Prekážku cestnej premávky, ktorá oprávňuje odstránenie vozidla stojaceho na ceste vrátane chodníka tvoríte vtedy, ak je vozidlo:

• na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
• na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
• bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

V praxi je bežné, že správca komunikácie, ktorým je obec uzatvorí zmluvu so súkromnou obchodnou spoločnosťou a následne táto reálne vykonáva odťah vozidla. U tejto spoločnosti si môžete vozidlo vyzdvihnúť a uhradiť paušálne určený poplatok za odťah.

Je však takýto postup správny? Môže súkromná spoločnosť hoci aj po potvrdení policajta, že ste skutočne porušili predpisy cestnej premávky (§ 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke), odtiahnuť Vaše vozidlo?

V tomto príspevku poukážeme na argumenty pre a proti takémuto konaniu správcu komunikácie a následne súkromnej spoločnosti s ktorou správca komunikácie uzatvoril zmluvu. Ide o argumenty, ktoré sa vyskytujú v rozhodnutiach súdov, ktoré sa v tejto otázke rozchádzajú a rôznia.

Najčastejšie argumenty pre možnosť odťahu súkromnou spoločnosťou:

• „...odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon o správnom konaní (správny poriadok) jednoznačne je, a preto táto činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy a je preto na vlastníkovi komunikácie - obci, akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem, či už podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli samozrejme v súlade aj s inými právnymi predpismi a Ústavou Slovenskej republiky“[2].

K uvedenému záveru dospel navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov[3], z ktorého vyplýva, že ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Následne z ustanovenia § 124 ods. 6 písm. a) vyplýva, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla[4].

• Nerešpektovanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 2/01 zo dňa  16.10.2001 je porušením ustanovenia čl. 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, a teda práva na spravodlivé súdne konanie[5].

K uvedenému záveru dospel navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v ktorom sa uvádza: „Článok 26 VZN umožňuje Mestu S. zabezpečiť odtiahnutie vozidla prostredníctvom podnikateľského subjektu. Nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.“

• „Z oboch právnych úprav[6] nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol takúto zmluvu uzavrieť. Tvrdenie krajského súdu v napadnutom rozhodnutí tak bez ďalšieho nemá reálny logický základ, ktorý by mohol byť spájaný s následkami tam uvedenými, a to vyhlásením zmluvy o výkone odťahovej služby za neplatnú.[7]“

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 486/05 vyložil § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z., ako aj § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. a s týmto výkladom spája podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o výkone odťahovej služby. S uvedeným výkladom sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil a výklad považoval za arbitrárny.

Najčastejšie argumenty proti možnosť odťahu súkromnou spoločnosťou:

• Obec ako orgán verejnej moci môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Z uvedeného výkladu vychádza aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8 Co 486/05, kde sa v odôvodnení uvádza: „Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 4 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluvu „o výkone odťahovej služby“ zo dňa 24.6.1997 je preto potrebné považovať za právny úkon neplatný (§ 39 Obč. zák.), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na navrhovateľa ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie (§ 451 Obč. zák.), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu nemôže sa voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením jeho vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi.“

• Obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba na základe zákona. Uvedené vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

Krajský súd v Bratislave, č.k. 8 Co 486/05 vo svojom rozhodnutí uvádza: „Súkromná spoločnosť, ktorá vykonáva odťah nie je právnickou osobou obcou pre tento účel založená alebo zriadená, a preto odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý zásah je prípustný len na základe zákona“.

• „Práva a povinnosti subjektu verejného práva vyplývajúce z noriem verejného práva nie je možné zmluve alebo plnomocenstvom (na súkromnoprávnom zmluvnom základe) previesť na subjekt súkromného práva – a to ani po stránke technickej.[8]“

Pretože právne normy o cestnej premávke ako aj o premávke na pozemných komunikáciách upravujú spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.

Zhodnotenie

V rámci popisovanej témy sa jednoznačne prikláňam k výkladu, ktorý neumožňuje previesť na podnikateľský subjekt časť právomoci orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že Ústavný súd svojím nálezom č.k. III ÚS 300/007-30 síce zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave  č.k. 8 Co 486/05 zo dňa 27.03.2007 a vec vrátil, avšak výlučne z dôvodov procesných. Tento nález však nerieši otázku oprávnenosti navrhovateľa na vykonanie odťahu a prípadný vznik nároku na náhradu nákladov s tým spojených.

Veľmi podobný moment som spozorovala aj v prípade druhého nálezu Ústavného súdu č.k.  III. ÚS 2/01, ktorý je ďalším častým argumentom pri vymáhaní pohľadávok za odťah vozidla. Ústavný súd SR síce uvádza, že článok 26 VZN umožňuje Mestu S. zabezpečiť odtiahnutie vozidla prostredníctvom podnikateľského subjektu. Avšak dodáva, že uvedené nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Tu považujem za nutné poukázať na skutočnosť, že Ústavný súd SR predmetným nálezom rozhodoval o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia Mesta S. č. 4/99, výlučne s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy SR, s § 6 ods. 1 druhou vetou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 1 ods. 1 a s § 2 ods. 1, 3 a zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a s § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z. z. (v znení neskorších predpisov).

Ústavný súd SR teda neposudzoval otázku oprávnenosti navrhovateľa na vykonanie odťahu a prípadný vznik nároku na náhradu nákladov s tým spojených a jej súlad s ostatnými ustanoveniami Ústavy SR, najmä čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, prípadne iných v návrhu nespomínaných právnych predpisov.

Na záver si dovolím doplniť ešte posledný argument, ktorý svedčí v prospech prevádzkovateľov odtiahnutých vozidiel. Ide o otázku nákladov za odťah, ktoré sa spravidla uplatňujú v paušálnej sume stanovenej znaleckým posudok. V tejto súvislosti poukazujem na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 01.01.2006 v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadruje k výške nákladov, ktoré je správca komunikácie oprávnený požadovať v prípade riadneho, so zákonom súladného odstránenia vozidla prevádzkovateľa: „Správca komunikácie môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Výška týchto nákladov bude v každom jednotlivom prípade odstránenia vozidla individuálna a bude závislá od vzdialenosti z miesta, z ktorého sa odstránenie uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo odstraňuje a tiež od dopravných technológií a prostriedkov, ktoré sú na odstránenie použité. Preto nemožno v žiadnom prípade aplikovať paušálne určenie ceny za výkon núteného odstránenia vozidla.“

JUDr. Zuzana Bukvišová,
advokátka

Nechala & Co. s.r.o., advokátska kancelária

Továrenská 10
811 09 Bratislava

Tel.: +421 2 204 220 10
e-mail: advocate@advocate.sk

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov
[2] Argumentácia navrhovateľa v konaní o zaplatenie 2.700,- Sk, ako náhradu nákladov za odtiahnutie motorového vozidla citovaná v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008, III. ÚS 300/07-30. Citácia rovnako obsiahnutá v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2009, č.k. 15 Co 40/2009.
[3] V súčasnosti § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
[4] V súčasnosti § 141 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
[5] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008, III. ÚS 300/07-30.
[6] Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
[7] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008, III. ÚS 300/07-30.
[8] Rozsudok

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk