Jedným z nástrojov, ktorý zavádza nová legislatíva, je verejná preventívna reštrukturalizácia. Toto konanie má predstaavovať alternatívu k reštrukturalizačnému konaniu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).

Zákonodarca v priebehu celého legislatívneho procesu zdôrazňoval, že nový nástroj bude postavený predovšetkým na konsenze veriteľov a obsahuje menej nútených zásahov do práv veriteľov dotknutých reštrukturalizáciou.

Zo znenia schváleného zákona skutočne vyplýva, že počet možností, na ktorých sa vie dlžník dohodnúť so svojimi veriteľmi s cieľom zachovania podnikania a uspokojenia záväzkov sa rozšíril.

Je však potrebné myslieť na to, že akákoľvek forma insolvenčného konania so sebou prináša tiež veriteľov, ktorí nie sú spokojní so znížením plnenia určeného pre nich.

Zníženie plnenia je obsiahnuté v § 35 ods. 2 písm. a) zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý uvádza, že jedným z reštrukturalizačných opatrení je reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým veriteľom, najmä odklad ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, ich zabezpečenie alebo úprava ich zabezpečenia alebo ich uspokojenie inak ako peniazmi.

Možno očakávať, že metóda reštrukturalizácie odpustením časti dlhov bude aj naďalej dominantnou. Verejná preventívna reštrukturalizácia, podobne ako reštrukturalizácia podľa ZoKR, predpokladá rozdelenie veriteľov do skupín zabezpečených veriteľov, nezabezpečených veriteľov, veriteľov spriaznených pohľadávok, podriadených veriteľov a spoločníkov.

Novinkou je zavedenie kategórie tzv. sporného veriteľa.

Podľa § 2 zákona o hroziacom úpadku sa sporným veriteľom rozumie veriteľ, ktorého pohľadávku dlžník celkom alebo sčasti neuznáva, ak je označený v zozname veriteľov ako sporný veriteľ; v časti, v ktorej je pohľadávka sporného veriteľa nesporná, je takýto veriteľ nesporným veriteľom.

Postavenie sporného veriteľa podľa ZoKR

Je dôležité uviesť, že kým štatút sporného veriteľa je nový, samotná spornosť záväzkov medzi dlžníkom a niektorými veriteľmi je bežným javom, ktorý sa vyskytuje tiež v konaniach vedených podľa ZoKR.

V reštrukturalizačnom konaní podľa ZoKR správca každú prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, ako aj so zoznamom záväzkov dlžníka a v spornom rozsahu pohľadávku veriteľa poprie. Pohľadávka musí byť sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky.

Okrem krátkej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky platí, že súd je v tzv. incidenčnom konaní viazaný popieracím prejavom. Z ustálenej judikatúry je možné poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013 – 49 zo dňa 11.09.2014, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/60/2017 zo dňa 23.03.2018, ktoré uvádzajú:

„Tieto závery celkom zreteľne zodpovedajú aj systematike ustanovenia § 32 konkurzného zákona. Z jeho odsekov 3 a 4 je totiž zrejmé, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu.“

- „Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 piata veta a § 95 ods. 1 konkurzného zákona).“

- „Správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky, znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu.“

Možno preto konštatovať, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

V prípade, ak je veriteľ úspešný v konaní o určení popretej pohľadávky, ZoKR upravuje postup, akým má nastať plnenie v jeho prospech.

Zákon uvádza, že ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy, alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. Súčasne platí, že ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

Z uvedeného výkladu môžeme vyvodiť čiastkový záver, že sporný veriteľ v prípade úspechu na súde získa práva zhodné s postavením iných veriteľov v jeho skupine.

Postavenie sporného veriteľa podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku

Situácia je však odlišná v prípade veriteľa spornej pohľadávky.

Podľa § 27 ods. 3 zákona o hroziacom úpadku sa sporný veriteľ považuje za plánom nedotknutého veriteľa. Uspokojenie takéhoto veriteľa sa preto nebude spravovať zásadami pomerného rozdelenia.

Sporný veriteľ, ako plánom nedotknutý veriteľ, má právo domáhať sa ochrany svojich práv formou civilného procesu a v prípade, ak bude v konaní úspešný, môže pristúpiť tiež k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.

