Vyšetrovací výbor zriadený parlamentom členského štátu pri výkone jeho kontrolnej právomoci výkonnej moci musí v zásade dodržiavať všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR)1. Navyše, ak v tomto členskom štáte existuje jediný dozorný orgán, má tento orgán v zásade právomoc dohliadať na dodržiavanie nariadenia GDPR zo strany vyšetrovacieho výboru. Ak však vyšetrovací výbor skutočne vykonáva činnosť, ktorej cieľom je ochrana národnej bezpečnosti ako taká, nepodlieha GDPR, a teda ani dohľadu zo strany dozorného orgánu.

Nationalrat, poslanecká snemovňa Rakúskeho parlamentu, zriadila vyšetrovací výbor, ktorý mal objasniť existenciu prípadného politického ovplyvňovania Rakúskeho spolkového úradu pre ochranu ústavy a boj proti terorizmu2.

Tento vyšetrovací výbor vypočul svedka počas vypočutia, ktoré bolo vysielaného médiami. Zápisnica z tohto vypočutia bola uverejnená na internetovej stránke Rakúskeho parlamentu. Napriek žiadosti svedka o anonymizáciu obsahovala jeho úplné meno.

Tento svedok podal sťažnosť rakúskemu orgánu na ochranu osobných údajov, keďže sa domnieval, že uvedenie jeho mena bolo v rozpore s GDPR. Vysvetlil, že pracuje ako tajný agent v policajnej zásahovej jednotke poverenej bojom proti pouličnej kriminalite. Úrad na ochranu osobných údajov zamietol sťažnosť s odôvodnením, že zásada deľby moci bráni tomu, aby tento orgán, ako zložka výkonnej moci, dohliadal na dodržiavanie GDPR zo strany vyšetrovacieho výboru, ktorý patrí do zákonodarnej moci. Svedok sa teda obrátil na rakúske súdy s cieľom spochybniť tento prístup.

Rakúsky Najvyšší správny súd položil Súdnemu dvoru otázku, či vyšetrovací výbor, ktorý patrí do zákonodarnej moci a vedie vyšetrovanie týkajúce sa činností národnej bezpečnosti, podlieha GDPR a dohľadu zo strany úradu na ochranu osobných údajov.

Súdny dvor rozhodol, že aj vyšetrovací výbor zriadený parlamentom členského štátu pri výkone jeho kontrolnej právomoci výkonnej moci musí v zásade dodržiavať GDPR.

Je pravda, že GDPR sa neuplatňuje na spracúvanie osobných údajov štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorej cieľom je ochrana národnej bezpečnosti. S výhradou overenia rakúskym Najvyšším správnym súdom sa však nezdá, že by cieľom dotknutého vyšetrovania ako takého bolo chrániť národnú bezpečnosť. Tento vyšetrovací výbor mal totiž vyšetriť existenciu prípadného politického ovplyvňovania orgánu výkonnej moci, ktorého úlohou bola ochrana ústavy a boj proti terorizmu.

Národná bezpečnosť však môže prostredníctvom legislatívnych opatrení odôvodniť obmedzenie povinností a práv vyplývajúcich z GDPR. Zo spisu však nevyplýva, že by dotknutý vyšetrovací výbor tvrdil, že uverejnenie mena svedka je nevyhnutné na zabezpečenie národnej bezpečnosti a je založené na legislatívnom opatrení. Rakúskemu Najvyššiemu správnemu súdu však prináleží, aby v tejto súvislosti vykonal potrebné overenia.

Vzhľadom na to, že sa Rakúsko rozhodlo zriadiť jediný dozorný orgán v zmysle GDPR, a to úrad na ochranu osobných údajov, má tento orgán v zásade tiež právomoc kontrolovať dodržiavanie GDPR vyšetrovacím výborom, o aký ide v prejednávanej veci, a to bez ohľadu na zásadu deľby moci. Vyplýva to z priameho účinku GDPR a z prednosti práva Únie, a to aj vo vzťahu k vnútroštátnemu ústavnému právu. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Nariadenie (EÚ) 2016/679 Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.
[2] Dňa 1. decembra 2021 bol tento úrad nahradený Riaditeľstvom pre bezpečnosť štátu a spravodajské služby.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 8/24
V Luxemburgu 16. januára 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-33/22 | Österreichische Datenschutzbehörde