Na úvod treba podotknúť, že sa primárne budeme zaoberať zmluvnou úpravou, ktorá je zakotvená v Red Book (RB) vo verzii z roku 1999[2] (tá je všeobecne využívaná najčastejšie). Závery uvedené v tomto článku však budú spravidla analogicky aplikovateľné aj pre Yellow Book vo verzii z roku 1999. [3]

Pandémia COVID-19 ako vyššia moc v kontexte Red Book?

Inštitút tzv. vyššej moci, ktorá je výslovne definovaná zmluvou, a dôsledky z nej vyplývajúce sú podrobne popísané v čl. 19 RB.[4] Podľa pod-čl. 19.1 RB sa vyššou mocou v kontexte zmluvy rozumie výnimočná udalosť alebo okolnosť, (i) ktorá je mimo kontroly zmluvnej strany, (ii) proti vzniku ktorej sa strana nemohla primerane zabezpečiť pred uzavretím zmluvy, (iii) ktorej sa po jej vzniku, dotknutá strana nemohla primerane vyhnúť alebo ju prekonať, a (iv) ktorú nie je možné podstatne pripísať druhej strane.

V pod-čl. 19.1 RB sú demonštratívne uvedené niektoré udalosti, ktoré možno spravidla považovať za vyššiu moc podľa vyššie uvedenej definície (napr. vzbura, terorizmus, vojenský prevrat, kontaminácia rádioaktivitou, prírodné katastrofy atď.), avšak pandémia ani epidémia medzi nimi výslovne uvedená nie je. Pravdepodobne však nebude sporu o tom, že súčasná pandémia COVID-19 všetky kumulatívne podmienky uvedené v pod-čl. 19.1 RB bez väčších pochybností spĺňa.

Ak vyššia moc bráni niektorej zo zmluvných strán v plnení akýchkoľvek jej zmluvných povinností, musí túto skutočnosť podľa pod-čl. 19.2 RB oznámiť druhej strane, a to najneskôr do 14 dní po tom, čo sa o výskyte vyššej moci dozvedela alebo dozvedieť mala. Oznámenie by malo špecifikovať udalosť napĺňajúcu znaky vyššej moci a jej účinky (napr. ako vyššia moc bráni plneniu zmluvy, aké zmluvné povinnosti nemožno plniť atď.), tie však nemusia byť popísané nijako detailne (čo napokon spravidla v počiatočnej fáze pôsobenia vyššej moci ani nebude možné).[5] Následne je oznamujúca zmluvná strana ospravedlnená z plnenia práve týchto zmluvných povinností, a to po celú dobu, čo jej vyššia moc bráni plniť ich.

Ak teda súčasná pandémia už bráni (alebo bude brániť) zhotoviteľovi v realizácii diela či plnení iných zmluvných povinností, mal by túto skutočnosť ako vyššiu moc oznámiť najneskôr do 14 dní objednávateľovi (v kópii tiež stavebnému dozoru). Objednávateľ má potom možnosť na vzniknutú situáciu reagovať prostredníctvom stavebného dozoru, napríklad pokynom k prerušeniu prác podľa pod-čl. 8.8 RB, pokynom k zmene podľa pod-čl. 13.1 RB atď. Najvhodnejší možný postup musí byť zo strany objednávateľa vyhodnotený vždy ad hoc podľa konkrétnej situácie.

Treba podotknúť, že s inštitútom vyššej moci sa spájajú aj ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán (napr. povinnosť minimalizovať oneskorenie pri plnení zmluvy podľa pod-čl. 19.3 RB, povinnosť oznámiť ukončenie výskytu vyššej moci podľa pod-čl. 19.3 RB, možnosť odstúpiť od zmluvy podľa pod-čl. 19.6 RB atď.). Pre účely tohto článku sa nimi však teraz nebudeme podrobnejšie zaoberať.

