V nasledujúcom texte prinášame zhrnutie základných princípov fungovania štatutárnych orgánov, ktoré zdôrazňujú ich povinnosti a riziká vyplývajúce z ich postavenia, v kontexte aktuálnej mimoriadnej situácie. Tieto základné princípy dávajú všeobecný právny rámec posúdenia tej-ktorej situácie konania a rozhodovania členov štatutárnych orgánov. Ďalej si predstavíme niektoré špecifické povinnosti štatutárnych orgánov vo svetle aktuálnej mimoriadnej situácie a zameriame sa najmä na praktické otázky a situácie, v ktorých sa môžu obchodné spoločnosti a ich vedenie ocitnúť a ktoré môžu byť z hľadiska špecifických povinností štatutárneho orgánu a jeho zodpovednosti významné. Nižšie sa dočítate aj o možnosti vzdania sa funkcie, povinnosti zvolať valné zhromaždenie alebo informovať dozornú radu a tiež o otázke koncernových pokynov a ich aplikácii v kontexte slovenského právneho poriadku.

ŠTANDARD STAROSTLIVOSTI RIADNEHO HOSPODÁRENIA

Členovia štatutárnych orgánov sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, pričom táto starostlivosť v oblasti riadenia korporácie neznamená úroveň profesionála v nejakom konkrétnom odbore, napr. v práve, ekonomických vedách alebo v účtovníctve apod., ale vyjadruje úroveň profesionála so schopnosťami kompetentného výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Člen štatutárneho orgánu teda nemusí byť profesionál vo všetkých oblastiach, v ktorých spoločnosť pôsobí, avšak v rámci svojich riadiacich schopností je jeho povinnosťou včas a vhodne rozpoznať, kedy je potreba povolať pomoc odborníka. Voľba tejto osoby však musí byť vykonaná rovnako starostlivo a výsledky tejto odbornej pomoci musia byť vyhodnotení rozumne. Ak by sa ukázalo, že konateľ zanedbal pri výbere tejto osoby odbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 106/2006, zo dňa 1.7.2007). Do rámca odbornej spôsobilosti patrí aj zložka povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo nielen spôsobiť škodu samotnej spoločnosti, ale aj ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov.

Lojalitou štatutárneho orgánu je jeho zákonná povinnosť pri rozhodovaní dať prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami svojimi alebo záujmami tretích osôb, vrátane záujmov len niektorých zo spoločníkov. Posúdenie, či člen štatutárneho orgánu spĺňa tieto povinnosti, je objektívne a realizuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade prostredníctvom porovnania s tzv. priemerným „riadnym hospodárom“.

Pre mnohých členov štatutárnych orgánov môže byť krízové ​​riadenie, potrebné v dnešnej dobe,  novou skúsenosťou. V niektorých prípadoch tak bude vhodné obrátiť sa na zamestnancov spoločnosti s potrebnou kvalifikáciou alebo skúsenosťami, alebo na externých poradcov.

Ak sa štatutárny orgán rozhodne časť svojej pôsobnosti delegovať, mal by pamätať na nasledujúce dôležité povinnosti a zodpovednosti:

• zodpovednosť za výber – pri výbere tretej osoby musí postupovať starostlivo a uskutočniť výber aspoň na takej úrovni, ako by výber uskutočnila iná rozumne starostlivá osoba;
• zodpovednosť za zadanie, vedenie a súčinnosť – musí vybranej osobe zadefinovať zadanie jasne a zrozumiteľne, poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť a dávať jej pokyny a informácie;
• zodpovednosť za kontrolu – musí byť schopný dodaný výsledok delegovanej pôsobnosti primerane kontrolovať a rozumne vyhodnocovať, a to nielen osobne, ale aj za pomoci riadne nastavených kontrolných mechanizmov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 27 Cdo 90/2019, z 30. 9. 2019).

