúcia) napadnutého rozhodnutia ešte nezačal, uznesenie o povolení odkladu vykonateľnosti bude mať za následok, že ani nezačne.

S tým však súvisí otázka, aký vplyv bude mať odklad vykonateľnosti na už prebiehajúcu exekúciu. Momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia – vedená na podklade napadnutého rozhodnutia – odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) EP.[9]

Osobitosti odkladu právoplatnosti na návrh dovolateľa

Odklad právoplatnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním bol zavedený s účinnosťou CSP.

Má význam najmä pri určovacích rozhodnutiach – napríklad odložením právoplatnosti rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno zabrániť vyznačeniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom.

Inštitút odkladu právoplatnosti bol zavedený preto, aby bolo možné odložiť právne účinky aj takých rozhodnutí, pri ktorých nie je nútený výkon možný – avšak ktoré môžu mať pre dovolateľa rovnako nepriaznivé dôsledky.

Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy [10] to totiž nebolo možné – OSP umožňoval iba odklad vykonateľnosti.

Pritom OSP (na rozdiel od CSP) zároveň priznával vlastnosť vykonateľnosti aj rozhodnutiam, ktoré neukladali povinnosť plniť, hoci ich nútený výkon bol pojmovo vylúčený – napríklad v prípade rozsudku o nahradení prejavu vôle alebo rozsudku o určenie.

Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že dovolatelia mali možnosť odložiť právne účinky takýchto rozhodnutí práve prostredníctvom inštitútu odkladu vykonateľnosti.

Právna doktrína a judikatúra však zastávali názor, že odložiť vykonateľnosť za účinnosti OSP bolo možné len pri rozhodnutiach, pri ktorých bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia – exekúciu. [11]

Dovolateľ, ktorý tak chcel zabrániť nepriaznivým dôsledkom právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré neznelo na plnenie) mal možnosť sa brániť jedine návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom následne rozhodoval súd prvej inštancie – čo bolo celkom zjavne neúčelné a zdĺhavé. CSP preto zaviedol osobitný inštitút odkladu právoplatnosti rozhodnutia, ktoré neznie na plnenie.

Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti – teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. 2 CSP však platí, že odkladom právoplatnosti nie je dotknutá aplikácia ustanovenia § 230 CSP zakazujúceho opätovné prejednávanie a rozhodovanie v už právoplatne rozhodnutých veciach (prekážka res iudicata).

Rozhodovanie dovolacieho súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti

Dovolateľ môže návrh na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti podať kedykoľvek v priebehu dovolacieho konania.

Ak dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. V prípade, že dovolací súd návrhu nevyhovie, nevydáva žiadne osobitné uznesenie – túto skutočnosť iba zaznačí do súdneho spisu. [12]

Uznesenie, ktorým dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii napadnutého rozhodnutia – teda aj voči exekučnému súdu, alebo aj katastru nehnuteľností.

Nový inštitút v CSP – automatický odkladný účinok dovolania

S účinnosťou od 12.12.2018 bol novelou [13] vložený do § 444 CSP nový odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, keď bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva už momentom samotného podania dovolania – obdobne ako pri odvolaní.

Účelom tejto úpravy je podľa dôvodovej správy snaha o zamedzenie zneužívania zmeniek k podvodnému obohateniu rôznych osôb, či zahraničných spoločností s neznámou vlastníckou štruktúrou, a to v reakcii na aktuálnu spoločenskú situáciu.

Predkladateľ v dôvodovej správe k novele taktiež uvádza:

„Účelom návrhu zákona je zabezpečiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ak existuje objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora a ak povinnému výkonom exekúcie hrozí výrazný zásah do jeho majetku, a tým zvýšiť právnu istotu žalovaných v takýchto konaniach.“

Ako uvádzame ďalej, schválené znenie novely nie je v súlade s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe.  

Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že odkladný účinok dovolania má nastať vtedy, keď sa v konaní uplatňuje zmenkový nárok, a zároveň existuje „objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania.“

Termínom „zákonné dôvody na podanie dovolania“ je pritom potrebné rozumieť dôvody prípustnosti dovolania. Žiadne iné zákonné dôvody na podanie dovolania, ktoré by mohli vyvolávať objektívnu pochybnosť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, totiž neexistujú.

Podľa dôvodovej správy mal zákonodarca teda v úmysle naviazať odkladný účinok dovolania na podmienku existencie objektívnej pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia – ktorá má byť vyjadrená naplnením dôvodov prípustnosti dovolania. [14]

O dôvodoch prípustnosti dovolania je však oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd. Zákonodarca v dôvodovej správe pritom nijako nevysvetľuje, ako má dovolací súd posúdiť naplnenie dôvodov prípustnosti dovolania už v čase podania dovolania.

Úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe pri koncipovaní predmetnej novelizácie sa tak neodrazil v jej schválenom znení.

Zo znenia novely navyše vyplýva, že odkladný účinok nastáva automaticky, už samotným podaním dovolania – to však podľa nášho názoru vôbec nemôže vyvolávať „objektívnu pochybnosť o zákonnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu v zmenkovej veci.

Dovolateľ – hoci zastúpený advokátom – nemôže byť objektívny pri posudzovaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech a dovolateľ s rozhodnutím subjektívne nesúhlasí. Preto nemôže byť objektívny ani pri posudzovaní, či je jeho dovolanie prípustné, alebo nie.

Z dôvodov uvedených v dôvodovej správe tiež vyplýva, že predkladateľ zákona mal v úmysle priznať odkladný účinok len takému dovolaniu, ktoré smeruje proti meritórnemu rozhodnutiu o zmenkovom nároku, ktorým bol tento nárok priznaný.

V prospech takéhoto záveru hovorí to, že iba exekúciou meritórneho rozhodnutia o zmenkovom nároku, ktorým bol nárok zo zmenky priznaný, totiž môže dôjsť k akémukoľvek zásahu do majetku povinného.

Schválené znenie § 444 ods. 4 CSP však vôbec nerozlišuje druh rozhodnutia v zmenkovej veci, voči ktorému má podané dovolanie odkladný účinok.

Podľa dôvodovej správy, jednou z ďalších podmienok – pri splnení ktorej má nastať automatický odkladný účinok dovolania – je existencia hrozby výrazného zásahu do majetku povinného.

Avšak podľa schváleného znenia novely má dovolanie – podané proti rozhodnutiu vydanému v zmenkovej veci – odkladný účinok aj v takých prípadoch, ak žiadna hrozba výrazného – alebo akéhokoľvek iného – zásahu do majetku povinného nehrozí.

To teda platí aj za situácie, že sa v zmenkovom konaní napríklad uplatňuje nárok zo zmenky vo výške 500 EUR voči zmenkovému dlžníkovi s majetkom v hodnote niekoľko miliónov EUR.

Z výsledku porovnania dôvodovej správy a schváleného znenia novely tak vyplýva, že viaceré dôvody, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu § 444 ods. 4 CSP sa nepremietli do schváleného znenia tohto ustanovenia.

Záver

Návrh na odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je zo svojej podstaty koncipovaný ako prostriedok ochrany dovolateľa pred nepriaznivými dôsledkami napadnutého rozhodnutia.

Za účinnosti OSP bolo možné v dovolacom konaní na návrh odložiť iba vykonateľnosť rozhodnutia napadnutého dovolaním. To však spôsobovalo problémy, ak bolo potrebné odložiť právne účinky rozhodnutia, ktoré neznelo na plnenie – a teda nebolo fakticky vykonateľné.

CSP preto zaviedol do civilného procesu nový inštitút odkladu právoplatnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním na návrh dovolateľa.

Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti na návrh spočíva  v tom, že odklad právoplatnosti prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré neznejú na plnenie.

Naopak, návrh na odklad vykonateľnosti je možné podať iba pri rozhodnutiach, ktoré ukladajú povinnosť niečo plniť.

V oboch prípadoch môže dovolací súd povoliť odklad iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dostatočne závažné dôvody – dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri nedávnej novelizácii CSP zákonodarca zaviedol novinku v podobe § 444 ods. 4 CSP – automatický odkladný účinok dovolania podaného proti rozhodnutiu vydanému v zmenkovom konaní.

Pri tejto novelizácii však došlo k tomu, že úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe sa nepremietol do schváleného znenia novely.