Odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri pracovných cestách

Zamestnancom vyslaným na pracovné cesty v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov patria rôzne druhy náhrad spojených s výdavkami vynaloženými zamestnancami na pracovných cestách.

Medzi náhrady, ktoré pri pracovných cestách môžu vzniknúť patria:

Náhrada cestovných výdavkov
Náhrada výdavkov na ubytovanie
Stravné
Náhrada preukázaných výdavkov na cestovné poistenie
Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, a pod.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj iné druhy náhrad súvisiacich s pracovnou cestou, s dočasným pridelením zamestnanca k inému zamestnávateľovi, s výkonom práce v zahraničí, s výkonom práce mimo pracovných zmien a pod. a to na základe dohôd v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve, na základe interných predpisov spoločnosti, alebo inej písomnej dohody so zamestnancom.

Pre účely posudzovania možného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) pri pracovných cestách je potrebné vychádzať z § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Zb.z. o dani z pridanej hodnoty a v znení neskorších predpisov.

Platiteľ DPH môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok stanovených v týchto ustanoveniach. Jednou z rozhodujúcich podmienok je, že platiteľ využije tovar alebo služby na účely svojho podnikania. V prípade, že služby či tovar nevyužíva na svoje podnikateľské aktivity daň odpočítať nemôže.

V prípade cestovných náhrad je najpodstatnejšie ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH v zmysle, ktorého môže platiteľ dane uplatniť odpočítanie dane len v takom prípade ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom.

Pri pracovných cestách si zamestnanec často krát sám uhrádza výdavky a nárokuje si ich náhrady. V tomto prípade, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady cestovných výdavkov nemá v zmysle ustanovení zákona nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nejde o zdaniteľné plnenie prijaté zamestnávateľom. Ak zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté zamestnancovi a doklad o poskytnutí je súčasťou vyúčtovania pracovnej cesty, nejedná sa o zdaniteľné plnenie prijaté zamestnávateľom a v tomto prípade nárok na odpočet dane preto nevzniká.

Zamestnávateľ môže niektoré plnenia súvisiace s pracovnými cestami zamestnancov napr. ubytovanie, cestovné hromadnou dopravou, letenky a pod. zabezpečiť a uhradiť sám. V týchto prípadoch ide o zdaniteľné plnenie prijaté zamestnávateľom a následne poskytnuté na pracovné účely zamestnancom a v takomto prípade nárok na odpočet DPH zamestnávateľovi vzniká. Doklady o zabezpečení takéhoto plnenia nie sú súčasťou vyúčtovania cestovných náhrad a ako služby sa účtujú na účte 518.