Premlčacia lehota uplatniteľná na žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže môže začať plynúť až po skončení tohto porušenia a po tom, čo sa poškodená osoba dozvedela o tom, že dotknuté konanie predstavuje takéto porušenie. Okamih získania tejto vedomosti sa spravidla zhoduje s okamihom zverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje takéto porušenie, v Úradnom vestníku Európskej únie. Právo Únie tiež vyžaduje spočívanie alebo prerušenie plynutia premlčacej lehoty počas trvania vyšetrovania vedeného Komisiou. Okrem toho od nadobudnutia účinnosti smernice v tejto oblasti sa takéto spočívanie alebo prerušenie môže skončiť najskôr jeden rok potom, ako sa rozhodnutie týkajúce sa porušenia stalo konečným.

Česká spoločnosť Heureka prevádzkuje portál na porovnávanie predajných cien. Tvrdí, že vyhľadávač spoločnosti Google na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania systematicky zvýhodňoval svoj vlastný porovnávač cien. V dôsledku toho mal portál spoločnosti Heureka menšiu návštevnosť. Heureka sa preto domnieva, že jej Google spôsobila škodu, a v tejto súvislosti sa odvoláva na rozhodnutie1 Európskej komisie (zatiaľ nie konečné), v ktorom sa konštatuje, že Google zneužila dominantné postavenie.

Český súd, ktorý prejednáva žalobu o náhradu škody podanú spoločnosťou Heureka, si kladie otázku, či je predchádzajúca premlčacia lehota podľa českého práva, ktorá sa na túto žalobu stále uplatňuje, zlučiteľná s právom Únie.2 Táto trojročná lehota začína pre každú čiastkovú škodu plynúť od okamihu, keď sa poškodená osoba dozvedela o tom, že jej vznikla takáto škoda, a o totožnosti porušiteľa. Naopak, vnútroštátna právna úprava nevyžaduje na začatie plynutia premlčacej lehoty vedomosť o tom, že predmetné konanie predstavuje porušenie, ani to, aby porušenie skončilo. Nestanovuje ani to, že uvedená lehota musí spočívať alebo sa prerušiť počas vyšetrovania vedeného Komisiou až do jedného roka odo dňa, keď sa rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje toto porušenie, stane konečným.

Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že právo Únie bráni českej právnej úprave uplatniteľnej až do oneskoreného prebratia smernice 2014/104. Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že aj pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice právo Únie3 vyžadovalo, aby na začatie plynutia premlčacej lehoty došlo k ukončeniu porušovania práva hospodárskej súťaže a aby sa poškodená osoba dozvedela o informáciách nevyhnutných na podanie žaloby o náhradu škody, najmä o tom, že dotknuté konanie predstavuje takéto porušenie. Tieto dve podmienky sú nevyhnutné na to, aby poškodená osoba mohla účinne uplatniť svoje právo domáhať sa úplnej náhrady škody, ktorú utrpela v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže.

Súdny dvor uviedol, že v zásade sa vedomosť o skutočnostiach nevyhnutných na podanie žaloby zhoduje s dátumom zverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie, v úradnom vestníku, bez ohľadu na skutočnosť, že toto rozhodnutie ešte nie je konečné. Okrem toho sa poškodená osoba môže na podporu svojej žaloby o náhradu škody opierať o takéto rozhodnutie, ktoré nie je konečné.

V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že právo Únie tiež vyžaduje, aby mohlo plynutie premlčacej lehoty spočívať alebo byť prerušené počas vyšetrovania vedeného Komisiou, aby sa zabránilo uplynutiu premlčacej lehoty ešte pred skončením tohto vyšetrovania. Vzhľadom na to, že pre poškodenú osobu býva vo všeobecnosti ťažké preukázať porušenie práva hospodárskej súťaže bez rozhodnutia Komisie alebo vnútroštátneho orgánu, musí mať možnosť počkať na výsledok takéhoto vyšetrovania, aby sa prípadne mohla na takéto rozhodnutie odvolávať v rámci následnej žaloby o náhradu škody.

Okrem toho smernica 2014/104 teraz stanovuje, že plynutie premlčacej lehoty musí spočívať najmenej po dobu jedného roka odo dňa, keď sa rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje dotknuté porušenie, stalo konečným.

Súdny dvor teda dospel k záveru, že predchádzajúca česká úprava premlčania je nezlučiteľná s právom Únie. Prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie práva domáhať sa náhrady škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Rozhodnutie C(2017) 4444 final v konaní podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.39740 – Google Search [Shopping]) (pozri tiež tlačové komuniké Komisie IP/17/1784). Rozsudkom z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Commission (Google Shopping), T-612/17 (pozri tiež tlačové komuniké č. 197/21), Všeobecný súd v podstatnej časti zamietol žalobu podanú spoločnosťami Google a Alphabet proti rozhodnutiu C(2017) 4444 final. Súdny dvor stále rozhoduje o odvolaní proti tomuto rozsudku Všeobecného súdu (pozri vec C-48/22 P).
[2]Najmä článok 102 ZFEÚ alebo článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie.
[3]Konkrétne článok 102 ZFEÚ a zásada efektivity.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 69/24
V Luxemburgu 18. apríla 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-605/21 | Heureka Group (Online porovnávače cien)