Nepoctivý zámer

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii[1] ustanovuje, čo sa považuje za poctivý zámer dlžníka v ust. § 166g ods. 1 a v ods. 2 toho istého paragrafu príkladmo uvádza, kedy dlžník nemá poctivý zámer.

„Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“[2]

Dlžník nemá poctiví zámer najmä ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov[3].

Pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka bude súd prihliadať aj na minulosť a súčasný stav a status dlžníka, pričom bude prísnejšie posudzovať poctivý zámer dlžníkov s osobitnými životnými skúsenosťami (napríklad ak disponovali väčším majetkom, mali skúsenosti s podnikaním, pôsobili ako vedúci zamestnanci a podobne) a miernejšie posudzovať poctivý zámer dlžníkov, ktorí dosiahli iba základné vzdelanie, sú v dôchodkovom veku, majú vážne zdravotné problémy, prípadne majú iným spôsobom sťažené uplatnenie v spoločnosti.

Možno predpokladať, že posudzovanie poctivého zámeru dlžníkov bude z veľkej časti ponechané na rozhodovaciu prax súdov, keďže príslušné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií správne smerujú k tomu, aby sa každý konkrétny prípad riešil osobitne, podľa okolností konkrétneho prípadu.

Kto môže iniciovať zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka?

Súčasná právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii presunula v značnej miere aktivitu na veriteľov dlžníka. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer tak môže podať iba:

• veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením alebo

• prokurátor

a to až do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde.

Dôsledok zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer

Zrušením oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje ich pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť a veritelia sa môžu domáhať ich uspokojenia súdnou cestou alebo ich vymáhať prostredníctvom exekútora. Okrem toho sa predlžuje premlčacia lehota dotknutých pohľadávok, a to až na 10 rokov od zrušenia oddlženia, čo výrazne posilňuje pozíciu veriteľov.

Nová úprava oddlženia sa inšpirovala českou právnou úpravou a zaviedla do inštitútu oddlženia skúmanie poctivého zámeru dlžníka. Zakomponovanie poctivého zámeru do slovenskej právnej úpravy možno hodnotiť kladne, keďže jeho cieľom je eliminácia špekulatívnych oddlžení, kedy sa dlžníci snažia o nedobromyseľné zbavenie dlhov a ukrátenie svojich veriteľov.


JUDr. Adrián Žák


HMG Advisory Group

Červeňova 14
811 03 Bratislava

Tel.: +421 257 527 700
Fax: +421 257 527 777
E-mail: hmg@hmg.sk

______________________________
Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.

[1] Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácií“)
[2] ust. § 166g ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií
[3] ust. § 166g ods. 2 písm. a) – l) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk