Porušenie práva na osobnú slobodu
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyplýva, že každé pozbavenie slobody musí byť zákonné, t. j. musí byť vykonané v súlade s konaním ustanoveným zákonom. Každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli.
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu v I. polroku tohto roku bolo aj rozhodovanie o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietali porušenie práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 ústavy Slovenskej republiky alebo čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Ústavný súd v I. polroku 2014 vyslovil porušenie práva podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v 5 nálezoch. Tri nálezy ústavného súdu v sledovanom období sa vzťahujú k trom sťažnostiam od sťažovateľa V. Y., o ktorom slovenské médiá dlhodobo hovorili ako o údajnom bossovi ukrajinskej mafie na Slovensku.
Tento sťažovateľ bol vzatý do väzby, pretože bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu vraždy formou účastníctva ako organizátor. Sťažovateľ vo svojich sťažnostiach namietal rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zamietnuté jeho žiadosti o prepustenie z väzby.
Krajský súd v Trnave vo svojich rozhodnutiach neuviedol nové skutočnosti dostatočne odôvodňujúce ďalšie predlžovanie väzby tohto sťažovateľa, ktorý v nej strávil viac ako 10 rokoch väzby vo viacerých súbežne či následne vedených konaniach. Po prepustení z väzby bol následne vyhostený na Ukrajinu.
„Ústavný súd v prípade namietaného porušenia čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a slobodách. ESĽP považuje závažnosť obvinenia a s tým súvisiacu hrozbu vysokého trestu za relevantný faktor pri posudzovaní nebezpečenstva úteku alebo pokračovania v trestnej činnosti. Súčasne však zdôrazňuje, že závažnosť obvinenia sama osebe nemôže ospravedlňovať dlhú dobu väzby,“ podčiarkla predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Zdroj: Ústavný súd Slovenskej republiky.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk