SDEU tak odpovedal na otázku nemeckého Spolkového Súdneho Dvora (Bundesgerichtshof - BGH), ktorý sa na SDEU obrátil so žiadosťou o výklad smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

BGH sa zaujímal predovšetkým o to, či zmluvné podmienky v zmluvách o dodávke plynu uzatvorených s tzv. osobitnými odberateľmi, t.j. netarifnými odberateľmi, nepodliehajú ustanoveniam vyššie uvedenej smernice, ak doslovne preberajú zákonné ustanovenia vnútroštátneho práva. Išlo však o zákonné ustanovenia platné pre tarifných odberateľov.

V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že v zmysle uvedenej smernice: „zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné právne ustanovenia, nepodliehajú tejto smernici.“[1] Záväznými právnymi ustanoveniami sa pritom myslia aj ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami, ak si tieto nedohodnú inú úpravu.[2]

Východiskový spor

Vo východiskovom spore napadlo združenie spotrebiteľov Nordrhein – Westfallen zastupujúce 25 spotrebiteľov zmluvnú podmienku dodávateľa plynu, spoločnosti RWE, považujúc ju za nekalú. Podľa uvedenej zmluvnej podmienky bola spoločnosť RWE oprávnená jednostranne zmeniť dohodnutú cenu za dodávku plynu, za predpokladu, že to spotrebiteľom v dostatočnom predstihu oznámila. Spotrebitelia mali v prípade nesúhlasu možnosť zmluvu vypovedať. Išlo pritom o tzv. osobitných odberateľov, s ktorými boli zmluvy uzatvárané na základe zmluvnej voľnosti – na rozdiel od tzv. tarifných odberateľov, s ktorými mala RWE podľa vnútroštátnej úpravy povinnosť uzatvoriť zmluvy podľa platných taríf.
 
Vyššie uvedená zmluvná podmienka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP) odkazovala na vnútroštátnu úpravu, týkajúcu sa tarifných odberateľov.

V období od 1.1.2003 do 1.10.2005 došlo k takémuto jednostrannému zvýšeniu štyri krát. Združenie spotrebiteľov požadovalo pred vnútroštátnymi súdmi vrátenie celkovej sumy doplatkov.

Rozhodnutie SDEU

SDEU v tejto súvislosti vyzdvihol, že v zmysle smernice vnútroštátna úprava nepodlieha preskúmaniu z dôvodu existencie predpokladu, že zákonodarca našiel rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takýto predpoklad však možno aplikovať len na tú kategóriu zmlúv, na ktorú vnútroštátna úprava priamo odkazuje.

Pokiaľ sa ale zmluvné strany (inej kategórie) slobodne rozhodnú uplatniť takúto úpravu aj na svoju zmluvu v rámci ich zmluvnej voľnosti, nie je možné automaticky predpokladať vyváženosť práv a povinností zmluvných strán. Táto sa musí opätovne preskúmať, a preto takéto ustanovenie podlieha ustanoveniam vyššie uvedenej smernice. 

Druhá prejudiciálna otázka

BGH ďalej žiadal SDEU o názor, či zmluvné ustanovenie umožňujúce jednostranné zvýšenie cien bez uvedenia dôvodu spĺňa znaky jasnosti, zrozumiteľnosti a transparentnosti, pokiaľ je spotrebiteľ v primeranom predstihu informovaný a má možnosť z uvedeného dôvodu zmluvu vypovedať.

SDEU odpovedal, že odpoveď na túto otázku v zásade prináleží vnútroštátnemu súdu. Zároveň však poznamenáva, že „štandardná zmluvná podmienka, ktorá umožňuje takúto jednostrannú zmenu, musí spĺňať požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti stanovené v predmetných smerniciach.“[3]

Pokiaľ ide o informácie, ktoré treba poskytnúť spotrebiteľovi (dôvod a spôsob zmeny poplatkov a právo ukončiť zmluvu), nepostačuje len odkaz VOP na príslušný právny predpis. Spotrebiteľ musí byť skutočne informovaný aj o obsahu predmetných ustanovení.

„Nedostatok informácií pred uzavretím zmluvy v zásade nemožno nahradiť len tým, že spotrebitelia budú v priebehu realizácie zmluvy v dostatočnom predstihu informovaní o zmene poplatkov a o ich práve ukončiť zmluvu, ak s touto zmenou nesúhlasia.“[4]

Okrem toho je podľa názoru SDEU rozhodujúce, aby možnosť zmluvu ukončiť bola reálna. Uvedené súvisí najmä s možnosťami konkrétneho trhu, existujúcou konkurenciou, primeranosťou výpovednej lehoty a pod.

Stručne povedané, dodávatelia energií musia podľa názoru SDEU zvyšovanie cien spotrebiteľom lepšie odôvodňovať a podávať im transparentné informácie tak, aby spotrebiteľovi už pri uzatváraní zmluvy boli jasné dôvody a proces ohľadom zvyšovania cien. Okrem toho musia mať spotrebitelia reálnu, nielen fiktívnu možnosť takúto zmluvu v prípade zvýšenia cien vypovedať.

Obmedzenie časových účinkov rozsudku

Požiadavke nemeckej vlády a RWE na obmedzenie časových účinkov rozsudku SDEU nevyhovel. Vyššie uvedený výklad bude preto potrebné uplatniť nielen na budúce zmeny taríf, ale aj na všetky zmeny taríf od nadobudnutia účinnosti príslušných ustanovení práva EÚ, ktoré boli predmetom výkladu. Netreba však zabúdať na premlčanie, ktoré sa uplatní aj v týchto prípadoch.
 

JUDr. Zuzana Hnátová, LL.M,
advokátka

Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska ul. 3/a
811 08 Bratislava

Tel.: +421 2 32 78 64 - 11
Fax:  +421 2 32 78 64 - 41
e-mail: bratislava@dhplegal.com

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Článok1 ods. 2 smernice 93/13/EHS.
[2] Odôvodnenie smernice – bod 3.
[3] Bod 47 predmetného rozsudku.
[4] Bod 51 predmetného rozsudku.

Použité zdroje:
Rozsudok SDEU C-92/11 z 21.3.2013
Tlačové komuniké SDEU č. 36/13
 

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk