V auguste 2013 vozidlo, ktoré už nebolo v premávke viac ako 24 hodín, sa zaparkované v garáži budovy vznietilo a spôsobilo škodu. Príčinou požiaru bol elektrický skrat v tomto vozidle. Majiteľ vozidla uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel s poistnou spoločnosťou Línea Directa Aseguradora, S.A. (ďalej len „Línea Directa“). Budova bola poistená v Segurcaixa, Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros (ďalej len „Segurcaixa“) a spoločnosť, ktorá bola jej majiteľom, bola odškodnená do výšky 44 704,34 eura z dôvodu náhrady škôd spôsobených na budove požiarom vozidla.

V marci 2014 spoločnosť Segurcaixa podala proti spoločnosti Línea Directa žalobu, aby bolo tejto spoločnosti uložené nahradiť jej vyplatenú náhradu škody z dôvodu, že príčinou poistnej udalosti bola prevádzková udalosť, na ktorú sa vzťahuje poistenie vozidla. Žaloba spoločnosti Segurcaixa bola na prvostupňovom súde zamietnutá, ale v rámci odvolacieho konania bolo spoločnosti Línea Directa uložené vyplatiť požadovanú náhradu škody spoločnosti Segurcaixa, keďže príslušný súd zastával názor, že „prevádzkovú udalosť“ v zmysle španielskeho práva „predstavuje situácia, v ktorej vozidlo dočasne zaparkované v súkromnej garáži začalo horieť, ak k tomuto požiaru došlo z príčin majúcich pôvod vo vozidle a bez zásahu tretích osôb“.

Línea Directa podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko). Tento súd, keďže mal pochybnosti o výklade, ktorý treba dať pojmu „prevádzka vozidiel“ uvedenému v smernici o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel[1], rozhodol položiť otázky Súdnemu dvoru.

Svojím rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor rozhodol, že pojem „prevádzka vozidiel“ sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa vznietilo vozidlo zaparkované v súkromnej garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.

Súdny dvor na úvod pripomína, že pojem „prevádzka vozidiel“ predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorého výklad nemôže byť ponechaný na posúdenie každého členského štátu. Zdôrazňuje tiež, že normotvorca Únie sústavne sledoval a posilňoval cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených týmito vozidlami.

Súdny dvor poznamenáva, že podľa jeho judikatúry[2] pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý uvádza smernica, nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou, najmä akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku.

Na jednej strane skutočnosť, že vozidlo zúčastnené na nehode v okamihu, keď došlo k nehode, stálo, nevylučuje sama osebe, aby používanie tohto vozidla v tomto okamihu mohlo patriť do jeho funkcie dopravného prostriedku. Na druhej strane žiadne ustanovenie smernice neobmedzuje rozsah povinnosti poistenia a ochrany, ktorú poškodeným účastníkom nehôd spôsobených motorovými vozidlami má táto povinnosť poskytovať, na prípady používania takýchto vozidiel na určitých terénoch alebo na určitých komunikáciách.

Súdny dvor z toho vyvodzuje, že rozsah pojmu „prevádzka vozidiel“ v zmysle smernice nezávisí od charakteristiky povrchu, na ktorom sa vozidlo používa, a už vôbec nie od okolnosti, že dotknuté vozidlo sa v čase nehody nepohybuje a nachádza sa na parkovisku. Za týchto okolností Súdny dvor zastáva názor, že parkovanie a obdobia, keď vozidlo stojí bez pohybu, sú prirodzené a potrebné etapy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jeho používania ako dopravného prostriedku. Vozidlo sa teda používa v súlade so svojou funkciou dopravného prostriedku v zásade aj počas jeho parkovania medzi dvoma jazdami.

V danom prípade Súdny dvor zastáva názor, že parkovanie vozidla v súkromnej garáži predstavuje jeho používanie, ktoré je v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku. Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že toto vozidlo bolo viac ako 24 hodín zaparkované v garáži, keďže zaparkovanie vozidla predpokladá, že toto vozidlo niekedy počas dlhého obdobia zostane odstavené až do jeho ďalšej jazdy.

Pokiaľ ide o okolnosť, že predmetná nehoda vyplýva z požiaru zapríčineného elektrickým skratom vo vozidle, Súdny dvor konštatuje, že keďže toto vozidlo, ktoré spôsobilo túto nehodu, zodpovedá definícii „vozidla“ v zmysle smernice, medzi súčiastkami uvedeného vozidla netreba odlíšiť tú, ktorá bola príčinou škodovej udalosti, ani určiť funkciu, ktorú táto súčiastka zabezpečuje.

____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11).
[2] Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro (C-334/16), a z 15. novembra 2018, BTA Baltic Insurance Company (C-648/17).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 80/19 V Luxemburgu 20. júna 2019
Rozsudok vo veci C-100/18 Línea Directa Aseguradora, S.A./Segurcaixa, Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.