Ministerstvo spravodlivosti zároveň naďalej pracuje aj na väčšej, komplexnejšej novele infozákona , ktorá bude reflektovať záväzky z Programového vyhlásenia vlády s úmyslom rozšíriť okruh povinne zverejňovaných informácií, zvýšiť vymožiteľnosť práva na informácie a neznižovať existujúci štandard prístupu k informáciám.

K najzásadnejším zmenám, ktoré smernica EÚ prináša, patria:

1. rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky,
2. rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií napríklad na informácie s vysokou hodnotou (tzv. high-value datasets alebo datasety s vysokým potenciálom na opakované použitie), ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia vykonávacím aktom, ďalej výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov (napr. štatistiky, výsledky meraní; nie však vedecké články/publikácie, ktoré naďalej zostávajú vylúčené z pôsobnosti smernice), dynamické údaje (napr. satelitné, meteorologické, dopravné a i.), ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API),
3. bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (s výnimkou tzv. hraničných nákladov spojených napr. s anonymizáciou osobných údajov alebo ochranou dôverných obchodných informácií),
4. rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.

Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku a prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára resp. ktorými disponuje verejný sektor. Ide o informácie z rôznych oblastí, napríklad zemepisné, dopravné, environmentálne, meteorologické, hospodárske, ale i spoločenské či politické. Informácie, ktoré vznikajú vo verejnom sektore, na úrovni všetkých zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), pri výkone činností verejných podnikov vo verejnom záujme (napr. pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy, energetiky, atď.) alebo ako výsledok výskumov financovaných z verejných prostriedkov, predstavujú významný zdroj informácií, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosné. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe umožňuje fyzickým a právnickým osobám hľadať nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové produkty a služby. Smernica tak reaguje na požiadavky súčasnej digitálnej a technologickej doby s cieľom čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora.

Zvyšok požiadaviek na zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády a nie sú pretavené do predkladaného návrhu zákona, alebo ktoré vzídu z pripomienkového konania, budú naplnené neskôr v samostatnom legislatívnom procese. Je to najmä z dôvodu urgentnej potreby vykonať transpozíciu smernice EÚ v čo možno najkratšom čase. To zároveň prispeje ku komplexnejšej právnej úprave aj po širšej odbornej diskusii.

Účinnosť zákona v zmysle schváleného návrhu je 1. august 2022.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR