­­Ako vznikajú populárne obrázky vytvorené prostredníctvom AI?

Alfou a omegou kreovania obrázkov je generátor obrázkov, ktorý je komplexným nástrojom využívajúcim algoritmus AI. Ten dokáže vytvoriť vizualizáciu na základe dát, nie len z dostupných obrázkov, ale i textového opisu či zadaného podnetu. Neurónové siete tak dokážu prostredníctvom strojového učenia vytvoriť (nie len) obrázok vysokej kvality. [1] Generatívna AI na základe uvedeného na svoje „trénovanie“ potrebuje množstvo dát, ktoré sú predpokladom jej umeleckej činnosti. Časť spoločnosti preto ostáva znepokojená pri otázke, aké sú zdroje, ktoré AI využíva, resp. ako sa k nim dostala. Potvrdilo sa, že AI ťaží podklady pre svoje výtvory z diel dostupných na internete, ktoré sú však pod ochranou autorského práva. Autori diel dospeli k záveru, že chatboty (napr. najznámejší Chat GPT od spoločnosti OpenAI) neoprávnene kopírujú diela s cieľom trénovania systémov umelej inteligencie, čo v konečnom dôsledku predstavuje neoprávnený zásah do autorského práva.[2]

Zásah do autorských práv v praxi

Jedným z mnohých prípadov je prípad, v ktorom rozhodoval okresný súd Northern District of California,  Andersen v. Stability Copyright Complaint, hromadná žaloba troch umelkýň Sarah Andersen, Kelly McKernan a Karly Ortiz proti Stability AI, Inc. a Stability AI, Ltd., tvorcov softvérového programu Stable Diffusion.  Tento program podľa žalobkýň získal kópie množstva dát v podobe obrázkov chránených autorským právom bez predchádzajúceho povolenia tvorcov. Účelom získavania obrázkov AI platforiem je väčšinou trénovanie umelej inteligencie.  Žalobkyne tvrdili, že v mene ostatných umelcov podávajú žalobu proti spoločnosti Stability AI, Inc., ktorá trénuje AI na autorských diela­ch žalobcov, čím priamo porušuje zákon o digitálnych právach (anglicky: Digital Millennium Copyright Act, ďalej len „DMCA“), rovnako ako zákonné a spoločenské právo na publicitu či nekalú súťaž.[3]

Súd sa v predmetnej veci zaoberal okrem iného aj porušením autorského práva z pohľadu DMCA, kde skúmal či niektorý zo žalovaných zámerne odstránil informácie o správe autorských práv (CMI)[4] z diel žalobcov, čím by vedome spôsobil, umožnil, uľahčil alebo zakryl porušenie autorských práv. Žalobcovia však v tomto prípade nedokázali správne identifikovať svoje CMI, ktoré sa domnievali, že boli odstránené.[5] ­

V tomto prípade však súd vyhodnotil, že rozsah žaloby je opodstatnený iba v časti niektorých nárokov vyplývajúcich z diel pani Andersen, nakoľko tá nezaregistrovala všetky diela na Americkom úrade pre autorské práva (The U.S. Copyright Office), a taktiež preto, že nedokázala priamo určiť, ktoré konkrétne diela boli využité pre trénovanie softwarového programu Stable Diffusion. Súd zaujal stanovisko, v ktorom tvrdí, že v štádiu podania žaloby postačovalo preukázanie výsledkov vyhľadávania mena pani Andersen na webovej stránke https://haveibeentrained.com/, ktorá dokáže žiadateľom analyzovať dostupné dáta trénovania AI, a teda preukázať či boli diela hľadaných autorov využité na trénovanie AI. Súd konštatoval, že všetky diela pani Andersen, ktoré boli zaregistrované na Americkom úrade pre autorské práva, a boli online, boli využité ako materiál pre tréning dátových súborov AI.[6]

Trénovanie AI v podmienkach SR

Na území Slovenskej republiky v podobných prípadoch prichádza do úvahy aplikácia zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v platnom znení (ďalej len „AZ“), ktorý po transponovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právnom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „Smernica“) zavádza tzv. výnimku použitia diela pri čerpaní údajov. Podľa čl. 4 Smernice, o výnimku ide „pokiaľ ide o rozmnožovanie a extrakciu zákonne dostupných diel a iných predmetov ochrany na účely vyťažovania textov a dát.“ [7] Medzi odborníkmi prevláda názor, že za splnených podmienok výnimku možno aplikovať taktiež na abstrahovanie textov a dát na účely strojového učenia (trénovania AI). Existujú však aj názory, ktoré sa opierajú o myšlienku nepresného výkladu tohto ustanovenia.[8]

