Spoločnosť Delta Center je nájomcom areálu s názvom „Pražská tržnice“. Jednotlivé predajné miesta na tejto tržnici dáva ďalej do podnájmu trhovníkom.

Výrobcovia a distribútori výrobkov chránených ochrannými známkami zistili, že na Pražskej tržnici sa predávajú napodobeniny ich výrobkov. Na českých súdoch sa preto domáhali toho, aby bola spoločnosti Delta Center uložená povinnosť ukončiť prenajímanie predajných miest v tejto tržnici osobám, ktoré sa takéhoto porušovania dopustili. Smernica o duševnom vlastníctve1 totiž majiteľom ochranných známok umožňuje podať žalobu proti sprostredkovateľom, ktorých služby využívajú tretie osoby na porušovanie práv z ochranných známok.

Majitelia ochranných známok sa domnievajú, že podobne ako prevádzkovatelia predaja v internetovom obchode, ktorých sa týkal rozsudok L’Oréal2, môže byť prevádzkovateľ reálnej tržnice na základe smernice súdom donútený, aby ukončil protiprávne konanie trhovníkov, ktorí porušujú práva z ochranných známok a prijal opatrenia na zamedzenie ďalšieho porušovania.

Nejvyšší soud (Česká republika), na ktorom prebieha konanie o dovolaní, sa obrátil na Súdny dvor s otázkou, či je skutočne možné nariadiť prevádzkovateľovi reálnej tržnice, aby ukončil protiprávne konanie trhovníkov, ktorí porušujú práva z ochranných známok a prijal opatrenia na zamedzenie ďalšieho porušovania.

Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor konštatoval, že subjekt, ktorý poskytuje tretím osobám službu spočívajúcu v prenájme alebo podnájme predajných miest na tržnici, vďaka čomu tam tieto tretie osoby predávajú falšovaný tovar, musí byť kvalifikovaný ako „sprostredkovateľ“ v zmysle smernice. Súdny dvor zdôraznil, že okolnosť, či sa poskytovanie predajných miest týka internetového obchodu alebo reálnej tržnice, nie je rozhodujúca, keďže pôsobnosť smernice sa neobmedzuje na elektronický obchod.

V dôsledku toho možno aj prevádzkovateľa reálnej tržnice donútiť, aby ukončil protiprávne konanie trhovníkov, ktorí porušujú práva z ochranných známok a prijal opatrenia na zamedzenie ďalšieho porušovania.

Súdny dvor tiež dospel k záveru, že podmienky, ktorým podlieha vydanie súdneho príkazu voči sprostredkovateľovi, ktorý poskytuje službu spočívajúcu v prenajímaní predajných miest na tržnici, sú totožné s podmienkami, ktoré platia v súvislosti so súdnymi príkazmi, ktoré môžu byť vydané voči sprostredkovateľom v internetovom obchode.

Tieto súdne príkazy preto musia byť nielen účinné a odradzujúce, ale aj nestranné a primerané. Nesmú teda byť nadmerne nákladné, ani nesmú vytvárať prekážky oprávnenému obchodu. Od sprostredkovateľa tiež nemožno vyžadovať, aby nad svojimi zákazníkmi vykonával všeobecný a permanentný dohľad. Naopak, sprostredkovateľ môže byť nútený prijať opatrenia, ktoré prispievajú k zamedzeniu ďalších porušení rovnakého druhu zo strany toho istého trhovníka. Okrem toho musia súdne príkazy zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi ochranou duševného vlastníctva a absenciou prekážok oprávneného obchodu.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 72/16 V Luxemburgu 7. júla 2016
Rozsudok vo veci C-494/15 Tommy Hilfiger Licensing LLC a i./Delta Center a.s.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk