Podľa nariadenia Únie1 má letecký dopravca v prípade zrušenia letu povinnosť poskytnúť dotknutým cestujúcim starostlivosť, ako aj náhradu (od 250 do 600 eur v závislosti od vzdialenosti).

Okrem toho každý členský štát menuje orgán zodpovedný za uplatňovanie tejto právnej úpravy. Každý cestujúci sa môže na tento orgán obrátiť so sťažnosťou týkajúcou sa porušenia nariadenia. Sankcie uložené za porušenie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

V Holandsku bol za príslušný vnútroštátny orgán určený štátny tajomník. Ten disponuje všeobecnou právomocou na účely prijatia donucovacích opatrení v tomto rámci, a to najmä v prípade, ak letecký dopravca systematicky odmieta poskytnúť cestujúcim náhradu. Naproti tomu nemôže prijať donucovacie opatrenia na základe individuálnej žiadosti cestujúceho.

V tomto kontexte Raad van State (holandská Štátna rada) prejednáva dva spory týkajúce sa cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých bolo vyplatenie náhrady odmietnuté. Títo cestujúci sa obrátili na štátneho tajomníka so žiadosťou, aby voči dotknutej leteckej spoločnosti prijal donucovacie opatrenia, čomu nevyhovel. Raad vyjadrila pochybnosti v súvislosti s právomocou štátneho tajomníka prijať v individuálnych situáciách donucovacie opatrenia na základe žiadosti cestujúcich a v tejto veci sa obrátila na Súdny dvor.

Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor podáva najskôr výklad pojmu „sťažnosť“, ktorú môže predložiť orgánu každý cestujúci. Podľa Súdneho dvora treba tento pojem považovať skôr za pojem, ktorý sa vzťahuje na oznámenia umožňujúce prispieť k riadnemu uplatňovaniu nariadenia vo všeobecnosti, pričom orgán nie je povinný konať na základe takýchto sťažností s cieľom zabezpečiť nárok každého jednotlivého cestujúceho na náhradu.

Pokiaľ ide o pojem „sankcie“, ten označuje opatrenia prijaté v dôsledku porušení, ktoré orgán odhaľuje v rámci výkonu svojho všeobecného dohľadu, a nie správne donucovacie opatrenia, ktoré treba prijať v každom jednotlivom prípade.

V dôsledku toho Súdny dvor usúdil, že príslušný vnútroštátny orgán nie je v zásade povinný prijať donucovacie opatrenia, ktorými sa leteckým dopravcom uloží povinnosť zaplatiť náhrady stanovené v nariadení č. 261/2004.

Súdny dvor však zdôrazňuje, že vzhľadom na ciele nariadenia, ako aj mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri rozdeľovaní právomocí, ktoré chcú zveriť orgánom, majú členské štáty na účely nápravy nedostatkov ochrany práv cestujúcich v leteckej doprave možnosť zveriť orgánom právomoc prijať opatrenia v nadväznosti na individuálne sťažnosti.

________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 31/16
V Luxemburgu 17. marca 2016
Rozsudok v spojených veciach C-145/15 a C-146/15
K. Ruijssenaars, A. Jansen a J.H. Dees-Erf/Staatssecretaris van Infrastructuur en Milieu
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk