Každý rok približne 200 000 podnikov v EÚ čelí platobnej neschopnosti a v dôsledku toho 1,7 milióna ľudí stratí zamestnanie. Komisia chce dať životaschopným spoločnostiam príležitosť na reštrukturalizáciu a pokračovanie v činnosti. Reforma vnútroštátnych pravidiel platobnej neschopnosti by vytvorila „obojstranne výhodný“ scenár: poctivým podnikateľom pomôže pokračovať v činnosti a zachovať pracovné miesta a zároveň zlepší prostredie pre veriteľov, ktorí budú mať možnosť získať naspäť väčšiu časť svojich investícií, ako v prípade, že by dlžník zbankrotoval. Po bankrote by poctiví podnikatelia mali rýchlo dostať druhú šancu, pretože existujú dôkazy o tom, že sú po druhýkrát úspešnejší. Odporúčanie prijaté dnes nasleduje po verejnej konzultácii z minulého roka o európskom prístupe k platobnej neschopnosti (IP/13/655) a po návrhu prehodnotiť existujúce pravidlá EÚ o cezhraničnej platobnej neschopnosti, ktorý bol nedávno schválený Európskym parlamentom (MEMO/14/88).

Odporúčanie Komisie pomôže poskytnúť súdržný rámec pre vnútroštátne pravidlá platobnej neschopnosti, pričom od členských štátov sa bude vyžadovať, aby:

• uľahčili reštrukturalizáciu podnikov, ktoré majú finančné ťažkosti, vo včasnom štádiu, skôr než sa začnú formálne konkurzné konania, a bez zdĺhavých a nákladných postupov, čím sa umožní obmedzenie využívania likvidácie,
• umožnili dlžníkom reštrukturalizovať ich spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné formálne začať súdne konania,
• poskytli podnikom vo finančných ťažkostiach možnosť požiadať o dočasný odklad v dĺžke najviac štyroch mesiacov (predĺžiteľný najviac na 12 mesiacov), aby mohli prijať plán reštrukturalizácie predtým, ako voči nim veritelia budú môcť začať exekučné konania,
• uľahčili postup na schválenie plánu reštrukturalizácie, pričom by sa mali brať do úvahy záujmy dlžníkov aj veriteľov s cieľom zvýšiť šance na záchranu životaschopných podnikov,
• znížili negatívne účinky konkurzu na budúce šance podnikateľov na začatie podnikania, najmä ich oddlžením najneskôr do troch rokov.

Ďalšie kroky: V odporúčaní sa od členských štátov žiada, aby zaviedli primerané opatrenia do jedného roka. 18 mesiacov po prijatí odporúčania Komisia posúdi na základe ročných správ členských štátov stav veci, aby zistila, či sú potrebné ďalšie opatrenia na posilnenie horizontálneho prístupu k platobnej neschopnosti.

Platobná neschopnosť je realitou života v dynamickom, modernom hospodárstve. Približne polovica podnikov prežije kratšie než päť rokov a približne 200 000 firiem sa dostáva do platobnej neschopnosti v EÚ každý rok. To znamená, že úpadok postihuje denne v Európe okolo 600 spoločností. Štvrtina týchto platobných neschopností má cezhraničný charakter. A počet platobných neschopností rastie – od začiatku krízy sa zdvojnásobil a tento trend bude pokračovať aj v roku 2014.

Okrem toho existujú dôkazy o tom, že neúspešní podnikatelia sa poučili zo svojich chýb a všeobecne sú úspešnejší v ďalšom kole. Až 18 % všetkých podnikateľov, ktorí sú trvalo úspešní, zlyhalo pri svojom prvom podnikaní.

Je preto dôležité mať moderné právne predpisy a zavedené efektívne postupy, ktoré podnikom s dostatočným ekonomickým základom pomôžu prekonať finančné ťažkosti a podnikateľom poskytnú „druhú šancu“. Napriek tomu rámce platobnej neschopnosti v mnohých krajinách EÚ v súčasnosti posúvajú životaschopné podniky vo finančných ťažkostiach smerom k likvidácii, a nie k reštrukturalizácii. Predstavujú tiež prekážku v poskytovaní druhej šance poctivým podnikateľom po platobnej neschopnosti tým, že stanovujú dlhé lehoty na oddlženie.

Skúsenosti ukazujú, že čím skôr sú podniky v ťažkostiach schopné sa reštrukturalizovať, tým vyššie sú ich šance na úspech. Včasná reštrukturalizácia (pred začatím formálnych konkurzných konaní) však vo viacerých krajinách nie je možná (napríklad Bulharsko, Maďarsko, Česká republika, Litva, Slovensko, Dánsko) a ak to prípadne možné je, postupy môžu byť neefektívne alebo nákladné, čím sa znižujú stimuly pre pokračovanie činnosti spoločností. V niektorých krajinách môže trvať mnoho rokov, kým sa poctiví podnikatelia, ktorí zbankrotovali, zbavia starých dlhov a môžu vyskúšať iný podnikateľský zámer (Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Chorvátsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko). V prípade bankrotu poctivého podnikateľa by skrátená lehota na oddlženie zabezpečila, aby sa bankrot neskončil „rozsudkom na doživotie“, ak podnik postihne úpadok.

Rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov majú vplyv na mieru uspokojenia pohľadávok cezhraničných veriteľov, na cezhraničné investičné rozhodnutia a na reštrukturalizáciu skupín spoločností. Jednotnejší prístup na úrovni EÚ by nielen zlepšil výnosy pre veriteľov a tok cezhraničných investícií, ale mal by pozitívny vplyv, aj pokiaľ ide o podnikanie, zamestnanosť a inovácie.

Existujúci rámec EÚ v oblasti platobnej neschopnosti

Európske predpisy v oblasti cezhraničnej platobnej neschopnosti sú stanovené v nariadení (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní („nariadenie o konkurznom konaní“), ktoré sa uplatňuje od 31. mája 2002. Toto nariadenie obsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej príslušnosti, uznávania rozhodnutí a uplatniteľného práva a ustanovuje aj pravidlá koordinácie konkurzných konaní začatých v niekoľkých členských štátoch. Nariadenie sa uplatňuje vždy, keď má dlžník podnik alebo veriteľov v inom členskom štáte, ako je členský štát, z ktorého pochádza.

Komisia v decembri 2012 predložila balík opatrení na modernizáciu týchto pravidiel platobnej neschopnosti (IP/12/1354, MEMO/12/969). Dňa 5. februára 2014 Európsky parlament schválil návrh Komisie, ktorý teraz musia schváliť ministri na zasadnutí Rady, aby sa stal právne záväzným (MEMO/14/88).

Komisia zároveň v júli 2013 začala verejnú konzultáciu o európskom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti v podnikaní (IP/13/655) s cieľom získať názory na kľúčové otázky, ako je čas požadovaný na oddlženie, podmienky na začatie konania, pravidlá pre plány reštrukturalizácie a opatrenia potrebné pre MSP.

Niektorým členským štátom EÚ boli doručené odporúčania v kontexte európskeho semestra — cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ, ktoré ich vyzvali na reformu niekoľkých aspektov ich systémov platobnej neschopnosti (to platí pre Španielsko, Lotyšsko, Maltu a Slovinsko). Niekoľko ďalších je v súčasnosti v procese reformovania svojich právnych predpisov s cieľom zlepšiť možnosti záchrany spoločností vo finančných ťažkostiach, skrátiť lehoty na oddlženie pre podnikateľov, alebo všeobecnejšie, s cieľom zlepšiť výkonnosť svojich rámcov platobnej neschopnosti (to platí pre Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Lotyšsko, Cyprus, Estónsko, Chorvátsko a Spojené kráľovstvo).

Zdroj: Európska komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk