Praktické problémy v súvislosti so zákonom o e-Governmente

Elektronická komunikácia predstavuje fenomén dnešnej technickej doby, ktorý väčšina osôb využíva v každodennom živote. Napriek tejto skutočnosti bolo na Slovensku možné s orgánmi verejnej moci elektronicky komunikovať len v niektorých čiastkových oblastiach. Revolúciu v tejto oblasti predstavuje nový zákon o e-Governmente, ktorý ustanovuje všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe.

Dňa 1. novembra 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Účelom zákona je zaviesť elektronickú komunikáciu ako základnú formu komunikácie fyzických a právnických osôb s orgánmi verejnej moci, rovnako ako medzi týmito orgánmi navzájom.

Napriek relatívne malej medializácii máme za to, že uvedená právna úprava predstavuje významnú zmenu v činnosti orgánov verejnej moci. Zákon výrazne odbremeňuje subjekty práva od zdĺhavých administratívnych povinností, keďže jeho základnou ideou je zámer, aby štát nevyžadoval predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú.

Napriek tomu, že zákon nadobudol účinnosť už 1. novembra 2013, orgány verejnej moci nie sú povinné uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky tri roky odo dňa účinnosti zákona, t.j. do novembra 2016, ak im to neumožňujú technické dôvody. Možno teda očakávať, že praktická aplikácia zákona o e-Governmente bude postupne rozširovaná v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o e-Governmente predstavuje veľmi rozsiahlu právnu úpravu, v tomto príspevku sa zameriavame na vybranú problematiku elektronického výkonu verejnej správy, ktorá sa dotýka:

elektronických schránok;
elektronického doručovania;
zaručenej konverzie; a
on-line platieb.

Elektronické schránky

Elektronická schránka je vymedzená ako elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie. Zriaďuje sa orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom alebo subjektom medzinárodného práva. Každému subjektu je v zásade možné zriadiť len jednu schránku. Výnimku z tohto pravidla predstavujú situácie, keď jeden subjekt má niekoľko právnych postavení (napríklad v prípade notára sa kumulujú 3 právne postavenia – fyzická osoba, podnikateľ a orgán verejnej moci). Sústreďovanie elektronických správ v jednej schránke pre všetky právne postavenia subjektu by bolo určite mätúce. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, že jednému subjektu je možné zriadiť jednu schránku pre každé jeho právne postavenie.

Ústredným orgánom štátnej správy na úseku zriaďovania elektronických stránok je Úrad vlády SR (Úrad vlády). Úrad vlády bezplatne zriadi elektronickú schránku bezodkladne po tom, čo sa dozvie o vzniku nároku na zriadenie schránky. Tento nárok spočíva v zápise do príslušnej evidencie (napr. pri vzniku právnickej osoby) prípadne dovŕšením 18. roku veku (v prípade fyzickej osoby). Subjekt medzinárodného práva, zahraničná právnická alebo fyzická osoba, ktorá nemá sídlo alebo miesto podnikania na SR musí o zriadenie elektronickej schránky Úrad vlády požiadať.

Úrad vlády k 1. januáru 2014 zriadil elektronické schránky všetkým osobám, ktoré už dovŕšili 18 rokov. Právnickým osobám majú byť elektronické schránky zriadené najneskôr do 31. januára 2014. Podľa najnovších informácií z 23. decembra 2013 bude možné počas januára 2014 aj naďalej plnohodnotne využívať pôvodné elektronické schránky.

Na prístup do schránky sa vyžaduje autentifikácia osoby prostredníctvom tzv. elektronického občianskeho preukazu (eID). Osoba môže požiadať o vydanie eID na ktoromkoľvek oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru ale len v prípade, že má občiansky preukaz ktorý sa začal vydávať po 1. júli 2008. Osoby ktorým bol občiansky preukaz vydaný pred týmto dátumom, musia o eID požiadať v mieste trvalého bydliska.

Samotné zriadenie elektronickej schránky neumožňuje jej využívanie na elektronické doručovanie. Na plnohodnotné využívanie schránky ja potrebná jej aktivácia. Aktivácia sa uskutočňuje súčasne so zriadením schránky, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby alebo zapísanej organizačnej zložky. Ostatným subjektom sa aktivácia vykoná na podklade zaslanej žiadosti prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky.

