V siedmej hlave „osobitné ustanovenia o niektorých dielach“ zákona č. 185/2015 Z. z., (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len Autorský zákon“), nachádzame i samotnú úpravu počítačového programu. Tento je chránený podľa uvedeného zákona len v prípade, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. V zmysle zákonnej definície ide súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

Počítačový program je možné vytvoriť v rámci plnenia pracovných povinností zamestnanca v pracovnom pomere. V praxi môže nastať situácia, keď zamestnávateľ prostredníctvom vedúcich zamestnancov nariadi zamestnancovi v oblasti informačných technológií vykonanie pracovnej úlohy, vytvorenie určitého počítačového programu na základe osobitnej Zmluvy o dielo, uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnanec však po vytvorení takéhoto diela odmietne vydať príslušnú dokumentáciu k vytvorenému počítačovému programu zamestnávateľovi, prípadne zaškoliť zodpovedných zamestnancov s jeho použitím alebo za uvedenú činnosť žiada finančnú odmenu nad rámec dohodnutej mzdy.

V zmysle § 90 Autorského zákona sa za zamestnanecké dielo považuje dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu. Počítačový program je spomínaným zamestnaneckým dielom, ak bol vytvorený na objednávku, t. j. na základe Zmluvy o dielo, uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Za objednávateľa sa v takomto prípade považuje zamestnávateľ.

Zákon ďalej ustanovuje, že zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa. A zároveň aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce. Takýto zamestnávateľ sa považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, a to v prípade, že sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli inak. Existenciu takejto inej dohody by musel preukázať zamestnanec. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora i postúpiť tretej osobe, ak sa nedohodne so zamestnancom inak.
V prípade výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zo strany zamestnávateľa, platí, že autor (zamestnanec) udelil súhlas aj na:

• zverejnenie diela,
• označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa,
• dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.

Osobnostné práva autora však týmto nie sú dotknuté.

Medzi osobnostné práva patrí právo na autorstvo k svojmu dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela, byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý, na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

Osobnostné práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.

Ako už bolo uvedené, vo vzťahu k počítačovým programom a databázam a kartografickému dielu stanovil Autorský zákon, že tieto sa považujú za zamestnanecké diela, ak boli vytvorené na objednávku, t. j. na základe Zmluvy o dielo. Zamestnávateľ sa v takomto prípade považuje za objednávateľa.
Kedy sa dá hovoriť o zamestnaneckom diele v zmysle platnej legilslatívy?

• Zamestnanec vytvoril dielo (počítačový program) na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi alebo z obdobného pracovného vzťahu,
• Zamestnávateľ je oprávnený v zmysle zákona vykonávať majetkové práva autora, len v prípade, že so zamestnancom uzavrel pracovný pomer a počítačový program bol vytvorený na objednávku, t. j. na základe Zmluvy o dielo.

Obsah autorského práva je tvorený dvomi zložkami: výhradnými osobnostnými a výhradnými majetkovými, t. j. dispozičnými právami.

Osobnostné práva autora sme uviedli vyššie v texte.

Zamestnanecké dielo má osobitný režim majetkových práv. Autorský zákon nevylučuje, že medzi zamestnancom ako autorom diela a zamestnávateľom možno uzavrieť dohodu, ktorá zamestnávateľovi výkon majetkových práv k zamestnaneckému dielu úplne vylúči alebo obmedzí.

Základným majetkovým právom autora je právo použiť svoje dielo a udeliť inej osobe na základe licenčnej zmluvy oprávnenie k výkonu takého práva. Autorský zákon demonštratívne vymedzuje, čo tvorí obsah tohto práva, a tým je:

• právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela,
• právo na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom,

Právo autora udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu prevodom užívacieho práva zaniká pre územie členského štátu alebo zmluvného štátu prvým oprávneným odplatným prevodom originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu na území členského štátu alebo zmluvného štátu, a to pre originál počítačového programu alebo rozmnoženinu počítačového programu, ktorá bola predmetom tohto prevodu.

• právo na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
• právo na spracovanie,
• právo na zaradenie diela do databázy,
• právo na spojenie diela s iným dielom,
• právo na verejné vystavenie diela,
• právo na verejné vykonanie diela,
• právo na verejný prenos diela.
  

Majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Sú neprevoditeľné, nemožno sa ich vzdať a nemožno ich postihnúť exekúciou; to neplatí pre pohľadávky vzniknuté z majetkových práv. Majetkové práva sú predmetom dedičstva. Ak spoluautor nemá dedičov alebo dedičia odmietnu dedičstvo prijať, jeho majetkové práva prechádzajú na ostatných spoluautorov.

Z iného zdroja (Kováčik J.: K niektorým otázkam autorského práva a knižníc, Knižnica – roč. 6, č. 2, 2005), možno vyvodiť, že majetkové práva autorov sú:

• právo na odmenu za vytvorenie a použitie diela, resp. právo na odmenu za použitie diela,
• právo na náhradu odmeny,
• právo na slušné vyrovnanie.
  

Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom, je autor, t. j. zamestnanec povinný zdržať sa výkonu týchto práv k tomuto dielu.

V prípade zamestnaneckého diela možno hovoriť o výhradnej licencii vyplývajúcej zo zákona, pri ktorej však zákon pripúšťa jej modifikáciu dohodou medzi autorom a zamestnávateľom, na rozdiel od licenčnej zmluvy, ktorá je postavená na čisto zmluvnom základe. V súlade s povahou tohto výkonu, výkon cudzích majetkových práv, sa zakotvuje konsolidačná zásada pri zániku alebo smrti zamestnávateľa bez právneho nástupcu, keď právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že autor udelil súhlas na zverejnenie počítačového programu, ako aj na to, aby zamestnávateľ dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom.

Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

Porušenie autorského práva má za následok vznik zodpovednostných vzťahov.

Aké sú možnosti právnej ochrany zamestnávateľa voči zamestnancovi ako autorovi zamestnaneckého diela?

Zamestnávateľ je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu.

V prípade porušenia pracovnej povinnosti zo strany zamestnanca, t. j. odmietnutie odovzdať potrebnú dokumentáciu k dielu, bez ktorej nie je možné použitie SW pre zamestnávateľa, príp. zaškoliť zamestnancov zamestnávateľa, možno hovoriť o porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Vo väčšine prípadov riešené v internom predpise zamestnávateľa, predovšetkým v Pracovnom poriadku, pričom závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru [ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. Uvedenú skutočnosť možno subsumovať pod porušenie povinnosti plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, chrániť majetok zamestnávateľa a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Tieto povinnosti patria medzi základné povinnosti zamestnanca v zmysle ust. § 81 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do 1 roka, keď tento dôvod vznikol. Ak sa zamestnávateľ v priebehu 1-mesačnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej lehoty.
Predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho písomná forma a tiež doručenie druhej strane. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru možno doručiť zamestnancovi osobne, alebo poštou. V prípade, že zamestnanec odmietne písomnosť prevziať, považuje sa za doručenú dňom odmietnutia. Zákonník práce nevyžaduje signáciu takéhoto prejavu vôle, podpis zamestnanca nie je podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Porušenie pracovnej disciplíny je zároveň jeden z výpovedných dôvodov zamestnávateľa uvedený v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z nasledujúcich dôvodov:

• uvedených v ust. § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, t. j. vyššie uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny a
• rovnako z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Zamestnávateľ môže podrobnosti súvisiace s porušením pracovnej disciplíny upraviť vo svojom pracovnom poriadku.

Zavinené porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané, a to spoľahlivo, nielen ústnym tvrdením.

Škodu, ktorá vznikne po skončení pracovného pomeru, si možno voči zamestnancovi uplatniť v zmysle Občianskeho zákonníka, aj súdnou cestou, t. j. podať žalobu na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Nahrádza sa skutočná škoda a v takom prípade, ak sa podarí preukázať úmyselné konanie zamestnanca, možno požadovať skutočnú škodu v plnej výške a zároveň aj ušlý zisk, ak by neuhradenie skutočnej škody odporovalo dobrým mravom.

Výška náhrady škody je vo väčšine prípadov vyjadrená cenou počítačového programu, za ktorú sa v čase spôsobenia škody predával.
Škodu, ktorá vznikne zamestnávateľovi po skončení pracovného pomeru, si môže zamestnávateľ uplatniť voči zamestnancovi v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Tento zodpovednostný vzťah a s ním spojený prostriedok právnej ochrany (náhradu škody) treba posudzovať samostatne. Oproti zodpovednostnému vzťahu z porušenia autorského práva podľa § 44 ods. 2 Autorského zákona, je podstatný rozdiel v tom, že zodpovednosť za porušenie autorského práva je založená na objektívnom princípe (ako predpoklad vzniku zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie), zatiaľ čo všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 až § 420a Občianskeho zákonníka je konštruovaná na princípe prezumovaného zavinenia, t. j. na subjektívnom princípe (§ 420 ods. 3), avšak s možnosťou vyvinenia (exkulpácie). Úmysel spôsobiť škodu, alebo aspoň nedbanlivosť, musí byť s výnimkou nevedomej nedbanlivosti, vždy preukázaný.

Rovnako prichádza do úvahy podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 102 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým by súd prikázal zamestnancovi zdržať sa výkonu práv k dielu do právoplatného skončenia konania o vydanie dokumentácie.

V prípade podozrenia, že uvedeným konaním zamestnanca bola naplnená skutková podstata trestného činu je možné zo strany zamestnávateľa podať trestné oznámenie. V danom prípade prichádza do úvahy podanie Oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin „Porušovania autorského práva“ v zmysle ust. § 283 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov.

A odmena zamestnanca za vytvorenie diela?

Na odmenu by mohol mať autor diela nárok v prípade, že by došlo k uzavretiu licenčnej zmluvy, ktorou by autor udelil nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licenčná zmluva musí obsahovať okrem iného aj odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Licenčná zmluva neprichádza v danom prípade do úvahy, pretože autorovi patria len osobnostné práva a všetky majetkové práva vykonáva zamestnávateľ, a teda nie je potrebné mu udeľovať súhlas na použitie diela ako majetkové právo, keď ho môže vykonávať v zmysle ustanovenia § 90 Autorského zákona. Pokiaľ zamestnanec vytvorí počítačový program ako autorské dielo, má voči zamestnávateľovi nárok na zvláštnu odmenu, ak to bolo medzi zamestnancom a zamestnávateľom dojednané v Zmluve o dielo.