Čo však v situácii, kedy je pohľadávka zabezpečená? Aký vplyv bude mať zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka na ďalšie trvanie zabezpečenia? Čo je potrebné urobiť, aby zabezpečenie trvalo aj po zmene? Na tieto otázky dávame odpovede práve v tomto príspevku. 

Úvod do problematiky

Občiansky zákonník upravuje postup pri zmene v osobe veriteľa v § 524 – § 530 (postúpenie pohľadávky) a postup pri zmene v osobe dlžníka v § 531 – § 532 (prevzatie dlhu).

V úvode sa preto v stručnosti pozrieme na základy týchto inštitútov.

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Spolu s pohľadávkou zároveň prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pri postúpení pohľadávky sa pritom súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranu daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom – nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva). Zmluvnou stranou záväzkového vzťahu však ostáva pôvodný veriteľ.

Príkladom môže byť situácia, kedy pôvodný veriteľ postúpi na nového veriteľa právo na zaplatenie ceny za zhotovenie diela. Pôvodný veriteľ pritom ostáva zmluvnou stranou danej zmluvy o dielo ako zhotoviteľ diela. Naďalej teda zodpovedá napr. za vady dodaného diela. Nemá však už právo na zaplatenie ceny za dielo.

Prevzatím dlhu naopak rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. S tým však veriteľ musí výslovne súhlasiť. Ak nový a pôvodný dlžník súhlas veriteľa s prevzatím dlhu nezískajú, tak platí, že nový dlžník sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, pričom obaja sú veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Rovnako ako pri postúpení pohľadávky, aj tu platí, že nový dlžník sa nestáva zmluvnou stranou pôvodnej zmluvy. Znamená to iba toľko, že nový dlžník preberie určitý záväzok pôvodného dlžníka zo zmluvy s veriteľom.

Vyššie uvedené predstavuje iba rýchly exkurz do problematiky zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka, ktorá je mimoriadne široká a zahŕňa množstvo otázok.

V tomto príspevku sa však zameriame iba na to, aký vplyv má postúpenie pohľadávky alebo prevzatie dlhu na zabezpečenie pohľadávky.

Zabezpečenie pohľadávky v prípade postúpenia pohľadávky (zmena v osobe veriteľa)

Ako sme už uviedli, pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Hoci to nie je v tomto ustanovení výslovne povedané, znamená to, že pri postúpení pohľadávky automaticky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky zabezpečovacie práva, a to bez ohľadu na ich druh alebo osobu, ktorá ich poskytla – či dlžník, alebo tretia osoba odlišná od dlžníka.

Uvedené tiež vyplýva z § 538 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Pre tento prípad stanovuje povinnosť pôvodného veriteľa (postupcu) o tom informovať osobu, ktorá zabezpečenie poskytla – teda napríklad ručiteľa, alebo záložcu.

Ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom dispozitívne. To znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť. Nový a pôvodný veriteľ sa teda môžu dohodnúť na obmedzení rozsahu práv, ktoré na nového veriteľa spolu s pohľadávkou prejdú, alebo prevod zabezpečovacích práv dokonca aj úplne vylúčiť. 

V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka primerane, tak ako v prípade dlžníka.

Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. [1]

V prípade obchodnoprávnych záväzkových vzťahov ide v tomto ohľade Obchodný zákonník ešte ďalej a úpravu v Občianskom zákonníku dopĺňa – podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž platí nasledovné:

Uvedené predstavuje na prvý pohľad kozmetickú odchýlku od úpravy v Občianskom zákonníku v tom ohľade, že v prípade Občianskeho zákonníka samotné práva z ručenia prechádzajú na nového veriteľa už momentom postúpenia pohľadávky – to vyplýva z § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Je pri tom v zásade irelevantné, či sa ručiteľ o postúpení dozvie, alebo nie – bez ohľadu na to totiž platí, že práva z ručenia prešli na nového veriteľa už v momente postúpenia pohľadávky.

