S.C. Star Taxi App SRL, spoločnosť so sídlom v Bukurešti (Rumunsko), prevádzkuje aplikáciu pre smartfóny, ktorá užívateľov taxislužby priamo skontaktuje s vodičmi taxislužby. Táto aplikácia umožňuje vykonať vyhľadávanie, ktoré zobrazí zoznam vodičov taxislužby, ktorí sú k dispozícii na vykonanie jazdy. Zákazník si teda môže medzi nimi slobodne vybrať vodiča. Táto spoločnosť nezasiela objednávky vodičom taxislužby a neurčuje cenu jazdy, ktorá sa platí vodičovi taxislužby na konci jazdy.

Dňa 19. decembra 2017 prijala mestská rada v Bukurešti rozhodnutie č. 626/2017, v ktorom rozšírila pôsobnosť povinnosti požiadať o povolenie na činnosť tzv. „dispečingu“ aj na prevádzkovateľov počítačových aplikácií, akým je Star Taxi App. Za porušenie tejto právnej úpravy bola spoločnosti Star Taxi App uložená pokuta vo výške 4 500 RON (približne 929 eur).

Keďže sa Star Taxi App domnievala, že jej činnosť predstavuje službu informačnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje zásada vylučujúca predchádzajúce povolenie, ktorá je stanovená smernicou o elektronickom obchode1, podala na Tribunalul București (Prvostupňový súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia č. 626/2017.

V tomto kontexte sa Tribunalul București (Prvostupňový súd Bukurešť) Súdneho dvora najmä pýta, či služba spočívajúca v priamom skontaktovaní zákazníkov a vodičov taxislužby pomocou elektronickej aplikácie predstavuje „službu informačnej spoločnosti“. V prípade kladnej odpovede žiada Súdny dvor, aby posúdil platnosť rozhodnutia č. 626/2017 so zreteľom na určité ustanovenia práva Únie2.

Generálny advokát Maciej Szpunar vo svojich dnes prednesených návrhoch najprv poznamenáva, že služba ponúkaná spoločnosťou Star Taxi App zodpovedá definícii služby informačnej spoločnosti v smernici o elektronickom obchode, keďže táto služba sa poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

Generálny advokát však pripomína, že podľa ustálenej judikatúry3 Súdneho dvora sa služba nemusí nutne považovať za službu, ktorá spadá pod pojem „služba informačnej spoločnosti“, aj keď táto služba vykazuje charakteristické vlastnosti obsiahnuté v definícii. O taký prípad ide najmä vtedy, keď elektronicky uskutočňované plnenie je neoddeliteľne späté s iným plnením, ktoré je hlavným plnením a ktoré sa neuskutočňuje elektronicky, akým je dopravná služba. Toto neoddeliteľné spojenie sa podľa Súdneho dvora vyznačuje tým, že poskytovateľ plnenia uskutočňovaného elektronickým spôsobom kontroluje podstatné aspekty iného plnenia vrátane výberu poskytovateľov tohto iného plnenia.
Generálny advokát posudzuje situáciu spoločnosti Star Taxi App a uvádza, že táto spoločnosť nemusí prijímať do zamestnania vodičov taxislužby a nevykonáva kontrolu ani nemá rozhodujúci vplyv na podmienky poskytovania dopravných služieb vodičmi taxislužby. Na rozdiel od iných podobných služieb, ako je Uber, služba poskytovaná spoločnosťou Star Taxi App sa začlenila k už existujúcej a organizovanej službe dopravy prostredníctvom taxislužby. Úloha spoločnosti Star Taxi App sa obmedzuje na úlohu externého poskytovateľa doplnkovej služby, ktorá je užitočná, ale nie podstatná pre efektívnosť hlavnej služby, ktorou je dopravná služba.

Ďalej generálny advokát analyzuje rozhodnutie č. 626/2017 so zreteľom na právo Únie.

Smernica o elektronickom obchode zakazuje členským štátom podriadiť začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služby informačnej spoločnosti predchádzajúcemu povoleniu alebo akejkoľvek inej požiadavke, ktorá má rovnaký účinok. Generálny advokát však uvádza, že tento zákaz sa netýka režimov udeľovania povolení, ktoré nie sú špecificky a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti, ako je to v tomto prípade.

Toto konštatovanie však podlieha podmienke, že služby spadajúce pod existujúci režim udeľovania povolení, ktoré nie sú poskytované elektronicky, a služby informačnej spoločnosti, na ktoré sa rozširuje tento režim, sú z ekonomického hľadiska skutočne rovnocenné.

Smernica o službách4 za určitých podmienok členským štátom umožňuje podriadiť prístup k činnosti v oblasti služieb takémuto režimu. Takýmito podmienkami sú nediskriminačná povaha režimu, odôvodnenie jeho existencie naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a neexistencia menej obmedzujúcich opatrení umožňujúcich dosiahnutie toho istého cieľa. V tejto súvislosti sa generálny advokát domnieva, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či existujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú režim udeľovania povolení na prevádzkovanie služby taxi „dispečingu“.

Generálny advokát však spresňuje, že režim udeľovania povolení sa nezakladá na kritériách odôvodnených naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, pokiaľ udelenie povolenia podlieha požiadavkám technologicky neprispôsobeným službe, ktorú zamýšľa poskytovať žiadateľ.

Generálny advokát dospel po prvé k záveru, že službu spočívajúcu v priamom skontaktovaní zákazníkov a vodičov taxislužby pomocou elektronickej aplikácie treba považovať za službu informačnej spoločnosti, pokiaľ táto služba nie je neoddeliteľne spätá s dopravnou službou poskytovanou taxislužbou, a teda sa nepovažuje za neoddeliteľnú súčasť tejto služby.

Ďalej dospel k záveru, že smernica o elektronickom obchode nebráni tomu, aby sa na poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti uplatnil režim udeľovania povolení uplatniteľný na poskytovateľov ekonomicky rovnocenných služieb, ktoré nepredstavujú služby informačnej spoločnosti.

Napokon uvádza, že smernica o službách bráni uplatneniu takéhoto režimu udeľovania povolení, pokiaľ nespĺňa kritériá stanovené v tomto predpise, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

[1] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 – 16; Mim. vyd. 13/025, s. 399).
[2] Články 3 a 4 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 – 16; Mim. vyd. 13/025, s. 399), články 9, 10 a 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 – 68), ako aj článok 56 ZFEÚ.
[3] Rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, bod 35, pozri tiež TK 136/17).
[4] Články 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 – 68).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 102/20
V Luxemburgu 10. septembra 2020
Návrhy generálneho advokáta vo veci C-62/19
Star Taxi App SRL/Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti
prin Primar General a Consiliul General al Municipiului Bucureşti