Pokiaľ by však člen štatutárneho orgánu disponoval určitou kvalifikáciou alebo schopnosťami, je povinný ich využiť pri výkone funkcie. V takom prípade sa na neho v danej oblasti kladú vyššie nároky pri posúdení, či konal so starostlivosťou riadneho hospodára.

INFORMOVANÉ ROZHODOVANIE

Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obo 16/2008, z 19. 2. 2009).

Umenie starostlivosti riadneho hospodára spočíva aj v správnom využití všetkých dostupných informácií a nástrojov vhodných pre efektívne fungovanie obchodných spoločností. Štatutárny orgán by mal napríklad sledovať ekonomické výhľady relevantné pre daný sektor podnikania spoločnosti a zhromaždiť všetky potrebné údaje týkajúce sa spoločnosti pre jej riadenie (napríklad priebežné hospodárske výsledky a ekonomické ukazovatele, odhad hroziacich škôd, a pod.).

Ak opatrenia prijaté v rámci núdzového stavu môžu spoločnosti priniesť vhodnú úľavu či štátnu pomoc, štatutárny orgán by sa mal s takou možnosťou zoznámiť a informovane vyhodnotiť, či je vhodné pre spoločnosť daný nástroj využiť. Podľa judikatúry musí člen štatutárneho orgánu pri konkrétnom rozhodovaní využiť rozumne dostupné informačné zdroje a na ich základe starostlivo zvážiť možné výhody aj nevýhody (rozpoznateľné riziká) existujúcich variantov podnikateľského rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 27 Cdo 844/2018, z 18. 9. 2019). Každý štatutárny orgán by tak mal mať priebežný prehľad o dianí vo vnútri spoločnosti a zároveň o relevantných skutočnostiach mimo spoločnosti, ktoré môžu jeho podnikateľské rozhodovanie ovplyvniť.

Na posúdenie, či sa člen štatutárneho orgánu rozhodoval informovane, a teda so starostlivosťou riadneho hospodára, však možno brať do úvahy iba informácie a skutočnosti, ktoré mu boli či pri vynaložení príslušnej starostlivosti mohli a mali byť známe v okamihu, v ktorom dané podnikateľské rozhodnutie urobil. Štatutárnemu orgánu teda nemožno prikladať na ťarchu, že situácia sa neskôr vyvinula inak, nepredvídateľne (právo na omyl). V kontexte dnešnej doby je potrebné spomenúť, že aj nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja súčasnej situácie je kritériom, ktoré by malo byť pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí zohľadnené.

ZODPOVEDNOSŤ ZA VÝKON, NIE VŠAK ZA VÝSLEDOK

Je zrejmé, že na členov štatutárnych orgánov sú v dnešnej dobe kladené zvýšené nároky. Podstatnou povinnosťou štatutárneho orgánu je riadiť obchodné vedenie spoločnosti napredujúcim spôsobom, pritom musí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, pri dodržiavaní všetkých zložiek týchto povinností.

Sankcie pre členov štatutárneho orgánu za porušenie starostlivosti riadneho hospodára sú rôzne, od povinnosti nahradiť spoločnosti spôsobenú ujmu, cez vydanie získaného prospechu, ručenie za dlhy obchodnej spoločnosti jej veriteľom (v niektorých prípadoch) až po zákaz výkonu funkcie člena orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti po určitú dobu.

Vyvažujúcim faktorom je pre členov štatutárnych orgánov tzv. pravidlo podnikateľského úsudku („business judgement rule“), ktorý vychádza z princípu, že podnikanie so sebou nesie určitú dávku obchodného rizika a aj starostlivé podnikateľské rozhodovanie môže priniesť negatívne výsledky. Štatutárny orgán teda zodpovedá za samotný výkon svojej funkcie, teda za dodržanie riadneho postupu pri podnikateľskom rozhodovaní alebo za prípadné porušenie povinnosti, nie však za výsledok tohto procesu, a teda nie za prípadné chybné rozhodnutie.

Aj v prípade negatívneho výsledku podnikateľského rozhodnutia môže člen štatutárneho orgánu preukázať, že svoju povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade so záujmami spoločnosti neporušil. Keďže dôkazné bremeno leží na štatutárnom orgáne, odporúča sa, aby svoje kroky pri riadení spoločnosti riadne dokumentoval.

POVINNOSTI V DOBE KORONAVÍRUSU A LOJÁLNE KONANIE

Pandémia koronavírusu predstavuje výnimočnú situáciu, v ktorej sa štatutárne orgány v súčasných podmienkach ocitli vôbec prvýkrát a z povahy svojej výnimočnosti môže vyvolať vznik určitých špecifických povinností, ktorým by členovia štatutárneho orgánu mali venovať zvýšenú pozornosť.

Niektoré aspekty povinnosti lojality člena štatutárneho orgánu sa výraznejšie prejavujú práve v krízovom období, najmä pokiaľ ide o konanie v záujme spoločnosti.

Zotrvanie člena orgánu obchodnej spoločnosti vo funkcii, resp. možnosti jej ukončenia, nie sú v zásade zákonom limitované, napríklad v porovnaní s právnou úpravou v Českej republike, kde platí zákaz vzdania sa funkcie v dobe, ktorá je pre spoločnosť nevhodná. Z pohľadu zodpovednosti je však potrebné vždy kriticky vyhodnotiť, aký dopad môže mať prípadné vzdanie sa funkcie v krízovom období na spoločnosť.

V situácii, keď spoločnosti hrozí vznik škody, čo spravidla bude možné predpokladať predovšetkým v krízovom období akým je súčasná pandémia, má člen štatutárneho orgánu, ktorý sa vzdal funkcie, minimálne povinnosť upozorniť spoločnosť, aké opatrenia je potrebné uskutočniť na jej odvrátenie. V opačnom prípade totiž bude zodpovedať za škodu, ktorú svojou nečinnosťou spoločnosti spôsobil. Pri zvažovanom odchode zo spoločnosti je rovnako dôležité posúdiť či vzdanie sa členstva v štatutárnom orgáne práve v čase krízy nemôže mať na spoločnosť likvidačný dopad. Ak by totiž valné zhromaždenie nebolo schopné vymenovať nový štatutárny orgán, čo v období krízy nemusí predstavovať jednoduchú úlohu, môže táto situácia v krajnom prípade viesť až k zrušeniu spoločnosti.

KEDY MÁM INFORMOVAŤ DOZORNÚ RADU ALEBO ZVOLAŤ VALNÉ ZHROMAŽDENIE?

Zákon ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti spoločnosti a stav jej majetku, najmä likviditu.

Súčasná kríza a jej širokospektrálne dopady na podnikateľské aktivity obchodných spoločností bude u väčšiny z nich aktivovať informačnú povinnosť štatutárneho orgánu voči dozornej rade. Medzi skutočnosti s potenciálom zásadne ovplyvňovať ďalší chod podnikania bude patriť napríklad neschopnosť uhrádzať pohľadávky spoločnosti zo strany dôležitých obchodných partnerov a na to nadväzujúca druhotná platobná neschopnosť samotnej spoločnosti, znížená schopnosť spoločnosti plniť významnú časť svojich záväzkov z dôvodu obmedzenia výroby, významný pokles tržieb, prijímanie vládnych opatrení alebo výrazný dopad na celý podnikateľský sektor, v ktorom daná spoločnosť pôsobí.

Z pohľadu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu je možné odporučiť, aby informačná povinnosť nebola obmedzená len na strohé odovzdanie informácií dozornej rade, naopak členovia štatutárneho orgánu by mali proaktívne pristúpiť k riešeniu krízovej situácie a súčasne prísť s návrhom konkrétnych opatrení ako vhodne eliminovať potenciálne negatívne dopady krízy na spoločnosť.

Zákon ďalej ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade, že strata spoločnosti presiahla jednu tretinu základného imania alebo tento stav možno predpokladať. V období krízy, kedy sa situácia dynamickým tempom mení a vyvíja každý deň, je základnou povinnosťou štatutárnych orgánov dôsledne vyhodnocovať stav finančnej kondície spoločnosti a pri predpoklade očakávaných strát dôkladne zvážiť zvolanie valného zhromaždenia, a to predovšetkým z dôvodu svojej ochrany a dodržania štandardu konania s náležitou (odbornou) starostlivosťou.

Štatutárne orgány sú tiež povinné priebežne sledovať pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti, ale aj stav disponibilných zdrojov (likviditu), aby mohli včas odhaliť stav krízy, tj. úpadku alebo hroziaceho úpadku spoločnosti. Inštitútu spoločnosti v kríze a s tým súvisiacim povinnostiam a zodpovednosťou štatutárnych orgánov sa budeme bližšie venovať v ďalšej časti tejto série článkov.

V prípade ak vážnosť situácie v spoločnosti bude skutočne vyžadovať zvolanie valného zhromaždenia, je zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu súčasne predložiť valnému zhromaždeniu konkrétne opatrenia v závislosti od závažnosti situácie, do ktorej sa spoločnosť v dôsledku krízy dostala. Môže tak ísť napríklad o predloženie záchranného plánu, ktorý spoločníkom vysvetlí ako spoločnosť toto náročné obdobie prekoná, až v krajnom prípade o plnenie povinností predpokladaných zákonom o konkurze (typicky pôjde o podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, neznevýhodňovanie veriteľov apod.). Štatutárny orgán je zároveň povinný o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať dozornú radu.

MÁ SA ŠTATUTÁRNY ORGÁN RIADIŤ POKYNMI?

Obdobie krízy môže vyvolať potrebu prijímania niektorých strategických rozhodnutí smerovania obchodných spoločností na úrovni spoločníkov alebo v prípade podnikateľských zoskupení až na úrovni materských spoločností. Členovia štatutárneho orgánu tak môžu často čeliť otázkam či a za akých podmienok sú takými rozhodnutiami a pokynmi zasahujúcimi do obchodného vedenia viazaní a v akej miere má ich realizácia dopad na zodpovednosť pri výkone funkcie.

V prvom prípade môže ísť o situáciu, kedy štatutárny orgán bude vykonávať uznesenie valného zhromaždenia prijaté na úrovni spoločníkov, v dôsledku ktorého vznikne spoločnosti škoda. V zásade platí, že členovia štatutárneho orgánu nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Zodpovednosti za škodu sa však nezbavia v prípade, ak je predmetné uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, stanovami spoločnosti alebo sa týka porušenia povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ani prípadný súhlas realizovať dané uznesenie zo strany dozornej rady nemá v danom prípade účinky pozbavenia zodpovednosti štatutárneho orgánu za spôsobenú škodu.

Ďalej si predstavíme situáciu, kedy člen štatutárneho orgánu slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou koncernového zoskupenia podnikateľov, dostane od materskej spoločnosti zo zahraničia pokyn zasahujúci do obchodného vedenia. Vo všeobecnosti platí pravidlo tzv. „neprelomiteľnosti“ výkonu obchodného vedenia, to znamená, že nikto nie je bez ďalšieho oprávnený udeliť štatutárnemu orgánu pokyny týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti, ktoré je výlučne v právomoci štatutárneho orgánu.

V prvom rade je dôležité upozorniť, že slovenský právny poriadok na rozdiel napríklad od Českej republiky, neobsahuje úpravu koncernového práva ani pravidiel správania sa spoločností patriacich do koncernu. Príslušnosť slovenskej obchodnej spoločnosti ku koncernu teda v podmienkach slovenského právneho poriadku nemá právnu relevanciu a nezbavuje členov lokálnych štatutárnych orgánov ich zodpovednosti za výkon funkcie a dodržiavanie princípu lojality. To znamená, že v prípade udelenia takého pokynu je štatutárny orgán povinný primárne skúmať za dodržania náležitej (odbornej) starostlivosti, či je daný pokyn v záujme slovenskej obchodnej spoločnosti a pri svojom rozhodovaní nebrať do úvahy, resp. až následne, záujem koncernu, prípadne inej spoločnosti patriacej do koncernu.