V praxi môže nastať situácia, že veriteľ spornej pohľadávky bude uspokojený pred veriteľmi dotknutými verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

Zákon o riešení hroziaceho úpadku obsahuje mechanizmy, ktoré majú znížiť riziko takýchto prípadov.

Ako sme už uviedli, sporným veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávku dlžník celkom alebo sčasti neuznáva, ak je označený v zozname veriteľov ako sporný veriteľ. Osobitný význam má podľa nášho názoru práve posledná časť ustanovenia, t. j. že sporným veriteľom môže byť len taký veriteľ, ktorý je ako sporný uvedený v zozname veriteľov.

O existencii tohto veriteľa preto ostatní veritelia od počiatku vedia a musia počítať so situáciou, že by takýto sporný veriteľ bol uspokojený mimo reštrukturalizačného plánu.

Pozitívne tiež vnímame kontrolný mechanizmus zavedený v ustanovení § 48 ods. 2, ktorý uvádza: „Aj keď nebola zavedená dozorná správa, na žiadosť dotknutého veriteľa počas plnenia verejného plánu je dlžník povinný poskytnúť informácie o plneniach uskutočnených v prospech sporných nespriaznených veriteľov“

Dotknutí veritelia sú preto oprávnení informovať sa o plnení v prospech sporných veriteľov. Naším odporúčaním však je, aby dotknutí veritelia vyvíjali aktívny záujem o situáciu dlžníka aj nad zákonný rámec a podľa nášho názoru je tiež v záujme dlžníka poskytovať veriteľom všetky relevantné informácie.

Nedostatok komunikácie medzi zúčastnenými stranami môže vyústiť do nezvratných situácií, pri ktorých sa môžu veritelia či dlžník cítiť poškodení. Pre priblíženie problematiky uvádzame dve modelové situácie, ktoré môžu v danej situácii nastať.

Prvou je situácia, keď dlžník uspokojí sporného veriteľa mimo verejného plánu, v dôsledku čoho nebude ďalej schopný plniť verejný plán. Veritelia dotknutí plánom môžu namietať, že jeden veriteľ bol uspokojený v celom rozsahu, zatiaľ čo zostávajúci veritelia boli uspokojení pomerne. Ak však plnenie prebehlo formou exekúcie, nemajú podľa nášho názoru dotknutí veritelia k dispozícii nástroj, ktorým by bolo možné toto plnenie zvrátiť.

Druhou je situácia, keď dlžník, či už z vlastného podnetu alebo aktivity iných veriteľov, vyhlási úpadok ešte predtým, ako plnil v prospech sporného veriteľa. Sporný veriteľ v takomto prípade musel znášať trovy súdneho konania, ako aj všetky ďalšie náklady s tým spojené bez toho, aby bol priebežne uspokojovaný a po judikovaní svojej pohľadávky bude pomerne uspokojený len z konkurznej podstaty pomerne spolu s ostatnými veriteľmi.

Zhrnutie

Zákon o riešení hroziaceho úpadku prináša zásadné zmeny v postavení sporných veriteľov. Kým v prípade veriteľov popretých pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní podľa ZoKR zákon definuje presný postup plnenia na popreté pohľadávky a toto plnenie je premietnuté priamo do schvaľovaného reštrukturalizačného plánu, v prípade verejnej preventívnej reštrukturalizácie je výsledok neistý.

Máme za to, že veritelia dotknutí verejným plánom musia už pri jeho schvaľovaní kalkulovať s existenciou sporných veriteľov a aktívne sa zaujímať o stav sporných pohľadávok aj po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Súčasne tiež veriteľ spornej pohľadávky musí pri jej ďalšom uplatňovaní vziať do úvahy existenciu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Nový zákon taktiež inkorporoval niektoré prvky dočasnej ochrany či pravidlá krízového financovania, ktoré rovnako majú vplyv na celkové uspokojenie.

Nakoľko úspech či neúspech v súdnom konaní týkajúcom sa sporných záväzkov môže zásadne ovplyvniť reakciu ostatných subjektov, ani úspech v konaní nemusí vždy priniesť požadovaný výsledok. Z uvedených dôvodov preto vždy odporúčame konzultáciu ohľadom možných nástrah spojených s verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

Mgr.Peter Lánik
 

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@mph-advocates.com