Čo je BIM a IM

Skratku BIM (skratka anglického slovného spojenia „Building Information Modeling“) je možné preložiť ako informačné modelovanie stavieb. V podstate sa jedná sa o metódu spolupráce a spôsobu zdieľania dát a informácií v priebehu návrhu, výstavby a prevádzky stavby[1] s využitím digitálnych technológií[2].

Skratku IM (skratka anglického slovného spojenia „Information Model“) je možné preložiť ako informačný model. Informačný model je trojrozmerný virtuálny model stavby obsahujúci grafické a negrafické informácie. Môže sa jednať o model (virtuálnu reprezentáciu stavby), ktorá je buď postavená, stavaná alebo bude postavená, pričom tento model obsahuje rôzne charakteristiky stavby a môže slúžiť ako databáza grafických a negrafických informácií počas celej životnosti stavby (návrh, projekt, realizácia, prevádzka, rekonštrukcia resp. demolácia).

Pre lepšie pochopenie považujem za potrebné uviesť, že informačný model nie je „len“ 3D virtuálny model stavby v počítači. Popri grafickom 3D znázornení stavby (zachycujúcom najmä priestorové aspekty stavby) obsahuje takýto model množstvo iných negrafických údajov (napr. písomne a číselne zachytených informácií o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iných údajov), ktorých dôležitosť je porovnateľná s grafickým znázornením stavby.

Informačný model teda obsahuje množstvo rôznorodých informácií týkajúcich sa stavby, počnúc samotnou konštrukciou, použitými prvkami, materiálmi, technológiami, informáciami o kanalizácii, vetraní, vykurovaní, vlastnostiach vyššie uvedených prvkov a podobne.

Úprava v slovenských technických normách

Aktuálna platná právna úprava Slovenskej republiky neupravuje osobitne problematiku informačného modelovania stavieb, ani právnu definíciu informačného modelu. Na druhej strane existujú slovenské technické normy, ktoré túto problematiku čiastočne upravujú. Konkrétne sa jedná o:

1. STN EN ISO 29481-1 zo dňa 1.2.2019 označená ako „Informačné modely stavieb (BIM). Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 1: Metodika a formát“,
2. STN EN ISO 29481-2 zo dňa 1.2.2019 označená ako: “Informačné modely stavieb (BIM). Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 2: Rámec interakcie”,
3. STN EN ISO 19650-1 zo dňa 1.7.2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 1: Pojmy a princípy”,
4. STN EN ISO 19650-2 zo dňa 1.7.2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 2: Fáza dodania aktív”,
5. STN EN ISO 23386 (73 9013) zo dňa 01.09.2020 označená ako: „Informačné modelovanie stavieb a iné digitálne procesy používané v stavebníctve. Metodika pre popis, tvorbu a správu vlastností v prepojených slovníkoch“ (v anglickom jazyku),
6. STN EN ISO 23387 (73 9014) zo dňa 1.11.2020 označená ako „Informačné modelovanie stavieb (BIM). Dátové šablóny pre stavebné objekty používané v životnom cykle postavených aktív. Pojmy a princípy“ (v anglickom jazyku).

Úprava informačného modelovania stavieb vo vyššie uvedených slovenských technických normách však rieši primárne technické a metodologické hľadisko, ale nie právne. A práve z právneho hľadiska sú podľa môjho názoru zaujímavé pasáže, v ktorých sú obsiahnuté termíny a definície (nielen pojmov informačné modelovanie stavieb a informačný model), ktoré je s ohľadom na zachovanie jednotnej pojmológie v budúcnosti možné využívať ako v zákonnej, tak aj v zmluvnej úprave.

STN EN ISO 19650-1 zo dňa 1.7.2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 1: Pojmy a princípy” definuje pojem informačný model ako “súbor štruktúrovaných a neštruktúrovaných informačných kontajnerov[3]“ a pojem informačné modelovanie stavieb ako „použitie zdieľanej digitálnej reprezentácie postaveného aktíva[4] na uľahčenie procesov navrhovania, výstavby a prevádzky tak, aby tvorili spoľahlivý základ pre rozhodnutia“.

Z vyššie uvedených definícií je zrejmé, že sú koncipované primárne z technického, nie právneho hľadiska. Napriek tejto skutočnosti, som s ohľadom na množstvo definícií a ich koncepčný súlad s pojmami používanými v zahraničí (STN normy sú slovenskými verziami noriem platných v Európe) presvedčený, že môžu predstavovať základ, od ktorého by sa mala prípadná slovenská legislatívna úprava vyvíjať.

Právne postavenie BIM a IM

Z právneho hľadiska je zaujímavé posúdenie právneho postavenia jednotlivých prvkov informačného modelu, ako aj informačného modelu ako celku, t. j. predovšetkým či ho možno považovať za autorské dielo v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov („Autorský zákon“).

Právne postavenie prvkov tvoriacich informačný model

V rámci tvorby informačných modelov je možné individuálne modelovať jednotlivé objekty, ktoré tvoria informačný model a/alebo taktiež využiť tzv. objektové knižnice, t. j. virtuálny katalóg/databázu 3D objektov. Objekt je digitálnou reprezentáciou skutočného výrobku, ktorý môže byť použitý v súvislosti s výstavbou alebo prevádzkou budovy. Objektom môže byť stavebný materiál, konštrukcia, ľubovoľné stavebné alebo interiérové prvky, prípadne technické zariadenia a vybavenie budov[5]. Využitie objektov z objektových knižníc je z praktického, ekonomického a časového hľadiska nepochybne prínosom, podľa môjho názoru však otvára množstvo právnych otázok, na ktoré chcem v tomto článku upozorniť.

Tvorcovia[6] informačného modelu môžu pri jeho koncipovaní využiť virtuálne objekty od rôznych prevádzkovateľov objektových knižníc, pričom títo prevádzkovatelia objektových knižníc, podobne ako dodávatelia reálneho tovaru pre skutočnú stavbu, vykonávajú obchodnú činnosť v rôznych jurisdikciách nielen v rámci Európskej únie.

Nevyhnutným predpokladom pre korektné využívanie obsahu objektových knižníc je akceptácia všeobecných zmluvných podmienok, a/alebo súhlas s licenčnou zmluvou. Rozhodné právo a súd pre prípad vzniku sporov sa líši v závislosti od sídla toho ktorého prevádzkovateľa objektových knižníc.

Právny status objektov môže byť ešte komplikovanejší - vzhľadom na rozdielny prístup prevádzkovateľov objektových knižníc – niektorí z nich totiž dávajú k dispozícii objekty s výhradou, že užívateľ (tvorca informačného modelu) nemôže tento objekt meniť, iní ponúkajú možnosť zásahov do objektu, avšak predpokladom je uzavretie osobitnej zmluvy, na základe ktorej prevádzkovateľ objektovej knižnice toto právo osobitne udelí. Využívanie objektov z rôznych objektových knižníc tak v praxi môže viesť k právne neprehľadnej a komplikovanej situácii, ktorá veľmi ľahko môže zo strany tvorcu informačného modelu vyústiť do porušenia autorských práv viacerých subjektov, potencionálne aj s medzinárodným presahom.

Je zrejmé, že časť prvkov, z ktorých sa skladá informačný model je možné považovať za autorské diela v zmysle Autorského zákona, a teda tieto prvky informačného modelu podliehajú ochrane v zmysle Autorského zákona. Osobitne je to zrejmé pri architektonickom diele (ust. § 3 ods. (6) Autorského zákona[7]), ktorého zachytenie v podobe informačného modelu je možné považovať za rozmnoženinu v zmysle ust. § 21 ods. (1) a (2) Autorského zákona[8].

Tvorca informačného modelu s ohľadom na znenie ust. § 19 resp. 65 a nasl. Autorského zákona, preto potrebuje získať súhlas resp. licenciu od autora(ov) týchto častí informačného modelu, ktoré možno považovať za autorské diela, a to v rozsahu, ktorý mu umožní využitie informačného modelu, na účely, pre ktoré ho tvorí (pre svoje interné potreby resp. pre potreby zmluvného partnera (investora) resp. iných tretích strán). Udelenie takéhoto súhlasu resp. licencie by malo spĺňať kritériá definované v Autorskom zákone, t. j. najmä dodržať formu, definovať rozsah a trvanie licencie, spôsob použitia diela, odmenu, (ne)výhradnosť licencie, spôsob nakladania s licenciu, jej prípadný prechod či zánik.

Právne postavenie informačného modelu

Ako som už uviedol vyššie právny poriadok Slovenskej republiky explicitne neupravuje právne postavenie informačného modelu, čo má za následok, že právne postavenie informačného modelu je nejasné[9].

Časť z prvkov informačného modelu, z ktorých sa skladá, sú údaje (napr. písomne a číselne zachytené informácie o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iné údaje), ktoré vzhľadom na ich povahu rozhodne nemožno považovať za autorské diela. Na druhej strane, ako som už uviedol vyššie v časti venujúcej sa jednotlivým prvkom informačného modelu, existujú aj prvky, ktoré nepochybne autorskými dielami sú. Čím je teda samotný informačný model ako celok?

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Autorského zákona mám za to, že informačný model nespĺňa kumulatívne všetky kritéria diela definované v ust. § 3 ods. 1 Autorského zákona[10]. Konkrétne nespĺňa kritérium, že je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy[11]. Som toho názoru, že informačný model  ako celok (napriek skutočnosti, že jeho časťou môže byť architektonické dielo resp. jeho rozmnoženina) nie je možné považovať za dielo z oblasti definovanej v ust. § 3 Autorského zákona. Dôvodom je, že informačný model je okrem iného tvorený množstvom prvkov a informácií, ktoré nemožno považovať za predmety autorského práva v zmysle ust. § 5 písm. a) Autorského zákona[12] (napr. písomne a číselne zachytené informácie o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iné technické údaje).

Ako otázne možno označiť kritérium jedinečnosti. V zmysle dostupnej literatúry[13] v prípade pasportizácie existujúcich stavieb toto kritérium absentuje, pretože: „Architekt, resp. projektant, ktorý vytvára pasport existujúcej stavby za použitia BIM metódy, využíva vopred determinované postupy a každý architekt, resp. projektant by v zásade nezávisle od seba dospel k vytvoreniu rovnakého BIM modelu. Nakoľko v danom prípade absentuje jedinečná tvorivá činnosť autora, nemožno hovoriť o diele v zmysle autorského práva.“. Otázne zostáva či prípadné modelovanie informačného modelu novostavby vykazuje prvky jedinečnosti. V tejto súvislosti poukazujem na komentár[14] k ust. § 3 ods. 1 Autorského zákona, v ktorom sa okrem iného konštatuje. „Vplyvom rozvoja vedy a techniky, ktorá sa pri tvorbe diel často využíva (napr. fotografický prístroj na vytvorenie umeleckej fotografie), alebo zaradenie takýchto výtvorov, ako je databáza, alebo počítačový program do predmetov autorskoprávnej ochrany, sa vytráca z diel pojmový znak jedinečnosti, a individualita autora diela je takmer nerozoznateľná.“

Informačný model má najbližšie k definícii databázy (ust. § 130 ods. (1) Autorského zákona[15]), pretože predstavuje súbor grafických a negrafických údajov o stavbe (z ktorých časť sú autorské diela, časť predstavujú údaje), ktoré sú usporiadané v zmysle pravidiel metódy informačného modelovania stavieb (BIM) a sú prístupné elektronickými prostriedkami.

Prípadná akceptácia hypotézy o absencii kritéria jedinečnosti má podľa môjho názoru za následok, že na informačný model nemožno nazerať ako na tzv. tvorivú databázu v zmysle ust. § 131 Autorského zákona[16]. Dôvodom pre tento môj názor, je že „spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy“ by v takomto prípade nebolo možné považovať za výsledok tvorivej duševnej činnosti autora informačného modelu.

S poukazom na vyššie uvedené, mám za to, že z pohľadu Autorského zákona sa môže jednať o tzv. netvorivú databázu (sui generis) v zmysle ust. § 135 a nasl. Autorského zákona[17], pričom je však nevyhnutné preukázať, že činnosť tvorcu informačného modelu vykazuje znaky podstatného vkladu do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahu takejto databázy. V opačnom prípade by informačný model nemohol byť klasifikovaný ako tzv. netvorivá databáza.

Tvorca informačného modelu sa totiž pri jeho tvorbe môže ocitnúť v rozličných situáciách, konkrétne môže tvoriť informačný model pre ešte neexistujúcu novú stavbu alebo dodatočne robiť pasportizáciu už existujúcej stavby. Tvorcom informačného modelu môže byť architekt, ktorý robí digitálnu rozmnoženinu ním vytvoreného architektonického diela (ako časti informačného modelu), ale aj tretia osoba, ktorá nie je tvorcom architektonického diela. Rovnako tak môže tvorca vynaložiť  značnú námahu pri získavaní, overení alebo sprístupňovaní obsahu informačného modelu alebo mu naopak môžu byť (takmer) všetky prvky (grafické a negrafické) dodané zo strany tretieho subjektu a tvorca informačného modelu ich „len“ v zmysle postupov metódy informačného modelovania stavieb spája do jedného celku. V neposlednom rade považujem za potrebné zdôrazniť, že v praxi sú tvorcami informačného modelu zvyčajne viaceré osoby, ktorých právny status (zamestnanec resp. externý spolupracovník) a forma vzájomnej spolupráce môže byť odlišná. Tieto skutkovo rozdielne okolnosti môžu mať podľa môjho názoru signifikantný dopad na právne postavenie informačného modelu.

Nejasnosť právneho postavenia informačného modelu a absencia explicitnej právnej úpravy informačného modelovania stavieb má okrem iného za následok prípustnosť rôznych interpretácií právneho postavenia samotného informačného modelu, ako aj širokú zmluvnú voľnosť pri úprave práv a povinností zmluvných strán týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu. Tieto skutočnosti o to viac odôvodňujú potrebu precíznej špecifikácie práv a povinností zmluvných strán v zmluve, a to predovšetkým s ohľadom na snahu predchádzať vzniku súdnych sporov.

JUDr. Marek Kundrát, LL.M. pôsobí v advokácii ako samostatný advokát. Poskytuje právne služby predovšetkým v oblasti obchodného (zmluvné právo) a občianskeho práva (právo nehnuteľností). V rámci výkonu advokátskej praxe taktiež zastupuje klientov pri mimosúdnom a súdnom riešení sporov.