Doktrína legitímneho očakávania je pomerne málo známou a to napriek tomu, že je upravená ako právom EÚ/ES a čiastočne aj slovenskou judikatúrou. Často je totiž zamieňaná s princípom právnej istoty, pričom podľa judikatúry je jej osobitnou kategóriou.

Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem.

Doktrína legitímneho očakávania je osobitnou kategóriou právnej istoty, aplikujúca sa vo verejnom práve.

Doktríny legitímneho očakávania v judikatúre SR

Judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty,  ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06).

V zmysle judikatúry totiž môže štát (aj prostredníctvom svojich orgánov) vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávania účastníkov (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04-27).

Súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, totiž nie je v rovnocennom postavení ako orgán verejnej moci. Náhla zmena pravidiel v sfére verejného práva je totižto zásahom, ktorý je schopný výrazne ovplyvniť práva súkromnej osoby.
 
Legitímne očakávania účastníka vo vzťahu k postupu orgánu verejnej moci

Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníkov musia byť opodstatnené a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch.

„V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu 2MCdo/1/2015).“

Legitímne očakávania účastníka vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej moci

V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci.

Samozrejme, táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. Očakávaním účastníka totiž nemôže byť napr. spoliehanie sa na to, že orgán rozhodne v jeho prospech, prípadne, že v skutkovo totožných prípadoch, vzhľadom na podstatné okolnosti prípadu rozhodne inak.

Záver

Napriek tomu, že táto doktrína je pomerne málo známa a často sa zamieňa s inými doktrínami/zásadami, je mimoriadne dôležitá pre súkromnú osobu ako účastníka právneho vzťahu s orgánom verejnej moci, keďže jej aplikovaním sa dodržiava predvídateľnosť postupu/rozhodnutia orgánu verejnej moci. Orgány verejnej moci totižto nemôžu konať nepredvídateľným spôsobom, vzhľadom na ich nerovnocenné postavenie v oblasti verejného práva.




Ján Holota
Advokátsky koncipient


Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o.

Vajnorská 100/A
831 04 Bratislava

Tel: +421 2 32 609 451
E-mail: office@semancin.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk