„Som rada, že poslanci odobrili veľký, reformný, ústavný návrh justičných zmien. Všetky zmeny obsiahnuté v schválenom zákone podľa mňa legitímne reagujú na dianie v justícii, ktorému sa nemôžeme len prizerať a čakať na aktivovanie sa samo-očistných mechanizmov. O to viac, keď je aj z udalostí, s ktorými sme v poslednom období konfrontovaní zrejmé, že sú pomalé, nedôrazné a zlyhávajú. K príprave tohto návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa naša ústava, som pristupovala s veľkým rešpektom a pokorou. Bola som veľmi rada, keď som mohla vnímať zjednotenie okolo kľúčových hodnôt pri rokovaniach  o návrhu či už s predsedom ústavného súdu, najvyššieho súdu, súdnej rady, ale aj s politickými partnermi a zástupcami odbornej verejnosti. Záleží mi na tom, aby sa aj cez túto zmenu ústavy naša spoločnosť posunula v hodnotách ďalej. Tou základnou hodnotou v tomto prípade je, aby spravodlivosť a rovnosť neboli vnímané ako niečo formálne, ale ako niečo so skutočným obsahom, ktorý je súčasťou toho, čo môže občan žiadať od štátu. Ochranu týchto hodnôt v priestore štátu sme dali do rúk najmä justícii,“ uviedla ministerka spravodlivosti M. Kolíková.  

Ústavný zákon v oblasti justície zahŕňa:

•    reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť a vedela nastaviť justícii skutočné zrkadlo;

•    previerky majetkových pomerov všetkých sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti;

•    reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou;

•    zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky;

•    zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov a ďalšie právnické profesie.

SÚDNA RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Schválený návrh zahŕňa pravidlo, podľa ktorého prezident/-ka, národná rada a vláda budú nominovať do súdnej rady len nesudcov. Zámerom je zabezpečiť rovnováhu pri prijímaní rozhodnutí pre celú justíciu, ale tiež nastaviť justičnému prostrediu skutočné zrkadlo a prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly súdnictva, čo je jedna z ústavných úloh súdnej rady.

Zavádza sa tiež regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady sudcami. Jedného člena súdnej rady budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu spomedzi seba a ďalších ôsmich členov súdnej rady budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov v troch volebných obvodoch s porovnateľným počtom sudcov, čím sa zabezpečí proporcionálne zastúpenie regiónov v súdnej rade. 
PREVIERKY SUDCOV

Ústavný zákon pridáva súdnej rade novú ústavnú kompetenciu, a to konať vo veciach majetkových pomerov sudcu. Cieľom je odstrániť doposiaľ neželaný a z pohľadu kontroly riadneho výkonu súdnictva neefektívny právny stav, kedy súdna rada, ako orgán verejnej kontroly súdnictva, nie je oprávnená kontrolovať okrem majetkového prírastku samotný pôvod majetku a jeho statočnosť. Preverovať majetkové pomery sudcu a tiež prijímať stanoviská k sudcovskej spôsobilosti bude môcť súdna rada na základe vlastného konania a preverovania ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Súdna rada tak sama autonómne rozhodne, aké podklady potrebuje, aké informácie si od ktorých orgánov verejnej moci vyžiada a sama tieto informácie vyhodnotí. Preverovanie sudcovskej spôsobilosti vrátane majetkových pomerov môže vyústiť do disciplinárneho konania. To má po novom viesť najvyšší správny súd, ktorý môže uložiť sudcovi najprísnejšiu sankciu – odvolanie z funkcie sudcu. 

ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY – USTANOVENIE SUDCOV

Reforma zloženia ústavného súdu zahŕňa:

• nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit, právna prax),
• zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu,
• verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu.

Bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie sudcu ústavného súdu, pričom ide o legitímnu podmienku pri akejkoľvek funkcii sudcu. Ďalšou požiadavkou je, aby doterajší život a morálne vlastnosti kandidáta na sudcu ústavného súdu boli zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne. Konanie sudcu ústavného súdu, ktoré by spochybňovalo jeho morálny kredit, bude môcť byť predmetom disciplinárneho konania, ktoré  môže viesť až k návrhu na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie.

Čo sa týka zvýšenia kvóra, v tejto súvislosti poslanci schválili v rámci parlamentného legislatívneho procesu zmenu, v zmysle ktorej sa kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravuje tak, že na zvolenie bude potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov. Ak sa touto väčšinou nezvolí potrebný počet kandidátov, a to ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a ďalšej voľbe, ktorá po nej nasleduje už bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

V súlade s programovým vyhlásením vlády bola do návrhu zapracovaná aj požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Zákon sa tiež vysporadúva s prípadnou pasivitou parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov. Je neprijateľné, aby bol ústavný súd nefunkčný len preto, že politická garnitúra sa nedokáže zhodnúť na potrebnom počte kandidátov na sudcov ústavného súdu. Prezident bude môcť po novom  vymenovať sudcov ústavného súdu aj v situácii, keď poslanci nezvolia v určených lehotách potrebný, teda dvojnásobný počet kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu. Ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iného dôvodu (napr. odvolaním, vzdaním sa, smrťou atď.), prezident si bude môcť vybrať a vymenovať za sudcov ústavného súdu kandidátov, ktorí už boli zvolení potrebnou väčšinou v parlamente, a teda boli navrhnutí oprávnenými navrhovateľmi a zároveň aj vypočutí ústavnoprávnym výborom v národnej rade.

Ústavný zákon tiež obsahuje mechanizmus, ktorý bráni koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou. S cieľom zabezpečiť priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia mohla svojimi nominantmi na sudcov ústavného súdu obsadiť väčšinu sudcov na tomto súde, čo nastane najbližšie pravdepodobne v roku 2031, sa ustanovujú rôzne dĺžky funkčných  období sudcov ústavného súdu, ktorí budú vymenovaní za sudcov tohto súdu v období od nadobudnutia účinnosti novely Ústavy SR.

ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY – KONANIE

Schválený návrh ústavného zákona ruší tiež možnosť tzv. procesného zamietania návrhu na začatie konania, t.j. možnosti „dohodnutia sa na nedohodnutí“. Účelom nového znenia je predchádzať prípadom odmietnutia spravodlivosti. Tým pádom povinnosťou Ústavného súdu SR v pléne bude nájsť dohodu a kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu (či už sudcu spravodajcu, alebo samotného navrhovateľa).

Okrem toho sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zavádza aj inštitút tzv. individuálnej kontroly ústavnosti, čo znamená, že konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou bude môcť iniciovať na návrh účastníka konania aj senát ústavného súdu. Posilňujú sa tak mechanizmy ochrany základných práv a slobôd.

VEKOVÝ CENZUS A STATUS SUDCOV  

Po diskusiách v parlamente ústavný zákon napokon zavádza fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcov všeobecných súdov a pre sudcov ústavného súdu je táto hranica stanovená na 72 rokov.

Okrem toho sa ruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Nie je totiž dôvod zachovávať široko koncipovanú imunitu sudcov, ktorá ich chráni aj pred svojvoľným výkladom práva hraničiacim so zneužitím moci. Takáto úprava je bežná aj v právnych poriadkoch iných krajín. Imunita sudcu pri rozhodovaní sa bude týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, a takto je to aj jasne formulované v schválenom návrhu. Sudca však má byť disciplinárne a v odôvodnených prípadoch aj trestne zodpovedný za konanie a rozhodovanie, ktoré je svojvoľné, ničím nepodložené, ignorujúce znenie právnych predpisov, judikatúru a pod.

V súlade s programovým vyhlásením vlády bolo do návrhu zapracované a aj schválené zrušenie doterajšej právnej úpravy udeľovania súhlasu zo strany ústavného súdu so vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora. V praxi to bude znamenať, že o vzatí sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby bude rozhodovať ten súd, ktorý je príslušný na konanie a rozhodovanie v prípravnom konaní, t.j. okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd. Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustný opravný prostriedok, a teda je zabezpečený aj prieskum rozhodnutia prvostupňového súdu.

NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Do sústavy súdov sa v zmysle schváleného návrhu zaradí Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať v hierarchii všeobecných súdov rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Okrem všeobecnej pôsobnosti najvyššieho správneho súdu v oblasti správneho súdnictva má najvyšší správny súd plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie.

Z hľadiska postupu má k zriadeniu najvyššieho správneho súdu dôjsť ku dňu účinnosti zákona, pričom reálne by mal začať svoju činnosť vykonávať v auguste 2021. Bude tak priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu, vrátane jeho personálneho obsadenia. S tým súvisí aj obsadenie postu prvého predsedu tohto súdu, ktorým sa v zmysle schváleného návrhu zákona môže stať aj osoba, ktorá nie je sudcom. Vzhľadom na to, že v prípade predsedu najvyššieho správneho súdu ide o významnú funkciu, osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá by sa uchádzala o tento post, musela by spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na sudcu ústavného súdu.

Zdroj: TS - Ministerstvo spravodlivosti SR