V Nemecku sa nájomca bytu, ktorého mesačné nájomné presahuje maximálnu výšku nájomného povoleného vnútroštátnym právom, obrátil na podnik, ktorý vymáha pohľadávky, aby od jeho prenajímateľov vymohol preplatky na nájomnom. Túto objednávku uskutočnil cez internetovú stránku tohto poskytovateľa služieb. Pred stlačením objednávkového tlačidla zaškrtol políčko, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podľa týchto podmienok nájomcovia musia zaplatiť odmenu vo výške jednej tretiny ušetreného ročného nájomného, ak kroky poskytovateľa služieb súvisiace s uplatnením ich práv boli úspešné.

V následnom spore medzi poskytovateľom služieb a prenajímateľmi títo poslední uvedení tvrdili, že nájomca platne nepoveril poskytovateľa služieb. Objednávkové tlačidlo totiž neobsahovalo slová „objednávka s povinnosťou platby“ (alebo podobnú formuláciu), ako to vyžaduje smernica o právach spotrebiteľov1. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či sa táto požiadavka uplatňuje aj v prípade, keď povinnosť nájomcu zaplatiť nevzniká iba na základe samotnej objednávky,2 ale vyžaduje si ešte úspešné uplatnenie jeho práv. Nemecký súd, ktorý danú vec prejednáva, sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor.

Súdny dvor rozhodol, že v zmysle požiadaviek smernice obchodník musí informovať spotrebiteľa pred podaním online objednávky o tom, že podaním tejto objednávky sa zaväzuje zaplatiť. Táto povinnosť obchodníka platí bez ohľadu na to, či je povinnosť spotrebiteľa zaplatiť nepodmienená alebo či je daný spotrebiteľ povinný zaplatiť obchodníkovi až po splnení neskoršej podmienky.

Pokiaľ si obchodník nesplnil svoju informačnú povinnosť, spotrebiteľ nie je objednávkou viazaný. Nič však spotrebiteľovi nebráni v tom, aby svoju objednávku potvrdil.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov. Táto smernica stanovuje, že obchodník musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri podávaní objednávky výslovne uznal, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť. V prípade, že na podanie objednávky je potrebná aktivácia tlačidla alebo podobnej funkcie, uvedené tlačidlo alebo podobná funkcia musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom a len slovami „objednávka s povinnosťou platby“ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť obchodníkovi. V opačnom prípade spotrebiteľ nie je zmluvou alebo objednávkou viazaný.

[2] Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. apríla 2022, Fuhrmann 2, C-249/21 (pozri tiež TK č. 60/22).

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 90/24
Luxemburg 30. mája 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-400/22 | Conny