Povodne, prírodné katastrofy a slovenské pracovné právo

Prinášáme stručný prehľad právnej úpravy niekrotých nárokov z pracovnéo pomeru v prípade povodní, jako aj iných živlov, akými sú napr. Požiare, víchrice či snehové kalamity.

Kedy musí zamestnávateľ neprítomnosť ospravedlniť bez náhrady mzdy (neplatené voľno)?

- Ak zamestnanec plní svoju občiansku povinnosť při mimoriadnych udalostiach, kterými sú napr. Povodne, požiare alebo snehové kalamity.
- Ak zamestnanec poskytuje prvú pomoc.
- V prípadoch, kedy je zamestnanec podľa zákona povinný poskytnúť osobnú pomoc (napr.v prípade požiaru ohlísiť požiar a podľa možností ho aj odstrániť a zachrániť ohrozené osoby).
- Ak má zamestnanec dieťa do 10 rokov, aj v prípade uzatvorenia škôl či škôlok, v dôsledku čoho nie je možné zabezpečiť starostlivosť o takéto dieťa.
- V prípade nepředvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy, napr. aj v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok. Neplatené voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Podmienkou je, že zamestnanec sa nevie dostať do pracoviska iným spôsobom.

Ak zaměstnancovi vznikne nárok na neplatené voľno, zamestnávateľ je povinný umožniť mu nadpracovanie zameškaného času. Výnimkou sú situácie, kedy to vzhľadom na prevádrkové možnosti zamestnávateľa nie je možné.

Kedy musí zamestnávateľ nepřítomnost ospravedlniť s náhradou mzdy (platené voľno)?

- V prípade, ak zamestnanec musí absolvovať vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravorníckom zariadení, napr. aj v súvoslosti s porodnou katastrofou. Náhrada mzdy sa poskytuje maximálne v rozsahu siedmich dní v kalendárnom roku, následne je zamestnávateľ povinný poskytnúť len neplatené voľno. V oboch prípadoch je podmienkou, že ošetrenie/vyšetrenie nebolo možné absolvovať mimo pracovného času.
- V prípade, ak zamestnávateľ sprevádza rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia při náhlom ochorení alebo úraze, spôsobenom napr. aj v dôsledku prírodnej katastrofy. Náhrada mzdy sa v takomto prípade poskytne maximálne v rozsahu siedmych dní v kalendárnom roku. Aj v tomto prípade je podmienkou, že ošetrenie/vyšetrenie nebolo možné absolvovať mimo pracovného času.
- V prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím aj v prípade, ak cesta do zamestnania individuálnym dopravným prostriedkom bola znemožnená poveternostnými podmínkami. zamestnancovi v takomto prípade vzniká nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy len na nevyhnutý čas, maximálne jeden deň.

V prípade prekážok s ako aj bez náhrady mzdy je zamestnanec povinný o svojej neprítomnosti a jej predpokladanom trvaní zamestnávateľa bezodkladne informovať. Zároveň je povinný prekážku aj jej trvanie preukázať.

Kedy právo na platené alebo neplatené voľno zamestnanec nemá?

- Pokiaľ mohol prerušenie premávky alebo meškanie verejnej dopravy predvídať, prípadne využiť náhradný spôsob dopravy (pokiaľ je obmedzenie dopravy vopred známe, musí zamestnanec vyraziť do práce skôr alebo využiť iný primeraný spôsob dopravy).
- Pokiaľ odstraňuje už vzniknuté škody na vlastnom majetku alebo komunikuje s poisťovňou.
- Pokiaľ bolo možné vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení absolvovať aj mimo pracovného času.

Na poskytnutí voľna nad rámec zákona alebo dovolenky sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu samozrejme dohodnúť. Dohodnúť sa môžu aj na práci z domu (donoda nie je nutná, pokiaľ miesto bydliska zamestnanca spadá pod dojednané miesto výkonu práce).

Nároky zamestnancov pri prerušení prevádzky

V prípade prerušenia chodu prevádzky v dôsledku prírodných živlov prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy podľa následujúcich pravidiel:

- Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu priamo v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok (napr. zaplavenie areálu), zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy vo výške minimálne 50 % jeho primereného zárobku.
- Pri prerušení chodu prevádzky v dôsledku prerušenia dodávky surovín či pohonných síl (areál nebol zaplavený, ale nejde elektrina) přináleží zaměstnancovi náhrada mzdy v sume jeho primereného zárobku (100 %).
- Pri preradení zamestnanca na inú prácu je potrebný jeho súhlas, ktorý nemusí byť písomný. Zamestnávateľ je však povinný vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy spôsobenú takýmto preradením v písomnej forme. Bez ohlasu je možné zaradiť zamestnanca na inú prácu len na odvrátenie mimoriadnej udalosti (napríklad stavba zábran, uvoľnenie priestorov v prípade záplav) alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov (napríklad čerpanie vody, odstránenie bahna). Ak zamestnanec po preradení dosahuje nižšiu mzdu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť doplatok až do výšky jeho priemerného zárobku pred preradením.

V dôsledku vážnych prevádzkových dôvodov (napr. zaplavenia areálu), môže zamestnávateľ zaviesť konto pracovného času. Ide nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zamestnanec v prípade väčšej potreby práce odpracuje viac hodín ako je jeho bežný týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby menej, alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Zamestnávateľ by teda mohol v prípade záplavy okamžite zastaviť výkon práce. Zamestnanci by si následne zameškaný čas museli nadpracovať.

Na zavedenie konta pracovného času sa však aj v takomto prípade vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov alebo dohoda v kolektívnej zmluve.

Zuzana Hnátová