Elektronické doručovanie

Elektronické doručovanie predstavuje nový spôsob komunikácie orgánov verejnej moci prostredníctvom elektronických schránok.

Elektronický dokument sa doručuje výlučne do elektronickej schránky, ktorá je aktivovaná. Elektronicky sa teda nebude môcť doručovať do neaktivovanej elektronickej schránky, a tomuto subjektu sa vykoná doručenie dokumentu v písomnej forme. Rovnako sa bude doručovať v písomnej forme v prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis, prípadne ak pôjde o osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo v ústavnej starostlivosti.

Elektronicky sa budú do vlastných rúk doručovať tie dokumenty, ktoré sa do vlastných rúk majú doručovať podľa osobitných predpisov. Pri elektronickom doručovaní do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenia adresátom formou elektronickej doručenky, ktorá sa odošle odosielateľovi. Doručenka sa vytvára automaticky, a teda adresát nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Dokument určený do vlastných rúk nebude adresátovi sprístupnený skôr, než dôjde k odoslaniu doručenky odosielateľovi.

Elektronické správy adresované orgánu verejnej moci sa považujú za doručené vždy momentom uloženia správy do elektronickej schránky. Správy, ktoré vyžadujú potvrdenie doručenia sa považujú za doručené časovým údajom uvedeným na doručenke, prípadne uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty. V prípade doručenia ostatných bežných správ sa za moment doručenia považuje deň nasledujúci po uložení elektronickej správy.

V tejto súvislosti sa zároveň zavádza konanie o neúčinnosti elektronického doručenia. Konanie sa začína na návrh adresáta v prípade, ak preukáže, že správu neprevzal z objektívnych dôvodov. Ak príslušný orgán rozhodne o neúčinnosti doručenia, správa vrátane jej príloh sa považuje za doručenú dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zaručená konverzia

Zákon rovnako zavádza tzv. zaručenú konverziu ktorou sa zabezpečuje prevod medzi listinnou a elektronickou formou dokumentu tak, aby mal nový dokument rovnaké právne účinky ako pôvodný. Zákon v tejto súvislosti predpokladá konverziu listinného dokumentu na elektronický (a naopak) a konverziu elektronického dokumentu na elektronický dokument v inom formáte.

Zaručenú konverziu vykonáva len oprávnený subjekt postupom, ktorý je stanovený zákonom. Oprávnenými subjektmi na vykonávanie zaručenej konverzie sú orgány verejnej moci, notári alebo poštový podnik. Advokát môže vykonať zaručenú konverziu len v prípade, pokiaľ nejde o verejnú listinu. Samozrejme, nič nebráni tomu aby konverziu vykonal aj iný subjekt. V takom prípade však konverzia nie je považovaná za zaručenú, takto konvertovaný dokument má len informatívnu povahu, a teda ho nie je možné použiť na právne úkony.

On-line platby

Zákon prináša tiež významnú zmenu ohľadom platieb za elektronické podania určené orgánom verejnej moci. Jednou z najväčších výhod novej právnej úpravy oproti súčasnému stavu je skrátenie doby medzi uskutočnením platby a časom, kedy sa orgán verejnej moci dozvie o úhrade, a teda kedy reálne dochádza k uskutočneniu elektronických služieb. V praxi sa predpokladá, že táto doba bude skrátená len na desiatky sekúnd.

Podľa novej právnej úpravy bude možné uskutočniť on-line platby orgánom verejnej moci prostredníctvom integrovaného obslužného miesta (IOM) alebo akreditovaného platcu.

IOM predstavuje prístupové miesto, ktoré môže v mene osoby vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, prípadne vykonávať zaručenú konverziu dokumentov. Prevádzkovať IOM môžu len zákonom vymedzené subjekty, akými sú orgány verejnej moci, notári alebo poštový podnik.

Akreditovaným platcom sa môže na základe žiadosti stať banka, platobná inštitúcia, poštový podnik, prípadne aj iná osoba, ktorá preukáže splnenie podmienok podľa zákona o e-Governmente.

Marián Baus