Nároky zhotoviteľa súvisiace s pandémiou COVID-19

Výskyt vyššej moci oprávňuje zhotoviteľa podľa pod-čl. 19.4 RB tiež k nárokom na čas (predĺženie lehoty výstavby) a peniaze (dodatočnú platbu nákladov). Ak zhotoviteľovi vznikne oneskorenie v dôsledku vyššej moci, je podľa pod-čl. 19.3.a) v spojení s pod-čl. 8.4.b) RB oprávnený k predĺženiu lehoty výstavby v rozsahu takého oneskorenia. Právo na dodatočnú platbu nákladov v súvislosti s vyššou mocou zhotoviteľovi vzniká len vtedy, ak udalosť alebo okolnosť zakladajúca vyššiu moc druhovo zodpovedá udalostiam opísaným v pod-čl. 19.1 písm. i.) - iv) RB (napr. vojna, terorizmus, vzbura, násilné prevzatie moci atď.). V Red Book tak nie je výslovne stanovené, či v prípade výskytu pandémie vznikne zhotoviteľovi podľa pod-čl. 19.4 RB tiež nárok na dodatočnú platbu nákladov - s ohľadom na súčasný charakter pandémie COVID-19 sa to však nedá vylúčiť. Rovnako tak je treba pripustiť, že zhotoviteľovi môže vzniknúť nárok na dodatočnú platbu aj na základe všeobecného pod-čl. 20.1 RB, pretože nárok nemusí vždy výslovne vyplývať z niektorého z konkrétnych pod-článkov Red Book.

Epidémia je však ako príčina vzniku nároku na čas (predĺženie lehoty výstavby) explicitne zakotvená v pod-čl. 8.4.d) RB, podľa ktorého je zhotoviteľ oprávnený k predĺženiu lehoty výstavby v rozsahu, v ktorom bola realizácia diela oneskorená v dôsledku nepredvídateľného[6] nedostatku pracovníkov alebo vybavenia[7] (zariadenie zhotoviteľa, materiály, technologické zariadenia atď.) spôsobeného epidémiami, alebo vplyvom vládnej administratívy. V dôsledku pandémie COVID-19 bude celkom iste dochádzať na strane zhotoviteľa k absencii mnohých jeho zamestnancov, výpadku pracovných strojov, prerušenie dodávok materiálov atď., čo nesporne v niektorých prípadoch oneskorí vykonávanie diela. Všetky tieto situácie by mohli byť subsumovateľné pod avizovaný pod-čl. 8.4.d) RB, na základe ktorého by následne mala byť lehota výstavby náležite predĺžená.

Nemožno tiež zabudnúť, že v dôsledku pandémie COVID-19 vyhlasujú vlády postihnutých krajín núdzové stavy, v nadväznosti na ktoré prijímajú aj množstvo legislatívnych opatrení, ktoré samozrejme určitým spôsobom ovplyvňujú zhotoviteľa pri vykonávaní diela (napr. kvôli povinnej karanténe pre občanov vracajúcich sa z vybraných krajín alebo nemožnosti vstupu zahraničných pracovníkov na územie krajiny atď.). Ak zhotoviteľovi vznikne oneskorenie či dodatočné náklady v dôsledku novo prijatých[8] právnych predpisov, je podľa pod-čl. 13.7 RB oprávnený k predĺženiu lehoty výstavby v rozsahu takého oneskorenia a k dodatočnej platbe nákladov v rozsahu, v akom zhotoviteľovi v dôsledku týchto nových právnych predpisov vznikli. Ak zhotoviteľovi niektoré nové legislatívne opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou COVID-19 spôsobujú nejaké dodatočné náklady alebo oneskorenie pri realizácii diela, je oprávnený kompenzáciu za nich uplatňovať prostredníctvom nároku na čas (predĺženie lehoty výstavby) a na peniaze (dodatočnú platbu nákladov).[9] Keďže sa v tomto prípade jedná o zdieľané riziko objednávateľa a zhotoviteľa, nebude zhotoviteľ v rámci dodatočnej platby podľa tohto pod-článku oprávnený k úhrade ziskovej prirážky.

Akékoľvek nároky je zhotoviteľ podľa pod-čl. 20.1 RB povinný oznámiť stavebnému dozoru čo najskôr, najneskôr však do 28 dní po tom, čo si zhotoviteľ skutočnosť alebo okolnosť zakladajúcu nárok (nárokovú udalosť) uvedomil alebo uvedomiť mal. Ak sa teda zhotoviteľ domnieva, že mu v dôsledku pandémie COVID-19 a príslušných legislatívnych opatrení vzniklo oneskorenie pri realizácii diela (respektíve nárok na predĺženie lehoty výstavby) či dodatočné náklady (respektíve nárok na ich dodatočnú platbu), mal by toto ako nárok oznámiť najneskôr do 28 dní stavebnému dozoru (v kópii aj objednávateľovi). Podrobným procesom administrácie nároku podľa Red Book sa v tomto článku zaoberať nebudeme, ale v stručnosti možno odkázať na skorší článok jedného z autorov zaoberajúci sa nárokmi súvisiacimi so zmenami podľa zmluvných podmienok FIDIC.[10]

Záver

Týmto boli v stručnosti popísané základné práva a povinnosti zhotoviteľa podľa Red Book súvisiace s výskytom pandémie COVID-19.