Pri obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch je však samotným momentom prechodu práv z ručenia až moment, kedy postupca (pôvodný veriteľ) ručiteľovi oznámi, alebo postupník (nový veriteľ) ručiteľovi preukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Dokým sa teda ručiteľ nedozvie (resp. mu nie je preukázané), že došlo k postúpeniu pohľadávky, je ručiteľ zaviazaný iba voči pôvodnému veriteľovi.

Rozdiel medzi úpravou v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku je teda v tom, kedy na nového veriteľa prejdú práva z ručenia – čo môže byť rozhodujúce najmä z pohľadu plynutia času, premlčania a určenia prípadnej aktívnej vecnej legitimácie v spore.

Pri záložnom práve zase platí, že súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž platí nasledovné:

Vzniká pritom otázka, či automaticky prechádza na nového veriteľa aj také záložné právo, vznik ktorého je podmienený registráciou v príslušnom registri. [2] Právna doktrína je toho názoru, že jednoznačne áno – účinnosť zmeny v osobe záložného veriteľa totiž nie je podmienená následnou registráciou tejto zmeny v príslušnom registri, v ktorom je dané záložné právo zapísané. [3]

Zabezpečenie pohľadávky v prípade prevzatia dlhu (zmena v osobe dlžníka)

Osud zabezpečenia pohľadávky pri zmene v osobe dlžníka nie je taký jednoznačný, ako v prípade zmeny v osobe veriteľa, ktorej sme sa venovali vyššie.

Zákon totiž rozlišuje medzi situáciou, kedy je preberaný dlh zabezpečený priamo dlžníkom a kedy je zabezpečený treťou osobou. Podľa § 532 Občianskeho zákonníka totiž platí nasledovné:

Občiansky zákonník teda v prípade, ak zabezpečenie preberaného dlhu poskytuje tretia osoba (osoba odlišná od dlžníka), vyžaduje na ďalšie trvanie tohto zabezpečenia súhlas tejto tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka.

Citované ustanovenie však nevyžaduje, aby súhlas so zmenou v osobe dlžníka dala hociktorá osoba poskytujúca zabezpečenie, ale iba tretia osoba poskytujúca zabezpečenie – teda osoba odlišná od pôvodného dlžníka.

A contrario teda platí, že ak zabezpečenie neposkytuje tretia osoba (osoba odlišná od pôvodného dlžníka), ale priamo pôvodný dlžník, jeho súhlas sa na ďalšie trvanie zabezpečenia nevyžaduje.

To znamená, že pri prevzatí dlhu pôvodný dlžník naďalej poskytuje zabezpečenie pohľadávky (napríklad vo forme záložného práva), pokiaľ sa s novým dlžníkom a s veriteľom nedohodne inak.

Ďalej v texte sa bližšie pozrieme na tieto jednotlivé situácie a rozdiely medzi nimi.

Zabezpečenie poskytnuté priamo dlžníkom: V tomto prípade sa ďalší osud zabezpečenia poskytnutého priamo dlžníkom riadi povahou tohto zabezpečenia.

Z povahy veci je vylúčené ručenie – žiadny dlžník totiž nemôže byť súčasne dlžník a aj ručiteľ, a preto ani nemožno hovoriť o akomkoľvek trvaní ručenia poskytnutého dlžníkom.

Ďalej platí, že s prevzatím dlhu zaniká zabezpečenie, ktoré je priamo viazané na osobu pôvodného dlžníka – konkrétne ide o zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov pôvodného dlžníka podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré je zo zákona viazané priamo na osobu dlžníka a nemôže trvať aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom.

Naopak, po prevzatí dlhu bez ďalšieho trvá zabezpečenie poskytnuté pôvodným dlžníkom vo forme záložného práva – po prevzatí dlhu sa z pôvodného dlžníka stane záložca, pričom svojím majetkom zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči novému dlžníkovi. To isté tiež platí pre zabezpečovací prevod práva a zabezpečenie záväzku postúpením pohľadávky.

Osobitný súhlas pôvodného dlžníka so zmenou v osobe dlžníka – ako v prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou – sa pritom nevyžaduje. Zákon tu vychádza z logiky, že tento súhlas je vyjadrený už v samotnej zmluve o prevzatí dlhu. Tým

pôvodný dlžník sám vyjadruje vôľu (a vie ju aj sám ovplyvňovať), na koho svoj dlh prevedie. Pri zabezpečení poskytnutom treťou osobou však táto osoba nemá žiadny dosah na to, kto prevezme dlh pôvodného dlžníka, a preto sa jej súhlas vyžaduje (viď nižšie).

Zabezpečenie poskytnuté treťou osobou: V prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou je zákon jednoznačný – táto tretia osoba musí dať súhlas s ďalším trvaním zabezpečenia aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom. V opačnom prípade zabezpečenie poskytnuté treťou osobou zaniká.

Uvedené je nakoniec celkom logické – tretia osoba totiž môže mať legitímne námietky proti zmene v osobe dlžníka, za ktorého sa pôvodne zaručila, alebo v prospech ktorého zriadila záložné právo.

Hoci tretia osoba poskytujúca zabezpečenie túto zmenu nevie priamo ovplyvniť (prevzatiu dlhu nevie nijako zabrániť) zákon jej dáva možnosť, ako vlastným prejavom vôle ovplyvniť ďalšie trvanie ňou poskytnutého zabezpečenia. 

Čo sa týka súhlasu tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka, zákon nevyžaduje žiadnu predpísanú formu tohto súhlasu. Preto platí, že súhlas tretej osoby môže byť aj konkludentný – prejavený napríklad tým, že ručiteľ dobrovoľne splní za nového dlžníka. [4]

Z hľadiska právnej istoty a predchádzania prípadným sporom však jednoznačne odporúčame, aby veriteľ preberanej pohľadávky trval na vopred udelenom písomnom súhlase tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka.

Záver

Účelom tohto príspevku bolo poskytnúť čitateľovi prehľad rôznych situácií, ktoré môžu nastať vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky v prípade zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka.

Záverom tak možno zhrnúť, že v prípade postúpenia pohľadávky – teda zmeny v osobe veriteľa ­­­­­­­­­­– platí, že práva zo zabezpečenia automaticky prechádzajú na nového veriteľa a tieto ďalej trvajú, a to bez ohľadu na to, či je zabezpečenie poskytované priamo dlžníkom alebo treťou osobou. [5]

V prípade ručenia je však nutné o postúpení pohľadávky ručiteľa osobitne informovať (resp. mu postúpenie pohľadávky preukázať). V opačnom prípade sa ručiteľ môže zbaviť svojho záväzku plniť namiesto dlžníka tým, že splní dlh pôvodnému veriteľovi.

Osobitne v prípade obchodných záväzkových vzťahov navyše platí, že dokým ručiteľovi nie je postúpenie oznámené (pôvodným veriteľom) alebo preukázané (novým veriteľom), práva z ručenia na nového veriteľa vôbec neprechádzajú.

V prípade prevzatia dlhu – teda zmeny v osobe dlžníka zase platí, že ak zabezpečenie poskytuje priamo dlžník, toto zabezpečenie trvá aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom.

V tomto prípade je zároveň dôležitý aj charakter poskytnutého zabezpečenia, nakoľko zabezpečenie viazané priamo na osobu pôvodného dlžníka – ako napríklad zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka – po prevzatí dlhu novým dlžníkom zo zákona zaniká.

Ak však zabezpečenie poskytuje tretia osoba odlišná od pôvodného dlžníka, vyžaduje sa na ďalšie trvanie zabezpečenia súhlas tejto osoby, a to bez ohľadu na charakter tohto zabezpečenia.

 Záverom však odporúčame, aby v záujme predchádzania prípadným sporom bolo zo zmluvy – či už o postúpení pohľadávky alebo o prevzatí dlhu – vždy zrejmé, aké zabezpečenie a v akom rozsahu trvá aj po zmene v osobe veriteľa, prípadne dlžníka.