Základné pojmy porušenia a samotnú všeobecnú časť obsahuje § 17 OBZ, ktorý definuje toho, kto vlastní obchodné tajomstvo, ako majiteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1. Taktiež aj opačnú stranu, teda rušiteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. Majiteľ obchodného tajomstva, ktorý prevádzkuje podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, a to najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

Pod porušením obchodného tajomstva rozumieme také konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži, a o ktorom sa dozvedel tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, modelov, vzorov, návodov, výkresov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, alebo vlastným či cudzím konaním priečiacim sa zákonu. K naplneniu skutkovej podstaty porušenia tajomstva netreba preukazovať účel, prečo osoba prezradila tajomstvo, či išlo o bezodplatné, alebo odplatné vyzradenie, ani zavinenie. Nemusí dôjsť ani k prospechu z prezradenia. Hlavný je objektívny výsledok (porušenie obchodného tajomstva)[1]. Dokonca Ústavný súd vydal rozhodnutie vo veci, kde rozhodol, že „pre postih podľa § 51 Obch. zák. nie je ani podmienkou, aby v súťaži bolo obchodné tajomstvo skutočne využité alebo aby vôbec bolo získané za účelom využitia“.[2] Potenciálnym rušiteľom obchodného tajomstva môže byť aj štát či orgán verejnej správy. Rušiteľ obchodného tajomstva môže byť fyzická alebo právnická osoba. Právnická osoba môže byť rušiteľom v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú prebrala na seba, alebo ak obchodné tajomstvo poruší alebo ohrozí zamestnanec či člen štatutárneho orgánu.[3]

Porušiť obchodné tajomstvo možno viacerými spôsobmi, a teda rozdelili sme tieto spôsoby do troch kategórií.

Prvá kategória je neoprávnené získanie obchodného tajomstva, pričom ide o samotný proces získania informácie tvoriacej tajomstvo alebo prostriedku, ktorý tajomstvo obsahuje. Nejde však automaticky o jeho ekonomické využitie. Obchodný zákonník túto skutočnosť definuje ako získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku spočívajúce v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo rozmnožovanie. Takto však môže byť kvalifikované len aktívne, úmyselné konanie neoprávnenej osoby, ktorej cieľom je získať prístup k obchodnému tajomstvu, pričom k samotnému získaniu prístupu k obchodnému tajomstvu musí aj fakticky dôjsť.[4]

Druhá kategória je neoprávnené využitie obchodného tajomstva, pod ktorým sa rozumie jeho použitie v ekonomickom procese porušiteľa, napr. výroba produktov alebo služieb, ich distribuovanie a pod. Ustanovenie obchodného zákonníka[5] hovorí o využití tajomstva ako o jeho využití bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto získal obchodné tajomstvo neoprávnene, porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva alebo porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva. Nejde teda o kumulatívne splnenie podmienok vymenovaných týmto ustanovením. Neoprávnené využitie obchodného tajomstva môže nastať aj za predpokladu, že užívateľ tajomstva získal tajomstvo oprávnene na základe zmluvy s majiteľom, no tajomstvo využíva v rozpore so zmluvou.

Tretia a zároveň posledná kategória hovorí o neoprávnenom sprístupnení obchodného tajomstva. V tomto prípade ide o oboznámenie tretích strán s obchodným tajomstvom alebo umožnenie im, aby ho získali. Deje sa to bez povolenia majiteľa alebo právneho predpisu.

Neoprávnený zásah do obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ktorá v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala. Ustanovenie § 51 neustanovuje len aktívne porušenie obchodného tajomstva, ale aj pasívne. Ide o prípad, keď oprávnená osoba neoprávnene uschovala podklady obsahujúce obchodné tajomstvo, a tým umožnila tretej osobe prístup k týmto podkladom.[6] Pričom aktívne či pasívne porušenie obchodného tajomstva nevyžaduje úmysel, stačí nedbanlivostné porušenie.

Na druhej strane však môže ísť aj o oprávnený zásah, a to v prípade, ak obchodné tajomstvo využije osoba so súhlasom majiteľa alebo ak bude nasledovať zákonom povolený spôsob, zákonná licencia[7]. V takomto prípade by išlo o oprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie tajomstva. Rozlišujeme medzi dvoma kategóriami zákonných licencií, ktorými sú spätné inžinierstvo, teda demontáž produktu, ktorý bol uvedený na trh, skúmanie výrobku či testovanie výrobku, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva, alebo pôjde o právne dôvody, ktoré sledujú vyšší záujem ako ochrana obchodného tajomstva. Ide najmä o dôvody verejnoprávneho charakteru, napr. slobodný prístup k informáciám zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo v súvislosti s odhalením protiprávneho konania či inej protiprávnej činnosti za predpokladu, že odporca konal na účely ochrany všeobecného verejného záujmu (tzv. whistleblower/oznamovateľ protispoločenskej činnosti).[8] Zákon a Smernica[9] taktiež uvádzajú aj oprávnené získanie vytvorením či nezávislým objavom, alebo iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb, alebo nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok či právo Európskej únie, výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ako sa stanovuje v charte, vrátane dodržiavania slobody a plurality médií.

Martin Harbaľ,
právny asistent

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

KUBINEC, M., 2018. Obchodné tajomstvo v zrkadle zmien obchodného zákonníka. In Zborník           z III. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie Banskobystrické zámocké dni práva     na tému „Identifikácia únosnej miery autonómie právnych odvetví a súčasnej potreby     ich synergie“. Banská Bystrica: Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v      Banskej Bystrici. Právnická fakulta UMB. s. 148. ISBN 978-80-557-1405-9.

MUNKOVÁ, J. Právo proti nekalé soutěži. Komentář. 3. vydání. Praha : C. H. Beck, 2008, s.           101 ISBN 978-80-7179-543-8.

OVEČKOVÁ, O., CSACH, K.: Obchodné právo 1. Všeobecná časť a súťažné právo. Bratislava       : Wolters Kluwer s. r. o., 2019, s. 152 ISBN 978-80-571-0176-5.

ŽITŇANSKÁ, L. – OVEČKOVÁ, O. a kolektív.: Obchodné právo. Obchodné spoločnosti. 1.            zväzok. 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, spol. s. r. o.,   2013, s. 530, ISBN 978-80-89635-05-4.

Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).