V prvom rade by mal zhotoviteľ  vo 14-dňovej lehote oznámiť objednávateľovi výskyt vyššej moci, ktorá mu bráni v realizácii diela či plnení iných zmluvných povinností. Ak má pandémia vplyv na vykonanie diela v riadnom termíne alebo ak vznikajú zhotoviteľovi dodatočné náklady, mal by zhotoviteľ následne (prípadne spoločne s oznámením o vyššej moci) oznámiť túto skutočnosť v 28-dňovej lehote stavebnému dozoru. Pochopiteľne by tiež už v tomto okamihu mal viesť a kompletizovať všetky záznamy a doklady, ktorými bude v budúcnosti preukazovať oprávnenosť a vyčíslenie ním oznámených nárokov.

V súčasnej dobe nie je možné predvídať ďalší vývoj situácie vzniknutej v dôsledku pandémie COVID-19, a nemožno tak ani predikovať, akým spôsobom budú objednávatelia (prípadne stavebné dozory) reagovať na vzniknutú situáciu a potenciálne nároky oznámené zhotoviteľom. Možno sa však domnievať, že určité nároky na čas i peniaze sa zhotoviteľom priznajú, lebo riadne plnenie diela v dôsledku tejto pandémie nebude minimálne po určitú dobu objektívne možné - o to viac keď zmluvné podmienky FIDIC také situácie, ktoré nemohla ovplyvniť žiadna zo zmluvných strán, výslovne predvídajú.
 

Šimon Kroupa,
právní asistent

 
________________________________________
* Článok vyjadruje iba subjektívne názory jeho autorov, nie oficiálne stanovisko advokátskej kancelárie. Článok vznikol voľným prekladom článku publikovaného na stránke epravo.cz (za korektúru textu autori ďakujú Mgr. Ivane Sršňové). K dispozícii >>> tu

[1] FIDIC k vzniknutej situácii už vydala stručnú príručku: "Coronavirus (COVID-19): FIDIC Guidance for Global Consulting Engineering Businesses". K dispozícii >>> tu

[2] V origináli celým názvom „Conditions of Contract for Construction“, v Slovenskej republike používaný názov Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom.

[3] V origináli celým názvom „Conditions of Contract for Plant & Design-Build“, v Slovenskej republike používaný názov Zmluvné podmienky pre technologické zariadenie a projektovanie-realizáciu.

[4] Vyššia moc v kontexte Red Book by sa však nemala zamieňať s prípadným inštitútom vyššej moci (i jej dôsledkami) podľa jednotlivých právnych poriadkov. Obdobne pozri BAKER, Ellis. FIDIC contracts: law and practice. London: Informa, 2009. ISBN 978-1843116288, s. 498.

[5] Obdobne pozri Federation INTERNATIONALE DES INGÉNIEURS-CONSEILS. The FIDIC Contracts Guide. 1. vydanie. Lausanne: FIDIC, 2000. ISBN 978-07-2772-119-8, s. 293.

[6] Nepredvídateľným je podľa Red Book to, čo nie je primerane predvídateľné skúseným zhotoviteľom k dátumu na predloženie ponuky.

[7] Podrobnejšie pozri pod-čl. 1.1.5.2 RB.

[8] Prijatých až po tzv. základnom dátume, t. j. spravidla 28 dní pred termínom predkladanie ponúk (pozri pod-čl. 1.1.3.1 RB).

[9] Podobne pozri napríklad LAL, Hamish, a kol. COVID-19: FIDIC and Claims for Additional Time & Money in International Construction Projects [online]. Londýn, 2020 [cit. 22.03.2020]. K dispozícii >>> tu. alebo JENKINS, Jane, a kol. Coronavirus and the impact on global projects [online]. Londýn, 2020 [cit. 22.03.2020]. K dispozícii >>> tu.