Čo je to peer-to-peer lending?

Peer to peer lending (ďalej len „P2P lending“) je možné definovať ako požičiavanie finančných prostriedkov priamo od ľudí za pomoci sprostredkovateľa a online platformy, prostredníctvom ktorej dochádza k sprostredkovaniu poskytnutia finančných prostriedkov medzi dlžníkom a investorom. Samotná podstata P2P lendingu je založená na skutočnosti, kde používatelia vďaka online platforme priamo medzi sebou uzatvárajú obchody.[1] V prípade P2P lendingu ide o formu požičiavania peňažných prostriedkov medzi subjektmi, bez ohľadu na ich právnu formu, s vylúčením úverovej inštitúcie (najčastejšie banky). Vďaka tomu sú založené na vzťahu rovný s rovným, čo má zabezpečiť výhody pre obe zúčastnené strany.[2]

Myšlienka P2P lendingu vychádza z crowdfundingu. Crowdfunding je spôsob alternatívneho a participatívneho financovania rôznych iniciatív (projektov), predovšetkým jednotlivcov a začínajúcich obchodných spoločností. Má podobu online kampaní a v praxi sa zameriava ako
na neziskové, tak aj na podnikateľské aktivity.[3] Svojou povahou ide o získavanie finančných prostriedkov od veľkej skupiny osôb (podporovateľov). Každý jeden z podporovateľov prispieva
na spomínaný účel pomerne malou čiastkou z celkovej hodnoty, ktorú plánuje majiteľ projektu vyzbierať. Vychádzajúc z tejto myšlienky, v prípade P2P lendingu vzniká vzťah medzi dlžníkom a viacerými jednotlivcami – investormi (veriteľmi). V rámci P2P lendingu tak vystupujú tri (3) odlišné subjekty, a to konkrétne:

1. dlžník,
2. investor, a
3. subjekt prevádzkujúci internetovú platformu.[4]

Nakoľko P2P lending vychádza z crowdfundingu, jeho podstata je založená na myšlienke získania požadovanej sumy peňažných prostriedkov cez získanie malých súm od veľkého množstva investorov, v porovnaní s klasickým úverovaním, kde celá suma (vo väčšine prípadov) pochádza priamo od jedného investora (veriteľa). Najznámejšou platformou, ktorá sprostredkúva pôžičky P2P spôsobom na Slovensku, je Žltý melón.[5]

Výhody a nevýhody P2P lendingu

Výhody P2P lendingu:

• lepšia miera návratnosti investície pre investorov spolu s relatívne nízkymi poplatkami pre dlžníkov;

• vnímanie toho, že P2P lending má väčšiu spoločenskú hodnotu ako konvenčné bankovníctvo;
• lepší prístup k úverom pre tých dlžníkov, ktorí nespĺňajú kritéria stanovené legislatívou
  na poskytnutie úverov;
• technické inovácie, ktoré majú potenciál zlepšiť kvalitu a rýchlosť poskytovania služieb dlžníkom i veriteľom.[6]

Nevýhody P2P lendingu:

• nedostatočná verifikácia informácií o dlžníkovi;
• nedostatočná úroveň posudzovania platobnej schopnosti dlžníka;
• odlišná miera právnej regulácie v jednotlivých štátoch, ktorá vytvára cezhraničné bariéry (spočívajúca napríklad v tom, že v niektorých štátoch EÚ sa na P2P vzťahy aplikuje ochrana spotrebiteľa);
• nespadá pod dohľad, ktorý v podmienkach SR vykonáva Národná banka Slovenska.[7]

Predstavuje využitie P2P lendingu aj nejaké riziká?

V tejto súvislosti je možné uviesť, že áno. Napriek tomu ale význam a využívanie P2P lendingu
v posledných rokoch čoraz viac narastá. Z možných rizík je namieste spomenúť nasledovné:

1. Slabšia ochrana spotrebiteľa. Tu je dôležité uviesť predovšetkým skutočnosť, že poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom P2P lendingu sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa tak vzťah medzi dlžníkom a investormi (veriteľmi) neriadi ustanoveniami spotrebiteľských zákonov, samotný Občiansky zákonník poskytuje klientom len minimálnu právnu ochranu.[8]

2. Nízka úroveň posudzovania platobnej schopnosti dlžníka. Keďže P2P lending využívajú predovšetkým tí dlžníci, ktorým banka odmietla poskytnúť úver (pôžičku), možno konštatovať, že aj samotní veritelia sa dostávajú do určitého rizika pri poskytovaní finančných prostriedkov, a to v tých prípadoch, ak sa preukáže, že dlžníci nebudú schopní riadne plniť svoje záväzky. Riziko na strane veriteľov (investorov) je možné vidieť predovšetkým v tom, že pri P2P lendingu neexistuje žiadna ochrana vkladov.[9] Z tohto dôvodu je preto oveľa náročnejšie prilákať do platformy P2P lendingu investorov než dlžníkov. Tieto riziká zo strany veriteľov (investorov) sú kompenzované aspoň vyššou mierou návratnosti požičaných finančných prostriedkov.[10]

3. Vyňatie spod pôsobnosti dohľadu Národnej banky Slovenska. Vzhľadom na to, že P2P lending ako jedna z foriem kolektívneho investovania nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska, taktiež so sebou prináša určité riziká. Ako uviedla aj samotná Národná banka Slovenska vo svojom oznámení,[11] účasť na takomto spôsobe požičiavania finančných prostriedkov prostredníctvom internetovej aukcie (online platformy) je konaním na vlastnú zodpovednosť zúčastnených subjektov. Z tohto dôvodu sa preto všetkým zúčastneným subjektom odporúča zvážiť možné riziká, ktoré sú spojené s účasťou na internetovej aukcii, akou P2P lending je. 

Aké zmluvné vzťahy vznikajú v procese poskytovania pôžičky pri P2P lendingu?

Pri poskytovaní pôžičiek P2P spôsobom vzniká viacero zmluvných vzťahov, ktoré sa odlišujú najmä v tom, aké subjekty daný zmluvný vzťah medzi sebou uzatvárajú. Konkrétne ide o nasledovné zmluvné vzťahy:

1. Rámcová zmluva o spolupráci. Pri uzatváraní rámcovej zmluvy dochádza k verifikácii (overeniu) zmluvných strán, s cieľom získať status dlžníka a investora. Svojou povahou ide o zmluvu, na ktorú je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na uzatváranie nepomenovaných (inominátnych) zmlúv.[12] Tu je taktiež nevyhnutné uviesť, že na rámcovú zmluvu sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide svojou povahou o zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, kde ako dodávateľ vystupuje prevádzkovateľ portálu a na druhej strane dlžník alebo investor ako spotrebiteľ.[13] Rámcová zmluva sa uzatvára medzi:

1. Prevádzkovateľom portálu a investorom.[14] Predmetom tejto rámcovej zmluvy je nielen využitie služieb internetového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k poskytnutiu finančných prostriedkov, ale aj úprava práv a povinností investora vo vzťahu k spoločnosti, ktorá prevádzkuje internetový portál.

2. Prevádzkovateľom portálu a dlžníkom.[15] Táto zmluva predstavuje právo dlžníka podieľať sa na aukcii pôžičiek, čo v praxi predstavuje umiestnenie jeho dopytu po pôžičke na internetovej platforme. Spoločnosť zabezpečuje správu dlžníkovho účtu a rovnako tak aj inkaso peňažných prostriedkov pre investora. Pri uzatváraní tejto zmluvy dlžník súhlasí s tým, že identita investora mu nebude známa a že v mene investora a na jeho účet bude konať v rámci zmluvy o pôžičke spoločnosť prevádzkujúca portál. Taktiež vyjadruje súhlas s tým, že všetky peňažné prostriedky, ktoré mu budú poskytnuté, nie sú vo vlastníctve spoločnosti, ale vo vlastníctve jednotlivých investorov.

