Je však potrebné právne ho regulovať, čo je naplnené v ustanoveniach obchodného zákonníka.

Problematiku obchodného tajomstva rozoberieme v troch samostatných článkoch podľa kategórií, ktoré pod neho spadajú a ktoré sa ho dotýkajú.

Obchodné tajomstvo ako právny inštitút patrí medzi najstaršie obchodné zvyklosti, ktoré sú právom upravené a zaradzujeme ho medzi dobré mravy podnikateľov a samotného podnikania ako takého.[1] Tvoria ho informácie, ktoré sú využiteľné v obchodnej praxi a ekonomických vzťahoch.[2] Samotné obchodné tajomstvo nachádzame v § 17 až 20 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OBZ“). Porušenie obchodného tajomstva je upravené v piatej hlave prvej časti OBZ (hospodárska súťaž), konkrétne v 2. diele v § 51 OBZ, ktorý je súčasťou, resp. jednou zo skutkových podstát nekalej súťaže (problematika porušenia bude témou druhého článku). Čo sa týka prostriedkov ochrany proti porušeniu obchodného tajomstva, rozlišujeme všeobecné právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži upravené v § 53 až 55 a osobitné ustanovenia k právnym prostriedkom ochrany obchodného tajomstva upravené v § 55a až 55d (prostriedky ochrany budú rozobraté v treťom článku).

Podľa § 17 až 20 OBZ sa obchodné tajomstvo chráni vo všeobecnosti, zatiaľ čo ustanovenia § 51 OBZ chránia iba také obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v hospodárskej súťaži.[3] Definíciu obchodného tajomstva uvádza § 17 OBZ, a to ako všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Rozsudok NS SR[4] judikuje, že dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, samo osebe nestačí na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nespĺňajú pojmové znaky vymedzené § 17“.

Samozrejme, je vhodné, aby podnikateľ prijal určité organizačné opatrenia s cieľom minimalizovať počet zamestnancov s prístupom k obchodnému tajomstvu prostredníctvom vnútropodnikových smerníc, vrátane dohodnutia klauzuly mlčanlivosti v pracovnej zmluve, a to aj na dobu po skončení pracovného pomeru.[5] Taktiež musí ísť aj o zabezpečenie, ktoré vykazuje známky toho, že má podnikateľ naozaj záujem na jeho utajení, napríklad umiestnenie predmetu obchodného tajomstva do uzamykateľnej skrinky, heslovanie zariadení obsahujúcich tieto informácie a pod. Postačuje ochrana, ktorú možno od podnikateľa rozumne očakávať a ktorú si môže, vzhľadom na svoju ekonomickú bilanciu, zaobstarať. Nesmie ísť však o neprimerane obmedzujúci zásah do sféry zamestnancov. Intenzita sa určuje v závislosti od odvetvia, v ktorom podniká, alebo finančnej pozície podnikateľa.

Definícia obchodného tajomstva zahŕňa všetko, čo má hodnotu a podnikateľ dokáže využiť, najmä nepatentované vynálezy alebo rôzne postupy a metódy, technické predlohy, návody, výkresy a modely, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou na úrade priemyselného vlastníctva, alebo nespĺňajú požiadavku na ochranu podľa autorského zákona, pripravované cenové ponuky a akcie na získanie zákazníkov, zoznamy zákazníkov alebo kľúčových obchodných partnerov, analýzy trhu, štruktúry zákazníkov a ich spotrebných návykov, štruktúry nákladov a nákladov týkajúcich sa produktov, údaje o uzatvorených zmluvách.[6] Nejde teda len o informáciu v úzkom slova zmysle, ale aj substancie, napr. výrobky, počítačové programy, látky atď., z ktorých sa dá obchodné tajomstvo odvodiť. Taktiež môže ísť o skutočnosti ekonomickej povahy, čo môžu byť napríklad metódy na zníženie nákladov. Na druhej strane nemôže byť obchodným tajomstvom to, že jeho majiteľ porušuje právne predpisy[7] (napr. nerešpektuje hygienické predpisy, neodvádza dane, využíva detskú prácu, používa nebezpečné, prípadne pokazené produkty). Rovnako nemôže slúžiť na to, aby ním mohla osoba vydierať konkurenciu.

