Pre úspešné zabezpečenie zmiernenia či odvrátenia postihu osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu (ďalej len „účastník konania“) sa v prípade porušení pracovnoprávnych predpisov identifikovaných zo strany orgánov štátnej správy pôsobiacich v oblasti inšpekcie práce – v zmysle ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene…

Zamestnávatelia sú povinní pri prijímaní uchádzačov o zamestnanie do pracovného pomeru dodržiavať v otázke predzmluvných vzťahov ustanovenie § 41 Zákonníka práce ako i „Základné zásady“ ustanovené v Zákonníku práce, najmä „zákaz diskriminácie“ ako jednu zo zásad uvedenú v článku 1 a v článku 6 daného…

Rok 2020 prináša rôzne dôležité zmeny v odvetví pracovného práva. Zmeny sú realizované hlavne v prospech zamestnancov ako napríklad príspevok na športovú činnosť dieťaťa a zvýšenie dovolenky pre mladých zamestnancov s deťmi. Zákonodarca myslel aj na zamestnávateľov, hoci benefity nie sú tak výrazné ako pri…

V tomto článku zhrnieme niekoľko dôležitých informácií o tom, aké má zamestnanec a zamestnávateľ práva a povinnosti v súvislosti s účasťou zamestnanca na dobrovoľnej vojenskej príprave. Článok je zameraný na zodpovedanie otázok, ktoré sú zaujímavé nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov, a to mzda, odvody, dovolenka a prípadne jej…

Poslanci dňa 18.10.2019 prijali novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), na základe ktorej sa rozširuje okruh zamestnancov, ktorým vzniká nárok na päťtýždňovú dovolenku. Podľa novely sa jedná o zamestnancov, ktorí síce ešte nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o…

Jedným z mnohých strašiakov zamestnávateľov je nelegálne zamestnávanie, a to z dôvodu hroziacich sankcii. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania hrozí pokuta vo výške od 2.000,- do 200.000,- EUR, vylúčenie z verejného obstarávania, neposkytnutie verejných dotácií a neposkytnutie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Práve pre…

Od 30.07.2020 nadobúda účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorou sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „Smernica“).

Zákonník práce v § 64 upravuje zákaz výpovede ako nástroj ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa.

Podľa jednej z posledných štatistík zaoberajúcich sa situáciou na trhu práce naprieč Európskou úniou je v jej členských štátoch zamestnaných menej ako dve tretiny žien a viac ako tri štvrtiny mužov v produktívnom veku, čo predstavuje rozdiel v zamestnanosti medzi pohlaviami približujúci sa úrovni 12%.[1] Dôkazom horšej pozície žien na trhu práce…

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach §-u 83a upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru.

K napísaniu uvedeného článku viedla autorku stále aktuálna problematika zamestnaneckého diela. Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho…

Riziková práca je druhom práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o ochrane verejného zdravia").

V odborných kruhoch ale aj v médiách sa často stretávame s názorom, že zákonník práce nereaguje na potreby pracovného trhu. Či je toto konštatovanie pravdivé, necháme na posúdení, je však pravdou, že slovenský zákonodarca medzičasom zakotvil do právneho poriadku niektoré inštitúty, ktoré si vyžiadala prax. Jedným z takýchto inštitútov je aj tzv.

Od 30. júla 2020 budú mať zamestnanci z ekonomicky menej rozvinutých krajín lepšie pracovné podmienky pri ich cezhraničnom vysielaní a podnikatelia naopak, väčšie náklady pri poskytovaní služieb do ekonomicky rozvinutejších krajín. Dôvodom je revízia smernice EÚ o vysielaní zamestnancov.

Jediným a výlučným spôsobom založenia pracovného pomeru v zmysle platného právneho poriadku je uzatvorenie pracovnej zmluvy. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len ako „Zákonník práce“) v ustanovení § 42 ods. 2 pripúšťa, aby uzatvoreniu pracovnej zmluvy predchádzal v zákonom taxatívne…

Právna úprava zmluvy o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti podľa slovenského Obchodného zákonníka

Právna úprava prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa do zákonníka práce („ZP“) dostala v dôsledku transponovania Smernice Rady 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov („Smernica“).

Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) bolo novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní nahradené tzv. reprezentatívnymi kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „Vyhláška“).

Zákonník práce je pri určovaní podmienok udelenia výpovede z organizačných dôvodov pomerne stručný. Judikatúra slovenských súdov však v množstve rôznorodých a neustálených prípadov zákonné požiadavky dopĺňa a často krát aj rozširuje. V praxi sa stáva udelenie platnej výpovede náročný proces plný formálnych a materiálnych…