2. Zmluva o pôžičke. Zluvu o pôžičke je možné uzatvoriť až v prípade, ak sa uzavrela zmluva o spolupráci[16] a zároveň ak úspešne prebehla verifikácia (overenie) subjektov zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke sa uzatvára medzi dlžníkom a investorom, pričom jej uzatváranie sa taktiež riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na špecifickú povahu poskytovania pôžičiek P2P spôsobom je možné konštatovať, že takto uzavretá zmluva o pôžičke je špecifická v počte zmluvných strán, a to z dôvodu, že na strane veriteľa (ako zmluvnej strany) vystupujú viacerí investori, v mene a na účet ktorých koná spoločnosť prevádzkujúca internetový portál sprostredkujúci pôžičky.[17] Ako aj v prípade rámcovej zmluvy, aj v prípade zmluvy o pôžičke vystupujú investori iba pod menom používateľa uvedenom na P2P platforme, pričom ich pravá identita nie je dlžníkovi známa. Svojou povahou je táto zmluva o pôžičke odplatnou zmluvou, ktorá obsahuje úrok. Výšku úroku vždy stanovuje subjekt prevádzkujúci internetový portál, a to ako vážený priemer úrokových sadzieb ponúknutých investormi.

Prečo je P2P lending vyňatý z pod pôsobnosti Národnej banky Slovenska?

Ako bolo vyššie uvedené, samotná zmluva o pôžičke, ktorá sa uzatvára medzi dlžníkom a investormi, svojou povahou nespĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy. Je to z toho dôvodu, že ani dlžník ani veriteľ v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).[18] Preto je v tomto prípade nemožné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách na zmluvu o pôžičke. Ak by v rámci P2P lendingu prišlo k poskytovaniu finančných prostriedkov medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom, takýto spôsob poskytovania finančných prostriedkov je vyňatý spod pôsobnosti Národnej banky Slovenska.

Na druhej strane, ak by investor v zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ a poskytoval by pôžičky v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, bolo by nevyhnutné mať na tento výkon činnosti povolenie od Národnej banky Slovenska. Tým by daný veriteľ (investor) spadal
pod dohliadané subjekty na finančnom trhu, nad ktorým by dohľad vykonávala Národná banka Slovenska.[19]

Tu je ale dôležité uviesť, že súčasná legislatíva danú problematiku nijako neupravuje. Ak by aj určitý subjekt poskytoval pôžičky v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, do úvahy prichádza použitie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Existujú v P2P lendingu zabezpečovacie inštitúty pri neplnení záväzku?

V zásade platí, že áno. V prípade uzatvárania rámcovej zmluvy medzi prevádzkovateľom portálu a investorom, spoločnosť prevádzkujúca internetovú platformu:

1. zabezpečuje vyhlásenie splatnosti pôžičky na základe rozhodnutia investora;
2. zabezpečuje inkaso zrážok zo mzdy od zamestnávateľa;
3. zodpovedá za správu a kontrolu splácania pôžičiek od jednotlivých dlžníkov;
4. zabezpečuje vymáhanie pohľadávky investora.[20]

V prípade uzatvárania rámcovej zmluvy medzi prevádzkovateľom portálu a dlžníkom, zmluva najčastejšie upravuje ako zabezpečovacie prostriedky zmenku a dohodu o vystavení blankozmenky,[21] prípadne dohodu o zrážkach zo mzdy.[22]

Čo ak sa prevádzkovateľ internetovej platformy dostane do problémov?

Tu je dôležité uviesť prípad, ak sa prevádzkovateľ internetovej platformy rozhodne ukončiť výkon svojej činnosti, a to z dôvodu nadmernej administratívy. Nakoľko pri poskytovaní pôžičky P2P spôsobom dlžníci nepoznajú identitu investora, v praxi môže nastať situácia, keď sa jeden investor podieľa na financovaní vysokého počtu pôžičiek.[23] To môže mať za následok reálne sťaženie administratívy už uzavretých zmlúv a rovnako tak aj reálne sťaženie prípadného vymáhania pohľadávky zo strany prevádzkovateľa internetovej platformy. 

Druhý prípad sa týka situácie, ak sa prevádzkovateľ obchodnej platformy dostane do finančných problémov. Vo všeobecnosti platí, že spoločnosti, ktoré sa v rámci svojho výkonu venujú finančným technológiám (akou je aj P2P lending), z hľadiska národnej legislatívy nemusia mať splnené požiadavky na plán ozdravenia a riešenia krízových situácií.[24] V praxi len málo z nich je členom akejkoľvek formy systému na ochranu svojich zákazníkov v prípade ich zlyhania. Avšak, online platformy, ktoré sprostredkúvajú kontakt medzi veriteľom a dlžníkom, si môžu vytvárať svoje vlastné fondy ochrany/garančné fondy, ktorých výplata ale nie je zákonom regulovaná.[25] V prípade potreby vymáhania pohľadávok ale online platformy sprostredkujúce vzťah medzi veriteľom a dlžníkom poskytujú potrebnú pomoc (ak sa veriteľ rozhodne ísť do vymáhania sám, online platforma mu na to poskytne všetky potrebné údaje).[26] Táto situácia predstavuje v praxi mnohé problémy a zároveň tak otvára možnosť zamyslieť sa nad tým, ako tento problém vyriešiť.

Má P2P lending vplyv na budúcnosť bankového sektora?

Nielen P2P lending, ale aj mnohé iné finančné technológie (ako napr. crowdfunding) zásadne ovplyvnili chápanie klasického bankového sprostredkovania. Môže za to predovšetkým nárast ich popularity. Ide o nové obchodné modely, ktoré majú za cieľ zlepšiť nielen rýchlosť, ale taktiež aj kvalitu poskytovaných služieb. Nárast popularity a s tým aj využívanie nových finančných technológií a inovácií predstavuje konkurenciu pre súčasný bankový sektor. Možno preto konštatovať, že s nárastom popularity P2P lendingu sa zmení nielen naše vnímanie v oblasti poskytovania finančných prostriedkov, ale je namieste sa zamyslieť aj nad tým, ako sa s týmto trendom zmení charakter bánk v budúcnosti. Práve vznik nových internetových platforiem môže predstavovať reálnu hrozbu pre už etablované banky pôsobiace na finančnom trhu.

P2P lending ako jedna z možností poskytovania finančných prostriedkov v praxi plní funkciu finančného sprostredkovania bez použitia bankovej licencie. Na rozdiel od regulovaných prijímateľov vkladov (ako sú banky), internetové platformy nevytvárajú aktíva a nevykonávajú transformáciu rizík a aktív, a sú tak priamo závislé od investorov.[27] Prax vo svete ukazuje, že čoraz viac nových obchodných modelov, vrátane P2P lendingu, odobralo tradičným bankám značný podiel na trhu a úverové inštitúcie čelia v súčasnosti konkurenčnému tlaku.[28] Z tohto dôvodu tak je možné očakávať, že podobný trend neminie ani Slovensko.

Záver

Cieľom článku bolo upriamiť pozornosť najmä na povahu P2P lendingu a na jeho využitie v praxi. Je potrebné uviesť, že jeho prítomnosť a čoraz väčšie využitie odzrkadľuje nevyhnutnosť adekvátne reagovať na všetky zmeny prítomné na finančnom trhu – najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad finančným trhom. Napriek možným výhodám tohto finančného modelu si je dôležité zvážiť aj prípadné riziká a otázky týkajúce sa dohľadu nad ním. Ak sa chceme v budúcnosti vyhnúť potenciálnym problémom, mali by sme sa začať zamýšľať nad prispôsobením legislatívy a dohľadu tak, aby reflektovali nové výzvy a príležitosti, ktoré P2P lending prináša do finančného sveta.

 
Mgr. Michal Orviský,
advokatsky koncipient


Bc. Daniel Letko,
paralegal