Vec, o ktorej rozhoduje Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), sa týka žaloby o náhradu škody, ktorú podala Land Oberösterreich (ďalej len „žalobkyňa“) proti piatim spoločnostiam pôsobiacim na trhu montáže a údržby výťahov a eskalátorov, ktorých účasť na protisúťažnom správaní v rámci kartelu bola preukázaná už predtým. Žalobkyňa neutrpela škodu ako nadobúdateľka výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kartel. Naproti tomu zvýšenie stavebných nákladov spôsobené kartelom ju viedlo k tomu, že formou stimulačných úverov určených na financovanie stavebných zámerov dotknutých kartelom poskytla dotácie vo vyššej sume než pri neexistencii tohto kartelu, čím prišla o možnosť použiť tento rozdiel na iné lukratívnejšie účely. Podľa Oberster Gerichtshof zásady, ktoré vo vnútroštátnom práve upravujú náhradu čisto majetkovej škody, obmedzujú náhradu len na škodu, ktorej vzniku má zabrániť porušená norma, takže by bolo možné z náhrady utrpenej škody vylúčiť osoby, ktoré na trhu dotknutom kartelom nepôsobia ako dodávatelia, ani ako nadobúdatelia.

V súvislosti s otázkou, ktorú položil Oberster Gerichtshof, týkajúcou sa zlučiteľnosti takého obmedzenia s článkom 101 ZFEÚ, Súdny dvor v prvom rade pripomenul, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ má priamy účinok vo vzťahu medzi jednotlivcami a priznáva najmä akejkoľvek osobe, ktorá utrpela škodu spôsobenú na základe zmluvy alebo správania spôsobilého obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, nárok požadovať náhradu škody, pokiaľ existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením pravidiel hospodárskej súťaže. Súdny dvor okrem toho tiež uviedol, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa spôsobov výkonu tohto práva na náhradu škody nesmú obmedziť účinné uplatňovanie článku 101 ZFEÚ.

Súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana pred nepriaznivými dôsledkami porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže by bola vážne narušená, keby bolo právo na náhradu škody spôsobenej kartelom obmedzené len na dodávateľov a nadobúdateľov na trhu dotknutom kartelom. Obmedzenie stanovené vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o nahraditeľnú škodu, by vo veci samej malo za následok vylúčenie žalobkyne z náhrady škody, ktorú uplatňuje, pretože nemá postavenie dodávateľa alebo nadobúdateľa na trhu dotknutom kartelom. Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že pokiaľ účastníci kartelu nie sú povinní nahradiť všetky škody, ktoré by mohli spôsobiť, nie je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby škoda, ktorá vznikla dotknutej osobe, mala okrem toho špecifickú súvislosť s cieľom ochrany sledovaným článkom 101 ZFEÚ.

Podľa Súdneho dvora článok 101 ZFEÚ teda znamená, že umožňuje akejkoľvek osobe, ktorá na trhu dotknutom kartelom nepôsobí ako dodávateľ alebo nadobúdateľ, ale ktorá vo forme stimulačných úverov poskytla nadobúdateľom výrobkov ponúkaných na tomto trhu dotácie, požadovať náhradu škody, ktorú utrpela z dôvodu, že vzhľadom na to, že suma týchto dotácií bola vyššia, než by bola pri neexistencii uvedeného kartelu, táto osoba nemohla tento rozdiel použiť na iné lukratívnejšie účely. Súdny dvor napokon spresnil, že vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či žalobkyňa mohla alebo nemohla uskutočniť lukratívnejšie investície a či žalobkyňa preukázala príčinnú súvislosť medzi touto škodou a predmetným kartelom.