Právna ochrana je len taká dobrá ako technológia eKarantény

V roku 2020 bola za účelom efektívneho boja proti pandémií ochorenia COVID-19 použitá aplikácia s názvom eKaranténa. Jej prevádzkovateľom bol Úrad verejného zdravotníctva SR. Aplikáciu malo na starosti Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Smart karanténa mala umožniť ľuďom vyhnúť sa štátnej karanténe. U ľudí si pozitívne renomé nezískala, ako po úvodných organizačných problémoch sprevádzajúcich jej spustenie, i po následných technickým problémoch.

Pravdou je, že bola vnímaná negatívne ešte pred samotným spustením z dôvodu pomalého nástupu a vyvstávajúcich otázok ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany osobných údajov. Novelou (1) sa v skrátenom legislatívnom konaní vložila do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon) normatívna časť upravujúca podmienky použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami.

Začiatkom roku 2021 Vláda SR opätovne uvažuje nad spustením projektu smart karantény. Síce nie je isté, že pôjde o aplikáciu eKarantény, ale princíp dohľadu štátu má byť zachovaný. „Ak sa rozhodne o obnove existujúcej aplikácie, mala by sa jej úprava zamerať nielen na technologické zmeny, ale aj na právnu stránku veci. Verejne nie je úplne známe, že využitie mobilnej aplikácie Úradom verejného zdravotníctva SR je Zákonom limitované na určitý čas, a to do 31.12.2020. Z tohto dôvodu a bez ďalšej novely sa povinná smart karanténa nemôže spustiť. Tento faktor môže byť pre znovu spustenie rozhodujúci, keďže pilotná prevádzka je oficiálne hodnotená ako neúspešná,“ vysvetľuje Darina Parobeková z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

To, či bude vôľa prejsť si znovu celým procesom, je zatiaľ nejasné. Avšak nová eKaranténa by sa mala tiež vysporiadať s ochranou práv tretích osôb cez tzv. monitorovanie kontaktov, na ktoré Zákon nedostatočne reagoval. Technické riešenie využívajúce GPS systém vraj neposkytovalo dostatočné bezpečnostné záruky ochrany osobných údajov. V tomto smere by už mali existovať iné technické riešenia, ako napríklad prístup cez mobilnú sieť, ktoré nevyžadujú identifikáciu tretích osôb. Ich nevýhodou je, že nikto už neskontroluje anonymne informované kontakty o kontakte s osobou v karanténe.

Aj keď dnes obdivuje celý svet Nový Zéland za to, ako si s pandémiou COVID 19 poradila tamojšia vláda, zásluha patrí najmä obyvateľom. Už málokde sa dozviete, že každý, kto sa pohybuje na verejných miestach na Novom Zélande, je neustále kontrolovaný a monitorovaný alebo že po príchode na ostrovy musí každý absolvovať povinnú štátnu karanténu. V podmienkach Slovenska si vieme len ťažko predstaviť podobný prístup a dobrovoľné prijímanie uvedených opatrení. Je to pravdepodobne podmienené tým, že naša občianska spoločnosť je založená na odlišných základoch a právnych princípoch, ako je napríklad rozsiahla ochrana osobných údajov a slobody pohybu.

Vráťme sa k slovenskému riešeniu. Čo sa týka samotného normatívneho rámca, bolo by vhodné zahrnúť do zoznamu osobných údajov tie, ktoré Zákon dovoľuje spracúvať a aj tie, ktoré sa skutočne spracúvajú. Napríklad, v Zákone sa nevyskytuje zmienka o spracúvaní tzv. IP adresy, aj keď to prevádzkovateľ v Podmienkach ochrany súkromia – eKaranténa (2) pripúšťal. Takto by sa odstránili zbytočné nezrovnalosti a podporila by sa dôvera ľudí.

Nemenej dôležitá, a nie úplne jasne formulovaná, je dnes možnosť sprístupnenia citlivých osobných údajov v rámci jednotného európskeho systému, ktorého cieľom bude cezhraničná výmena údajov a spolupráca členských štátov. Aj v tomto prípade by bolo vhodné poukázať na spôsob spracúvania a právny základ sprístupnenia údajov a tým zbaviť ľudí obáv, že ich citlivé osobné údaje môžu kolovať po celom svete.

Nakoniec netreba ani zabúdať na správne poskytnuté informácie o spracúvaní osobných údajov, ktoré majú v zmysle platnej právnej úpravy vhodným spôsobom informovať o spracúvaní osobných údajov nielen používateľov aplikácie, ale všetky dotknuté osoby. Dôležitou časťou informácie o spracúvaní osobných údajov, ktorej je potrebné venovať značnú pozornosť, bude definovanie správnych základov spracúvania. Je zrejmé, že právnym základom pre väčšinu spracúvania bude Zákon alebo súhlas dotknutej osoby, no pozor na výnimky
čl. 9 Nariadenia (3). Pretože ak dochádza k spracúvaniu biometrických osobných údajov v informačnom systéme, pričom tieto sú vnímané ako citlivé osobné údaje, musí sa identifikovať výnimka rovnako ako v prípade údajov o zdraví.

Vyššie uvedené pozorovania síce môžu prispieť k transparentnejšiemu spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom tzv. eKarantény, úlohou zákonodarcu však bude posúdiť základné požiadavky spracúvania ako primeranosť a vhodnosť takéhoto opatrenia (4). Od začiatku by bolo vhodné robiť tieto úkony v spolupráci s dozorným orgánom. Momentálne sa však javí, že eKaranténa má mnoho otvorených otázok, a preto jej spustenie nebude jednoduchý projekt.

Zdroje:

Zákon č. 119/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (Novela) z 15. mája 2020.
K dispozici >>> TU.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
K dispozici >>> TU.