Španielsky súd na druhej strane konštatoval, že pracovníčka nepreukázala ani odpracovaný pracovný čas, ani mzdu, ktorej sa domáhala. Uviedol totiž, že táto pracovníčka nemôže svoje nároky oprieť len o to, že jej zamestnávatelia nepredložili denné záznamy o pracovnom čase, v ktorom zamestnankyňa vykonávala prácu, pretože na základe španielskych právnych predpisov sa na určitých zamestnávateľov, medzi ktorých patria aj domácnosti, ktoré tvorí rodina, z dôvodu výnimky nevzťahuje povinnosť zaznamenávať pracovný čas skutočne odpracovaný ich zamestnancami.

Španielsky súd, na ktorý pracovníčka podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, má pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie. Preto sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.
Súdny dvor pripomenul, že v rozsudku CCOO2 rozhodol, že v danom čase účinná španielska právna úprava, ako aj výklad tejto právnej úpravy vnútroštátnymi súdmi, podľa ktorého zamestnávatelia neboli povinní zaviesť systém umožňujúci merať dĺžku denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom, sú v rozpore so smernicou o organizácii pracovného času3.

V nadväznosti na vydanie tohto rozsudku uložil španielsky zákonodarca zamestnávateľom povinnosť zaviesť takýto systém.

Súdny dvor tiež pripomenul, že všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov majú povinnosť prispievať k dosahovaniu výsledku stanoveného smernicami. Výklad vnútroštátneho ustanovenia zo strany súdu či správna prax, podľa ktorých sú zamestnávatelia vyňatí z povinnosti zaviesť uvedený systém vo vzťahu k pracovníkom v domácnosti, zjavne nie sú v súlade s ustanoveniami smernice. Títo pracovníci v domácnosti sú tak zbavení možnosti objektívne a spoľahlivo určiť počet odpracovaných hodín a ich časové rozvrhnutie.

Na druhej strane je možné zaviesť osobitné ustanovenia z dôvodu dotknutého odvetvia činnosti alebo špecifických vlastností určitých zamestnávateľov, ako napríklad ich veľkosti, pokiaľ je účinne zaručená dĺžka maximálneho týždenného pracovného času. Z dôvodu osobitostí odvetvia práce v domácnosti teda možno stanovovať odchýlky, pokiaľ ide o prácu nadčas a prácu na kratší pracovný čas, a to za predpokladu, že tieto odchýlky nezbavujú predmetnú právnu úpravu svojej podstaty, čo bude musieť preskúmať španielsky súd.

Vzhľadom na to, že pracovníci v domácnosti sú skupinou pracovníkov, ktorá sa vyznačuje vysokou úrovňou feminizácie, nie je vylúčené, že v prejednávanej veci ide o nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pokiaľ neplatí, že táto situácia je objektívne odôvodnená, čo bude musieť tiež preskúmať španielsky súd. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[2]Rozsudok zo 14. mája 2019, CCOO, C-55/18 (pozri tiež tlačové komuniké č. 61/19).
[3]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 206/24
Luxemburg 19. decembra 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-531/23 | [Loredas]1