Pri uzatváraní zmluvy s obchodným partnerom je vhodnou možnosťou ochrany obchodného tajomstva označenie informácií ako dôverné (§ 271 OBZ). Obchodný partner tak nebude môcť sprístupniť poskytnuté informácie niekomu inému alebo ich využiť pre seba, a to ani v prípade, keď nakoniec nedôjde k uzavretiu zmluvy.[8]

Samozrejme, chránená informácia musí súvisieť s podnikom, pretože v opačnom prípade nebude požívať právnu ochranu ako obchodné tajomstvo, lebo tajomstvom nebude. Bude chránená len právom na ochranu osobnosti.

Obchodné tajomstvo patrí vždy jeho majiteľovi, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania.[9] V prvom rade ide o podnikateľa, ktorému obchodné tajomstvo patrí a ktorý ho vytvoril. „Osoba, ktorá oprávnene nakladá“, je široká definícia majiteľa, ako aj ustanovenie § 18, ktoré hovorí o „výlučnom práve nakladať s obchodným tajomstvom“, a teda je vhodné považovať za majiteľa aj osobu, ktorá obchodné tajomstvo oprávnene využíva. Takáto osoba so súhlasom majiteľa sa sama stáva majiteľom a je oprávnená využívať prostriedky ochrany tajomstva. Za použitia smernico-konformného výkladu[10] požívajú ochranu nielen podnikatelia, ale aj nepodnikatelia, akými sú občianske združenia alebo vysoké školy, ktoré disponujú komerčne využiteľnými poznatkami či objavmi. Právo k obchodnému tajomstvu pôsobí erga omnes a je to absolútne právo. Neznamená to však, že sa viaže výlučne na prvého majiteľa, a teda že sa s ním môže obchodovať alebo naň udeliť licenciu prostredníctvom licenčnej zmluvy (§ 508 OBZ) alebo franšízy.[11] Nevylučuje sa ani paralelné vlastníctvo. Obchodné tajomstvo, na rozdiel od obchodného mena, je prevoditeľné aj bez prevodu podniku. Obchodné tajomstvo môže byť aj predmetom dedičstva, rovnako môže byť predmetom prevodu na iného podnikateľa v prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie.[12]

Výskum a vývoj je oblasť, ktorá využíva obchodné tajomstvo často, a to najmä z dôvodu časového (nie je potrebná registrácia predmetu, taktiež nie sú práva k obchodnému tajomstvu časovo obmedzené), ale aj z dôvodu ekonomického (náklady spojené s registráciou, i tzv. udržiavace poplatky).[13] Zákon o patentoch[14] ustanovuje platnosť patentu na 20 rokov odo dňa podania prihlášky, čo je značná nevýhoda, a teda záporný bod pre registrované patenty v porovnaní s obchodným tajomstvom, ktoré je neobmedzené, ak trvajú (nezaniknú) charakteristiky uvedené v § 17 OBZ, čím by zaniklo samotné právo k obchodnému tajomstvu. Ďalšia veľká nevýhoda patentu je, že patentová prihláška informuje ostatné subjekty trhu prinajmenšom o tom, že existuje nejaká nová informácia, a teda môže verejnosť zvádzať k obchádzaniu takejto informácie.[15] Samozrejme, nie každá informácia môže byť „zrelá“ na to, aby mohla byť patentom.[16]

Martin Harbaľ,
právny asistent

BARTKO, T., 2018. Ochrana obchodného tajomstva od 01.01.2018.

Dostupné >>> tu.

HAJN, P.: Právo nekalé soutěže : systematický výklad. Brno : Masarykova univerzita, 1994, s. 110 ISBN 80-210-0923-3.

MAMOJKA, M. a kolektív.: Základy obchodného práva. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2005, s. 49 ISBN 80-8054-333-X.

OVEČKOVÁ, O., CSACH, K.: Obchodné právo 1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava Wolters Kluwer s. r. o., 2019, s 147 ISBN 978-80-571-0176-5.

PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník: komentár. 5. vyd. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 70, ISBN 978-80-89603-46-6.

VOZÁR, J.: Právo proti nekalej súťaži. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 2013, s. 218 ISBN 978-80-224-1272-8.

Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).

Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.