Povinné vloženie dvoch odtlačkov prstov do preukazov totožnosti je v súlade so základnými právami na súkromie a ochranu osobných údajov. Je odôvodnené cieľmi bojovať proti výrobe falošných preukazov totožnosti a krádežiam totožnosti, ako aj zabezpečiť interoperabilitu systémov overovania. Súdny dvor však vyhlásil nariadenie, ktorým sa toto opatrenie stanovuje, za neplatné z dôvodu, že bolo prijaté na nesprávnom právnom základe, a v dôsledku toho podľa nesprávneho legislatívneho postupu. Vzhľadom na závažné negatívne dôsledky, ktoré by malo vyhlásenie neplatnosti s okamžitou účinnosťou, Súdny dvor zachoval účinky nariadenia najneskôr do 31. decembra 2026, kým nadobudne účinnosť nové nariadenie.

Nemecký občan na nemeckom súde namieta proti tomu, že mu mesto Wiesbaden odmietlo vydať nový preukaz totožnosti bez vloženia snímky jeho odtlačkov prstov.

Nemecký súd žiada Súdny dvor, aby overil platnosť nariadenia Únie, ktorým sa stanovuje povinnosť vložiť do pamäťového média preukazov totožnosti dva odtlačky prstov.1

Po dôkladnom preskúmaní Súdny dvor konštatoval, že povinnosť vložiť dva úplné odtlačky prstov do pamäťového média preukazov totožnosti predstavuje obmedzenie základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručených Chartou základných práv Európskej únie.

Toto vloženie je však odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu, ktorými sú boj proti výrobe falošných preukazov totožnosti a krádežiam totožnosti, ako aj zabezpečenie interoperability systémov overovania. Je totiž vhodné a nevyhnutné na uskutočnenie týchto cieľov a nie je vo vzťahu k nim neprimerané.

Konkrétne vzhľadom na to, že umožňuje bojovať proti výrobe falošných preukazov totožnosti a krádežiam totožnosti, môže vloženie dvoch odtlačkov prstov prispieť tak k ochrane súkromného života dotknutých osôb, ako aj v širšom zmysle k boju proti trestnej činnosti a terorizmu. Navyše tým, že občanom Únie umožňuje spoľahlivú identifikáciu, uľahčuje výkon ich práva na voľný pohyb a pobyt v Európskej únii. Ciele sledované týmto vložením majú teda osobitnú dôležitosť nielen pre Úniu a členské štáty, ale aj pre občanov Únie.

Samotné vloženie podoby tváre predstavuje menej účinný prostriedok identifikácie než vloženie dvoch odtlačkov prstov navyše k tejto podobe. Starnutie, spôsob života, choroba alebo estetické zákroky totiž môžu zmeniť anatomické vlastnosti tváre.

Naproti tomu predmetné nariadenie bolo prijaté na nesprávnom právnom základe2 a v dôsledku toho podľa nesprávneho legislatívneho postupu, a to podľa riadneho postupu namiesto mimoriadneho legislatívneho postupu, ktorý vyžaduje najmä jednomyseľnosť v Rade. Súdny dvor preto vyhlásil nariadenie za neplatné.

V prejednávanej veci by však vyhlásenie neplatnosti nariadenia s okamžitým účinkom mohlo mať závažné negatívne dôsledky pre značný počet občanov Únie a pre ich bezpečnosť v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Súdny dvor z tohto dôvodu zachoval účinky nariadenia až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia založeného na správnom právnom základe, a to v primeranej lehote, najneskôr však do 31. decembra 2026. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1157 z 20. júna 2019 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb.
[2]Európsky parlament a Rada ho totiž prijali na základe článku 21 ods. 2 ZFEÚ, ktorý upravuje právo európskych občanov slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov. Správnym právnym základom je však konkrétnejšie článok 77 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a konkrétnejšie politík vzťahujúcich sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo. Toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje mimoriadny legislatívny postup a najmä jednomyseľnosť v Rade.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 50/24
v Luxemburgu 21. marca 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-61/22 | Landeshauptstadt Wiesbaden