Poisťovne tvrdia, že povinné zmluvné poistenie nekryje náhradu nemajetkovej ujmy, a preto ju z tohto poistenia poškodeným nevyplácajú. Naproti tomu poškodení často v konaniach na súde označia ako povinného poisťovňu, v ktorej mal vinník dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.

Nemajetková ujma očami Súdneho dvora EÚ

Rozhodovacia prax súdov bola až do nedávna viac naklonená v prospech poisťovní a poškodeným nepriznávali voči poisťovni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súdy začali meniť svoju rozhodovaciu prax až pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013, vedenej pod sp. zn.: C‑22/12 (Haasová proti Petríkovi). Súdny dvor uviedol, že smernicu EÚ je potrebné „vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej“.

Poisťovne sa v nasledujúcich súdnych sporoch naďalej bránili povinnosti nahrádzať nemajetkovú ujmu z povinného zmluvného poistenia. Tvrdili, že v súlade s rozhodnutím vo veci Haasová slovenská vnútroštátna právna úprava rozlišuje medzi škodou a ujmou. Podľa názoru poisťovní je z povinného zmluvného poistenia hradená len škoda spôsobená pri dopravnej nehode motorovým vozidlom, pričom ujma nie je súčasťou poistenia.

Ústavnoprávny pohľad

V prospech pasívnej vecnej legitimácie poisťovne sa vyslovil aj Ústavný súd SR, ktorý uznesením zo dňa 11.10.2016, sp. zn.: III. ÚS 666/2016 odmietol sťažnosť poisťovne. Poisťovňa namietala porušenie jej základných práv a slobôd, najmä práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu.

Ústavný súd konštatoval, že pri výklade významu slova „škoda“ je potrebné skúmať nie len úmysel slovenského zákonodarcu, ale dôležitým je aj skúmanie úmyslu úniového zákonodarcu. Ústavný súd zdôraznil povinnosť súdov uplatňovať v rozhodovacej praxi eurokonformný výklad zákonov. Ústavný súd sa stotožnil so súdmi nižšej inštancie, ktoré uplatnili extenzívny výklad pojmu „škoda“ tak, že do tohto pojmu subsumovali aj nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pri dopravnej nehode.

K interpretácii poisťovne, že vnútroštátne právo náhradu nemajetkovej ujmy zo zodpovednosti poisteného za škodu neupravuje, Ústavný súd vyslovil názor, že ide o argumentáciu, ktorá je účelová a márna.

Ústavný súd sa stotožnil so závermi súdov nižšej inštancie, že pre uplatnenie extenzívneho výkladu pojmu „škoda“ je potrebné skúmať, či taký výklad nebude viesť k aplikácii práva contra legem. Keďže ani Ústavný súd nepovažuje tento extenzívny výklad pojmu škoda za prejav svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti, sťažnosť poisťovne odmietol.

Do tretice všetko dobré, alebo už aj Najvyšší súd pristúpil k eurokonformnému výkladu zákona

Keďže poisťovne naďalej odmietajú vyplácať z povinného zmluvného poistenia nemajetkovú ujmu, vznikajú ďalšie súdne spory. V ostatnej dobe jeden z týchto sporov riešil aj Najvyšší súd SR, ktorého rozhodnutie bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2018 ako judikát č. R 61/2018.

Najvyšší súd SR v predmetnom judikáte riešil pasívnu vecnú legitimáciu poisťovne. Najvyšší súd SR jasne a presvedčivo judikoval, že „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“

Najvyšší súd SR je toho názoru, že pojem škoda, ako ho používa zákon o povinnom zmluvnom poistení treba vykladať extenzívne tak, že tento zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorá patrí pozostalým obete dopravnej nehody a preto zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne musí byť predmetom poistného krytia z povinného zmluvného poistenia.

V zmysle vyššie citovaného judikátu Najvyššieho súdu R 61/2018 preto bude na ochranu práv poškodených svedčiť pasívna vecná legitimácia aj poisťovniam, v ktorých majú škodcovia (vinníci dopravných nehôd, ktorými bolo neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv poškodených) uzatvorené povinné zmluvné poistenie. „Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp. výklad vychádzajúci výlučne z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná.“ (viď bod 13 odôvodnenia).

Povinným na nahradenie nemajetkovej ujmy preto bude, okrem pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných práv poškodených, aj poisťovňa, s ktorou mal tento vinník uzatvorené povinné zmluvné poistenie na vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.

Záver

V zmysle najnovšej judikatúry je možné pozorovať, že súdy začínajú vykladať pojem „škoda“ používaný v slovenskom právnom poriadku extenzívne, uplatňujúc eurokonformný výklad právnych predpisov. Pasívna vecná legitimácia v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy svedčí aj poisťovniam. Ak chce žalobca, ako subjekt do ktorého osobnostných práv bolo dopravnou nehodou zasiahnuté, zvýšiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky na nemajetkovú ujmu, má možnosť žalovať v konaní poisťovňu. Súd v takom prípade zaviaže na plnenie poisťovňu, ktorá v rámci povinného zmluvného poistenia poistila vozidlo, ktorým vinník dopravnej nehody nepriaznivo zasiahol do osobnostných práv žalobcu.

Mgr. Jana Alušíková,