Povinnosť predávajúceho informovať zákazníka o materiálovom zložení odevu.

Informačnú povinnosť predajcu o materiálovom zložení odevu upravuje zákon č. 250/2007 Z. z. zákon o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „ZOS“). Podľa §-u 10a ZOS je povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy kupujúceho informovať o hlavných vlastnostiach výrobku.

Z právnej praxe sa nám však už niekoľkokrát vyskytol prípad, keď predávaný odev nebol označený materiálovým zložením v štátnom jazyku, čiže v slovenčine priamo od výrobcu a predávajúci bol tak nútený vytvoriť vlastný príbalový leták s prekladom anglického názvoslovia. Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“) však v tejto problematike nezastáva jednotný názor a rozhodovanie správneho orgánu možno opísať ako rozpoltené. Tento článok je písaný s cieľom poukázať jednak na roztrieštenosť právneho názoru u správnych orgánov i nedostatok právnej istoty pri aplikácii európskych noriem do slovenskej legislatívy.

Ustanovenie §- 13 ZOS hovoria, že „Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.“ Ustanovenie §-u 10a ods. 1 ZOS „Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť a)hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe“ dáva za povinnosť predávajúcemu pred uzavretím zmluvy kupujúceho informovať o hlavných vlastnostiach výrobku. Z výkladu týchto ustanovení možno logicky usúdiť, že o materiálovom zložení odevu možno informovať kupujúceho aj príbalovým letákov ktorý je nutné predložiť pred uzavretím zmluvy, čiže pred vykonaním platby.

Podľa inšpekčného záznamu sa inšpektor SOI zväčša odvoláva na povinnosť výrobcu alebo dovozcu v súvislosti s nariadením EP a Rady (EU) č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením. Toto nariadenie však pripúšťa odchýlku pri označovaní textilného zloženia, a to v článku 14 ods. 2, v zmysle ktorého: „Etikety alebo iné označenia sa môžu nahradiť alebo doplniť sprievodnými obchodnými dokumentmi, keď sa výrobky dodávajú hospodárskym subjektom v rámci dodávateľského reťazca“. Hospodársky subjekt ani dodávateľský reťazec však v tomto nariadení nie sú bližšie definované a preto sa možno domnievať, že kupujúci v prevádzke predajni je práve ten spomínaný hospodársky subjekt v rámci dodávateľského reťazca.

Pokiaľ je subjektom kontroly, u ktorého sa vykonáva inšpekcia SOI súčasťou nadnárodného reťazca s predajňami po celej Európe, tak materiálové označenie produktov ponúkaných v tejto sieti býva vyhotovené v 5 jazyčnej mutácii, pričom v tejto podobe sa predáva vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Slovenská obchodná inšpekcia je však jediný kontrolný orgán na území Európskej únie, pre ktorý je materiálové označenie v 5 jazyčnej mutácii nepostačujúce. V tomto prípade je aj na zamyslenie koho záujmy háji SOI, keď núti predajcu našívať materiálové zloženie priamo na textílie v slovenskej mutácii. Je naozaj nutné aby predajca prekladal pojmy ako cotton, polyester alebo nylon? Na záver uvedieme, že pokuta uložená pri inšpekcii býva zväčša právoplatne zrušená nadriadeným správnym orgánom po úspešnom kole „ping-pongu“ námietok a vyjadrení.