Totiž v prípade, ak by v dôsledku konania štatutárneho orgánu v záujme koncernu, ale na úkor slovenskej obchodnej spoločnosti jej vznikla škoda, nebude výkon pokynu zbavovať člena štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu vo vzťahu k slovenskej spoločnosti. Keďže v takejto situácii sa môže často ocitnúť lokálne vedenie slovenských spoločností patriacich do nadnárodných skupín, odporúčame vždy starostlivo posúdiť aké následky môže mať konkrétny pokyn primárne vo vzťahu k záujmom slovenskej obchodnej spoločnosti a až následne zohľadniť prípadné výhody pre spoločnosť vyplývajúce z pokynu ostatným členom koncernu.

ZÁVER

Záverom je jednoznačne možné konštatovať nasledovné implikácie predmetnej problematiky:

• počas aktuálnej mimoriadnej situácie, nepochybne aj s väčším dôrazom, je štatutárny orgán pri svojich rozhodnutiach a konaniach
• povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, so všetkými potrebnými znalosťami a lojálne, ako tzv. „riadny hospodár“;
• povinný pre svoje rozhodnutia zaobstarať si všetky relevantné informácie a mať schopnosť odhadnúť, kedy už bude na plnenie svojich úloh potrebovať odborníka – špecialistu;
• a podľa pravidla podnikateľského úsudku štatutárny orgán zodpovedá za samotný spôsob výkonu svojej funkcie, teda za dodržanie riadneho postupu pri podnikateľskom rozhodovaní, nie však za výsledok tohto procesu.
• súčasné krízové obdobie mohlo spustiť niektoré špecifické povinnosti štatutárneho orgánu, ktoré nesmie prehliadať (zvolanie valného zhromaždenia alebo informovanie dozornej rady, prijatie krízových opatrení apod.);
• v krízovom období môže častejšie dochádzať k prijímaniu rozhodnutí valným zhromaždením spoločníkov/akcionárov, pričom zodpovednosť štatutárneho orgánu za realizáciu týchto rozhodnutí môže byť za určitých podmienok limitovaná, resp. úplne vylúčená;
• počas krízovej situácie sa môžu štatutárne orgány slovenských spoločností stretnúť s intenzívnejším udeľovaním pokynov zasahujúcich do obchodného vedenia štatutárneho orgánu v rámci koncernového zoskupenia podnikateľov – výkon pokynu nezbavuje štatutárny orgán jeho zodpovednosti.

Veríme, že naše vyššie uvedené zhrnutie podporí členov štatutárnych orgánov zorientovať sa v dnešnej neľahkej situácii a pomôže vytvoriť si základnú predstavu o špecifických povinnostiach v súvislosti s krízovým obdobím. Týmto výpočtom však tieto povinnosti nemusia byť úplne vyčerpané.

Každý člen štatutárneho orgánu by mal venovať zvýšenú pozornosť práve téme starostlivosti riadneho hospodára a konkrétnej situácii vo svojej spoločnosti. Napriek uvedeným základným všeobecným princípom a povinnostiam nie je možné konkretizovať jednotlivé rady, ktorými by sa členovia štatutárnych orgánov mohli riadiť v konkrétnych situáciách. Výzvy, ktorým spoločnosti v týchto dňoch musia čeliť, sú rôznorodé.

Náš korporátny tým je však plne pripravený Vám kedykoľvek a v akejkoľvek konkrétnej situácii pomôcť tak, aby sme túto krízu zvládli spoločne čo najlepšie.

Štěpán Štarha,
partner

Ondřej Majer,
partner

Ivana Gajdošová,
advokátka