Opäť na tému zápis spôsobu konania štatutárneho orgánu v obchodnom registri alebo na čo si dať pozor pri aplikácii „princípu štyroch očí“

Jednou z najzásadnejších otázok, ktorú podnikatelia riešia, či už pri zakladaní obchodných spoločností, tak aj pri ich ďalšom fungovaní je spôsob konania v mene spoločnosti. Jedná sa o povinnú náležitosť spoločenskej zmluvy, resp. stanov a zároveň sa jedná o údaj povinne zapisovaný do obchodného registra.

Spôsob konania v mene spoločnosti je pritom potrebné zašpecifikovať jednoznačne a v súlade so zákonom tak, aby bola zabezpečená právna istota tak na strane spoločnosti, jej spoločníkov, štatutárnych orgánov, ale aj tretích osôb.

Z našich praktických skúseností by sme radi uviedli najčastejšie chyby, ktorých sa v tejto súvislosti podnikatelia dopúšťajú.

Spoločné konanie viacerých štatutárnych orgánov resp. členov štatutárnych orgánov

Spoločníci sa často snažia diverzifikovať riziko vyplývajúce z toho, že fungovanie spoločností zverujú do rúk manažérov tak, že ich zaväzujú k spoločnému konaniu. Pokiaľ sa jedná o spoločné konanie dvoch alebo viacerých konateľov alebo členov predstavenstva, takto nastavený spôsob konania je v poriadku a zákon ho aj predpokladá.

Problém nastáva v prípade, ak sa následne zistí, že takto predpokladané fungovanie spoločného konania v praxi nefunguje. Typickým prípadom je povinnosť spoločného konania zahraničného štatutára resp. člena štatutárneho orgánu so slovenským štatutárom. Následne dochádza k situáciám, že zahraničný štatutár sa na Slovensku vôbec nenachádza a ani nie je úmyslom spoločnosti, aby tento manažérsku činnosť na Slovensku reálne vykonával. Situácie sa potom spoločnosti snažia sanovať generálnymi plnomocenstvami, udelenými slovenskému štatutárovi, ktoré ale opäť nie sú v poriadku, keďže stanovený spôsob konania obchádzajú.

Odporúčame preto, vždy si vopred premyslieť, ako má spoločné konanie štatutárnych orgánov v praxi fungovať a prípadne radšej zvážiť iné kontrolné mechanizmy v rámci spoločnosti a zakotviť rôzne obmedzenia konateľských oprávnení do spoločenskej zmluvy, stanov, resp. manažérskych zmlúv.

Zmiešaný spôsob konania konateľ plus prokurista

S požiadavkou na určenie spôsobu konania v mene spoločnosti tak, že na spoločné konanie sú zaviazaní konateľ spolu s prokuristom (často v kombinácii s úpravou podľa predchádzajúceho odseku) sa stretávame najmä u klientov z nemecky hovoriacich krajín, kde je uvedená štruktúra konania v mene spoločnosti viac menej štandardom, známym ako „vier Augen Prinzip“ alebo princíp štyroch očí.

Právna teória sa už dlhšie zhoduje v tom, že zmiešané spoločné konanie konateľa a prokuristu nie je v súlade so slovenským právnym poriadkom. Postavenie konateľa (resp. člena predstavenstva) a prokuristu je totiž diametrálne odlišné. Kým konanie konateľa predstavuje právnu fikciu, že koná a prejavuje svoju vôľu priamo spoločnosť, prokúra je len osobitným druhom plnomocenstva.

Napriek uvedenému pomerne jednoznačnému záveru bola prax jednotlivých registrových súdov často odlišná a so zápisom zmiešaného spôsobu konania za spoločnosť sa možno stretnúť pomerne často.

K uvedenej problematike nedávno zaujal stanovisko aj najvyšší súd, ktorý jednoznačne potvrdil, že zmiešaný spôsob konania za spoločnosť je neprípustný, bližšie informácie uvádza v článku náš kolega: k dispozícii >>> tu.

K zápisom zmiešaného spôsobu konania by teda už zo strany registrových súdov nemalo dochádzať a takto upravený spôsob konania v mene spoločnosti klientom nie j možné odporučiť, ak ho už majú zapísaný, odporúčame ho zmeniť.

Zápis obmedzení štatutárneho orgánu ako spôsobu konania za spoločnosť

Menej často sa stretávame s tým, že spoločnosť má ako spôsob konania v obchodnom registri zapísanú formuláciu, ktorá fakticky predstavuje obmedzenie štatutárneho orgánu konať. Typicky sa jedná o obmedzenia, kedy je napríklad konateľ povinný od určitej hodnoty právneho úkonu vyžiadať si súhlas valného zhromaždenia, prípadne interne určeného schvaľovateľa.

Takáto úprava je síce možná, jedná sa však o obmedzenie štatutárneho orgánu, ktoré má účinky výlučne do vnútra spoločnosti a nejedná sa o spôsob konania za spoločnosť, ktorý je účinný aj voči tretím osobám. Obchodný zákonník výslovne ustanovuje, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Obchodný zákonník predposlednou novelou výslovne ustanovil, že zápis obmedzenia oprávnení štatutárneho orgánu do obchodného registra nielenže nie je možný, ale právnické osoby, ktoré majú takéto obmedzenia zapísané v obchodnom registri sú povinné zosúladiť zápis v obchodnom registri pri podaní najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov, najneskôr do 30. septembra 2021. Ak najbližším návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov nedôjde k zosúladeniu zápisu, registrový súd vyzve navrhovateľa na odstránenie tohto nedostatku. Ak k odstráneniu nedostatku nedôjde, súd na návrh nebude prihliadať.

Nedostatočne jasný alebo nesprávne stanovený spôsob konania v mene spoločnosti môže spôsobiť nedostatok právnej istoty u všetkých zúčastnených strán, a to tak ohľadne platnosti právnych úkonov, zodpovednosti jednotlivých osôb, prípade problémy so zápisom v obchodnom registri. Preto odporúčame venovať tejto problematike dostatočnú pozornosť a poradiť sa s odborníkmi. Naša kancelária má s danou problematikou bohaté skúsenosti a radi Vám kvalifikovane poradíme.

Mgr. Petra Marková,
advokátka