Nejasnosť týchto rozporov po novom čiastočne rieši Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (Akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty únie (ďalej len „AIA“), ktoré vo svojich ustanoveniach odkazuje aj na, už spomenutú, Smernicu. AIA totižto potvrdzuje, že výnimka použitia diela sa uplatňuje aj pri čerpaní údajov, čo znamená, že zákonodarca vníma trénovanie AI na základe dostupných dát (diel autorov) legálne. Podľa recitálu 105 AIA: „Techniky hĺbkovej analýzy textov a údajov sa môžu v tejto súvislosti vo veľkej miere používať na vyhľadávanie a analýzu takéhoto obsahu, ktorý môže byť chránený autorským právom a s ním súvisiacimi právami. Akékoľvek použitie obsahu chráneného autorským právom si vyžaduje povolenie príslušného nositeľa práv, pokiaľ sa neuplatňujú príslušné výnimky a obmedzenia autorského práva. Smernicou (EÚ) 2019/790 sa zaviedli výnimky a obmedzenia, ktoré za určitých podmienok umožňujú rozmnožovanie a extrakciu diel alebo iných predmetov ochrany na účely hĺbkovej analýzy textov a údajov.“ [9] Podľa AIA a jej nových pravidiel sa však autor môže voči takémuto postupu brániť a rozhodnúť sa vyhradiť svoje práva na svoje diela alebo iné predmety ochrany. Ak by prevádzkovatelia AI modelov napriek výhrade práv chceli získať prístup k dielam, budú musieť získať dodatočné povolenie nositeľov práv (autorov diel).[10] Prípady, kedy možno nakladať s dielom bez súhlasu autora upravuje AZ vo všeobecných ustanoveniach o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv v štvrtej hlave AZ. Ide predovšetkým o (i) použitie diela na účely slobody prejavu a práva na informácie, (ii) použitie diela na sociálne, vzdelávacie, vedecké, kultúrne, úradné a iné účely, (iii) použitie diela s minimálnym hospodárskym významom, (iv) použitie diela na propagáciu výstavy a dražby umeleckého diela.[11]

Trénovanie AI v podmienkach USA

V podmienkach USA na situáciu možno nazerať cez tzv. doktrínu fair use, upravenú zákonom o autorských právach USA. Doktrína fair use taktiež umožňuje v niektorých prípadoch využiť časti diela bez súhlasu autora, ktoré sú obmedzené. Doktrína fair use je častokrát diskutovanou témou, nakoľko prináša značnú výhodu spoločnostiam prevádzkujúcim AI bez finančnej kompenzácie autorom diel.

Americký úrad pre autorské práva poukazuje na aplikáciu doktríny fair use na príklade zdieľania hračky medzi dvoma deťmi - súrodencami v jednej domácnosti. Rodičia sa pre pokoj v domácnosti rozhodnú vyhradiť čas strávený s hračkou najprv jednému, potom druhému dieťaťu za účelom dosiahnutia benefitu pre oboch súrodencov. Americký úrad pre autorské práva vysvetľuje tento princíp aj na zdieľaní autorských práv. Pointu férového využitia kladie Americký úrad pre autorské práva na limitáciu autorských práv autorov za účelom zdržania sa kopírovania ich práce. Limitácia podľa Amerického úradu pre autorské práva v tejto súvislosti spočíva v myšlienke „nechať sa s hračkou hrať aj ostatných“ za účelom verejného blaha, teda nechať AI využívať takéto diela bez kompenzácie určenej autorom. Avšak, Americký úrad pre autorské práva situáciu autorov nezovšeobecňuje, naopak, uvádza určité okolnosti, na základe ktorých je podľa doktríny fair use autorské práva autorov možné obmedzovať. Ide o kritiku, komentáre, spravodajstvo, študijné účely, štipendium a výskum.[12] Práve na princípy doktríny fair use sa odvolávajú pri zbieraní dát a trénovaní AI aj vývojári systémov AI.[13]

Záver

Otázka morálnosti trénovania AI vo vzťahu čerpania inšpirácie z autorských diel ostáva aspoň na teraz nezodpovedaná. Zahraničná prax poukazuje na stále pretrvávajúcu krivdu voči autorom diel v súvislosti s poskytovaním ich diel pre trénovanie AI bez finančnej odmeny, či akejkoľvek inej kompenzácie. Napriek tomu, že európske legislatívne dokumenty budú v nasledovných rokoch neustále naberať na precíznosti, čo pravdepodobne vrhne nový pohľad aj na načrtnutý problém, stále možno predpokladať problém nedostatočnej spravodlivosti v podobe odškodnenia, prípadne kompenzácie za využívania diel autorov aj na území Európskej únie, a teda aj Slovenska.