19.12.2019
ID: 4659upozornenie pre užívateľov
Počítačový program (softvér) a uplatnenie výhod patent boxu
Čo je to „Patent Box“?
Patent Box je osobitným daňovým režimom pre komerčné využívanie nehmotných aktív (okrem iného aj počítačového programu).
Tento osobitný daňový režim bol do zákona o dani z príjmov zavedený s účinnosťou od 01.01.2018 – použiť ho prvýkrát bolo možné za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínalo najskôr 01.01.2018.
Kto môže využívať výhody Patent Boxu?
Zákon o dani z príjmov výslovne ustanovuje, ktoré subjekty môžu pri splnení zákonných požiadaviek aplikovať osobitný režim Patent Boxu. Ide o:
Príjmy, na ktoré možno aplikovať Patent Box
Daňové zvýhodnenie, ktoré poskytuje Patent Box, sa vzťahuje na vybrané príjmy (výnosy), ktoré daňovníkovi vznikli z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:
Daňové zvýhodnenie, ktoré poskytuje Patent Box, tak nemožno použiť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, či počítačových programov (softvéru), keďže v takom prípade síce môže ísť o patenty, úžitkové vzory, či počítačové programy, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja, ale iného subjektu, a nie daňovníka.
Výška daňového zvýhodnenia poskytnutá Patent Boxom
V prípade splnenia všetkých zákonom vyžadovaných podmienok bude od dane z príjmu oslobodených 50% z príjmov z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie príslušného predmetu duševného vlastníctva.
Za akých podmienok možno uplatniť výhody Patent Boxu na počítačový program (softvér)?
Aj napriek tomu, že v prípade vynálezu a technického riešenia je zrejmé, za akých podmienok je možné aplikovať výhody Patent Boxu (keďže ide o práva duševného vlastníctva, ktorých ochrana podlieha registrácii), už také zrejmé to nie je v prípade počítačového programu (softvéru).
Ako už bolo uvedené vyššie, oslobodenie od dane z príjmu v stanovenej výške bude možné použiť na príjmy z licencovania počítačového programu (softvéru) za predpokladu, že počítačový program (softvér) je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom.
Okrem tejto podmienky však musí dôjsť súčasne k splneniu aj druhej podmienky stanovenej zákonom o dani z príjmov, a síce, že počítačový program (softvér) musí podliehať autorskému právu podľa autorského zákona.
Tu vyvstáva otázka, za akých podmienok počítačový program (softvér) podlieha autorskému právu podľa autorského zákona.
Z definície počítačového programu je zrejmé, že počítačový program je chránený podľa autorského zákona iba v tom prípade, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.
V tomto smere sme preto toho názoru, že počítačový program (softvér) bude podliehať autorskému právu podľa autorského zákona, iba ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - t. j. iba ak je originálny. Pre určenie, či počítačový program (softvér) je chránený autorským zákonom sa nepoužijú žiadne ďalšie kritériá.
Chránené je však len vyjadrenie počítačového programu (softvéru) v zdrojovom alebo strojovom kóde. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu (softvéru), vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa autorského zákona[1].
Požiadavka (kritérium) originality počítačového programu (softvéru)
Požiadavku originality počítačového programu (softvéru) je potrebné posudzovať osobitne v každom jednotlivom prípade.
Avšak, vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje legálna definícia pojmu „tvorivá duševná činnosť autora“, vyvstáva otázka, na základe akých parametrov testovať, či konkrétny počítačový program (softvér), ktorý vyvíja právnická osoba je výsledkom tvorivej duševnej činnosti jej programátorov, a teda či spĺňa požiadavku originality.
Práve z príliš vágnej formulácie požiadavky originality, ako aj z absencie zákonnej úpravy jej definície pramení neistota, či konkrétny počítačový program (softvér) je chránený autorským zákonom, a teda či je spôsobilý pre použitie Patent Boxu.
Odpoveď na túto otázku tak treba hľadať v rozhodnutiach príslušných súdov. Keďže však nemáme vedomosť o tom, že by sa slovenské súdy zaoberali touto problematikou, skúmali sme v tomto smere rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a tiež rozhodnutia súdov Spojených štátov amerických.
Požiadavka originality v Európskej únii
SDEÚ sa do určitej miery zaoberal požiadavkou originality v jednotlivých prípadoch[2], o ktorých rozhodoval.
Z rozhodnutí v týchto prípadoch možno odvodiť určité minimálne štandardy, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní, či počítačový program (softvér) spĺňa požiadavku originality.
Ide o to, aby:
Napriek vyššie uvedeným kritériám použiteľným pre určenie originality však chýba v Európe resp. na Slovensku praktický prístup ako testovať, či počítačový program (softvér) je chránený autorským právom alebo nie.
Testovanie autorskoprávnej ochrany počítačového programu (softvéru) v USA
V tomto smere za zaujímavý považujeme prístup amerických súdov, ktoré pre posúdenie, či je skúmaný počítačový program (softvér) chráneným autorským dielom použili tzv. trojfázový test (Altai test[4]).
Tento test bol použitý v prípade, kedy súd skúmal, či nedoslovným kopírovaním počítačového programu (softvéru) došlo k porušeniu autorskoprávnej ochrany tohto počítačového programu (softvéru).
Tento test štandardne pozostáva z troch fáz, vo všeobecnosti však odpovedá na otázku, či počítačový program (softvér) obsahuje vôbec také prvky, ktoré sú chránené autorským právom. Aplikáciou tohto testu na skúmaný počítačový program (softvér) dochádza k oddeleniu ochrániteľných a neochrániteľných častí počítačového programu (softvéru).
Na základe tohto testu tak americký súd dospel k záveru, ktoré prvky počítačového programu nie sú ochrániteľné autorským právom, a to:
-prvky, ktorých vyjadrenie je podmienené účinnosťou riešenia daného problému (t.j. také moduly, ktoré sú potrebné na efektívne vykonávanie tej časti počítačového programu, ktorý sa realizuje);-
-prvky, ktoré sú diktované vonkajšími faktormi - reprezentované štandardnými technikami v špecifickom počítačovom prostredí ktoré obmedzujú „programátorovu voľbu dizajnu“, ako napríklad:
Až po odfiltrovaní vyššie uvedených prvkov zostanú (ak vôbec) z počítačového programu (softvéru) také prvky, ktoré môžu byť ochrániteľné autorským právom.
Aj napriek tomu, že ide o prístup súdov USA, ktorý nie je záväzne aplikovateľný na tunajšie podmienky, tento test vnáša do nastolenej problematiky aspoň aké také svetlo, ako postupovať a čím sa zaoberať pri analyzovaní, či počítačový program (softvér) je chránený autorským právom.
Aké aspekty je teda potrebné vziať do úvahy?
Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa nášho názoru na mieste, ešte pred tým ako aplikujeme výhody Patent Boxu v súvislosti s vývojom počítačového programu (softvéru), klásť si nasledovné otázky:
Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neevidujeme k tejto problematike žiadne relevantné rozhodnutie slovenských súdov, bude v budúcnosti zaujímavé sledovať ako sa tieto vysporiadajú s určovaním autorskoprávnej ochrany pri jednotlivých počítačových programoch.
Bartošík Šváby s.r.o.
BBC V, block A
Plynárenská 7/A
821 09 Bratislava
Tel: + 421 - 2 - 524 421 81
Fax: + 421 - 2 - 524 421 82
e-mail: office@bartosiksvaby.sk
____________________________________
[1] Pozri § 87 ods. 1 poslednú vetu zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, v znení neskorších predpisov a tiež bod 11 odôvodnenia smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov
[2] Pozri rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch Infopaq International A/S (C-5/08); Bezpečnostní softwarová asociace – Svaz softwarové ochrany (C-393/09); Eva-Maria Painer (C-145/10; SAS Institute Inc. (C-406/10)
[3] Intellectual Property Rights in Software. Dostupné >>> tu.
[4] Pozri Rozhodnutie Odvolacieho súdu Spojených štátov ore druhý obvod zo dňa 22. júna 1992 vo veci Computer Associates International, Inc. v. Altai, Inc., 982 F.2d 693. Dostupné >>> tu.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Tento osobitný daňový režim bol do zákona o dani z príjmov zavedený s účinnosťou od 01.01.2018 – použiť ho prvýkrát bolo možné za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínalo najskôr 01.01.2018.
Vo svojej podstate ide o špecifické pravidlá zdaňovania vybraných príjmov, ktoré poskytujú v prípade splnenia konkrétnych vyžadovaných podmienok určité daňové zvýhodnenie.
Zákon o dani z príjmov výslovne ustanovuje, ktoré subjekty môžu pri splnení zákonných požiadaviek aplikovať osobitný režim Patent Boxu. Ide o:
- právnické osoby so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území Slovenskej republiky (miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri), a
- (zahraničné) právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je patent, úžitkový vzor, či počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
Príjmy, na ktoré možno aplikovať Patent Box
Daňové zvýhodnenie, ktoré poskytuje Patent Box, sa vzťahuje na vybrané príjmy (výnosy), ktoré daňovníkovi vznikli z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:
- vynálezu chráneného patentom alebo ktorý je predmetom patentovej prihlášky,
- technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo
- počítačového programu (softvéru), ktorý podlieha autorskému právu.
Daňové zvýhodnenie, ktoré poskytuje Patent Box, tak nemožno použiť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, či počítačových programov (softvéru), keďže v takom prípade síce môže ísť o patenty, úžitkové vzory, či počítačové programy, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja, ale iného subjektu, a nie daňovníka.
Výška daňového zvýhodnenia poskytnutá Patent Boxom
V prípade splnenia všetkých zákonom vyžadovaných podmienok bude od dane z príjmu oslobodených 50% z príjmov z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie príslušného predmetu duševného vlastníctva.
Za akých podmienok možno uplatniť výhody Patent Boxu na počítačový program (softvér)?
Aj napriek tomu, že v prípade vynálezu a technického riešenia je zrejmé, za akých podmienok je možné aplikovať výhody Patent Boxu (keďže ide o práva duševného vlastníctva, ktorých ochrana podlieha registrácii), už také zrejmé to nie je v prípade počítačového programu (softvéru).
Ako už bolo uvedené vyššie, oslobodenie od dane z príjmu v stanovenej výške bude možné použiť na príjmy z licencovania počítačového programu (softvéru) za predpokladu, že počítačový program (softvér) je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom.
Okrem tejto podmienky však musí dôjsť súčasne k splneniu aj druhej podmienky stanovenej zákonom o dani z príjmov, a síce, že počítačový program (softvér) musí podliehať autorskému právu podľa autorského zákona.
Tu vyvstáva otázka, za akých podmienok počítačový program (softvér) podlieha autorskému právu podľa autorského zákona.
Z definície počítačového programu je zrejmé, že počítačový program je chránený podľa autorského zákona iba v tom prípade, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.
V tomto smere sme preto toho názoru, že počítačový program (softvér) bude podliehať autorskému právu podľa autorského zákona, iba ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - t. j. iba ak je originálny. Pre určenie, či počítačový program (softvér) je chránený autorským zákonom sa nepoužijú žiadne ďalšie kritériá.
Chránené je však len vyjadrenie počítačového programu (softvéru) v zdrojovom alebo strojovom kóde. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu (softvéru), vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa autorského zákona[1].
Požiadavka (kritérium) originality počítačového programu (softvéru)
Požiadavku originality počítačového programu (softvéru) je potrebné posudzovať osobitne v každom jednotlivom prípade.
Avšak, vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje legálna definícia pojmu „tvorivá duševná činnosť autora“, vyvstáva otázka, na základe akých parametrov testovať, či konkrétny počítačový program (softvér), ktorý vyvíja právnická osoba je výsledkom tvorivej duševnej činnosti jej programátorov, a teda či spĺňa požiadavku originality.
Práve z príliš vágnej formulácie požiadavky originality, ako aj z absencie zákonnej úpravy jej definície pramení neistota, či konkrétny počítačový program (softvér) je chránený autorským zákonom, a teda či je spôsobilý pre použitie Patent Boxu.
Odpoveď na túto otázku tak treba hľadať v rozhodnutiach príslušných súdov. Keďže však nemáme vedomosť o tom, že by sa slovenské súdy zaoberali touto problematikou, skúmali sme v tomto smere rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a tiež rozhodnutia súdov Spojených štátov amerických.
Požiadavka originality v Európskej únii
SDEÚ sa do určitej miery zaoberal požiadavkou originality v jednotlivých prípadoch[2], o ktorých rozhodoval.
Z rozhodnutí v týchto prípadoch možno odvodiť určité minimálne štandardy, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní, či počítačový program (softvér) spĺňa požiadavku originality.
Ide o to, aby:
- bola zachovaná slobodná a tvorivá voľba autora počítačového programu (softvéru); a
- počítačový program (softvér) niesol osobný dotyk autora.
Napriek vyššie uvedeným kritériám použiteľným pre určenie originality však chýba v Európe resp. na Slovensku praktický prístup ako testovať, či počítačový program (softvér) je chránený autorským právom alebo nie.
Testovanie autorskoprávnej ochrany počítačového programu (softvéru) v USA
V tomto smere za zaujímavý považujeme prístup amerických súdov, ktoré pre posúdenie, či je skúmaný počítačový program (softvér) chráneným autorským dielom použili tzv. trojfázový test (Altai test[4]).
Tento test bol použitý v prípade, kedy súd skúmal, či nedoslovným kopírovaním počítačového programu (softvéru) došlo k porušeniu autorskoprávnej ochrany tohto počítačového programu (softvéru).
Tento test štandardne pozostáva z troch fáz, vo všeobecnosti však odpovedá na otázku, či počítačový program (softvér) obsahuje vôbec také prvky, ktoré sú chránené autorským právom. Aplikáciou tohto testu na skúmaný počítačový program (softvér) dochádza k oddeleniu ochrániteľných a neochrániteľných častí počítačového programu (softvéru).
Na základe tohto testu tak americký súd dospel k záveru, ktoré prvky počítačového programu nie sú ochrániteľné autorským právom, a to:
-prvky, ktorých vyjadrenie je podmienené účinnosťou riešenia daného problému (t.j. také moduly, ktoré sú potrebné na efektívne vykonávanie tej časti počítačového programu, ktorý sa realizuje);-
-prvky, ktoré sú diktované vonkajšími faktormi - reprezentované štandardnými technikami v špecifickom počítačovom prostredí ktoré obmedzujú „programátorovu voľbu dizajnu“, ako napríklad:
- mechanika počítača, na ktorom sa má používať počítačový program;
- požiadavky na kompatibilitu s inými počítačovými programami, s ktorými má navrhovaný počítačový program fungovať (byť prepojený);
- štandardy výrobcov počítačov;
- požiadavky kladené konkrétnym odvetvím, v ktorom sa má počítačový program (softvér) používať;
- všeobecne akceptované postupy programovania v rámci počítačového priemyslu; a
Až po odfiltrovaní vyššie uvedených prvkov zostanú (ak vôbec) z počítačového programu (softvéru) také prvky, ktoré môžu byť ochrániteľné autorským právom.
Aj napriek tomu, že ide o prístup súdov USA, ktorý nie je záväzne aplikovateľný na tunajšie podmienky, tento test vnáša do nastolenej problematiky aspoň aké také svetlo, ako postupovať a čím sa zaoberať pri analyzovaní, či počítačový program (softvér) je chránený autorským právom.
Aké aspekty je teda potrebné vziať do úvahy?
Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa nášho názoru na mieste, ešte pred tým ako aplikujeme výhody Patent Boxu v súvislosti s vývojom počítačového programu (softvéru), klásť si nasledovné otázky:
- Odzrkadľuje počítačový program (softvér) osobnosť programátora a prejavuje jeho tvorivú individualitu?
- Je v počítačovom programe (softvéri) viditeľná programátorova osobná pečiatka?
- Je programátor pri vytváraní (programovaní) počítačového programu (softvéru) slobodný alebo nasleduje cestu, ktorá ho vedie k jedinému možnému výsledku?
- Je vytváranie (programovanie) mechanickou resp. rutinnou činnosťou pre programátora?
- Akú časť počítačového programu (softvéru) tvoria prvky diktované efektívnosťou?
- Akú časť počítačového programu (softvéru) tvoria prvky diktované vonkajšími faktormi?
- Akú časť počítačového programu (softvéru) tvoria prvky prevzaté z verejných domén?
Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neevidujeme k tejto problematike žiadne relevantné rozhodnutie slovenských súdov, bude v budúcnosti zaujímavé sledovať ako sa tieto vysporiadajú s určovaním autorskoprávnej ochrany pri jednotlivých počítačových programoch.
Tomáš Strapec
BBC V, block A
Plynárenská 7/A
821 09 Bratislava
Tel: + 421 - 2 - 524 421 81
Fax: + 421 - 2 - 524 421 82
e-mail: office@bartosiksvaby.sk
____________________________________
[1] Pozri § 87 ods. 1 poslednú vetu zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, v znení neskorších predpisov a tiež bod 11 odôvodnenia smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov
[2] Pozri rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch Infopaq International A/S (C-5/08); Bezpečnostní softwarová asociace – Svaz softwarové ochrany (C-393/09); Eva-Maria Painer (C-145/10; SAS Institute Inc. (C-406/10)
[3] Intellectual Property Rights in Software. Dostupné >>> tu.
[4] Pozri Rozhodnutie Odvolacieho súdu Spojených štátov ore druhý obvod zo dňa 22. júna 1992 vo veci Computer Associates International, Inc. v. Altai, Inc., 982 F.2d 693. Dostupné >>> tu.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk